Avignonské vyhnanstvo a zánik templárov

Keď v Perugii pár mesiacov po svojom zvolení zomrel Benedikt XI. , ktorý nastúpil po Bonifácovi VIII. nastali problémy pri voľbe nového pápeža.Na jednej strane stáli prívrženci Filipa Krásneho a rodiny Colonna a na druhej prívrženci Bonifáca VIII.Za jedenásť mesiacov sa nedokázali kardinály dohodnúť koho vyvoliť.Potom bol navrhnutý kompromis.Voľba padla na Bertranda de Got , bordeauxského arcibiskupa , ktorý bol prijateľný pre obe strany.Kandidát prijal meno Klement a pozval kardinálov na korunováciu do Lyonu.To ešte nenaznačilo , že pápežská kúria sa presídluje do Francúzska.Klement sa mienil niekedy vráťit do Ríma , no zdržoval sa hľavne od 1309 v Avignone. Bol pod neustálym tlakom francúzskeho kráľa a v tomto období aj zrušil platnosť buly Unam Sanctam pre Francúzsko.Filip Krásny sa však neuspokojil s týmto riešením , ale trval na tom aby sa zaviedol formálny súdny proces , ktorý by vyhlásil Bonifáca VIII. za nezákonneho pápeža. Bola to však požiadavka , ktorú by nijaký pápež nemohol splniť.Francúzski kráľ ešte k predošlej požiadavke pripojil ďalšiu čudnú žiadosť a to zrušiť rád templárov.

Rytiersky rád templárov jestvoval už skoro 200

rokov.Založili ho križiaci v Palestíne a odtiaľ sa rozšíril do Európy , najmä do Francúzska.Filip Krásny údajne objavil tajné ukrutnosti , páchané templármi : modlárstvo , nemravnosť a iné zločiny.V roku 1307 dal zatvoriť všetkých francúzskych templárov ( 2000 ). Na týchto vymysleninách nebolo ani kúska pravdy.Medzi templármi ako medzi inými reholníkmi mohli byť jednotlivci s chybami , ale ani vtedy ani neskoršie nedokázal sa im nijaký skutočný zločin.Mali však peniaze , ktorých sa kráľ chcel zmocniť.Majetok templárov mal povahu cirkevných základín.Preto potreboval kráľ spoluprácu pápeža k ich zrušeniu.Slaboch Klement V.s dal ovplyvniť.Zvolal do Vienny všeobecný koncil( 1311 ), aby sa zbavil osobnej zodpovednosti.Koncilní otcovia sa

však nedali presvedčiť o vine templárov na základe predložených spisov.Medzi tým už bolo veľa templárov popravených.Pápež pod tlakom kráľa prítomného na koncile nariadil zrušenie rádu bez súdneho výroku , čisto administratívnym dekrétom na čo mal právo.Aby majetok rádu i nadalej slúžil pôvodnému určeniu , sľúbil ho iným rytierskym rádom.Skutočne z neho nedostali nič.Popravy pokračovali daľej a v roku 1314 bol upálený aj veľmajster Jakub de Molay , ktorý až do konca vyhlasoval svojich podriadených za nevinných.Zničenie rádu templárov je jeden z najväčších škandálov , ktoré poznajú cirkevné dejiny.

Po smrti Klementa V.Apoštolská stolica ostala neobsadená viac ako dva roky.V roku 1316 bol v Lyone zvolený kardinál Jacques Duese ( avignonský biskup ) , ktorý prijal meno Ján XXII.Bol to najdôležitejší pápež 14. storočia.Bol vynikajúci právnik a administrátor a predovšetkým neúnavný pracovník.V politike bol stálejší ako Klement V. , obratnejší i štastnejší než Bonifác VIII.Pápež svojou tvrdohlavosťou a určitou krátkozrakosťou v politike zavanil pomerne veľké škody najmä Nemecku.Ľudovít Bavorský s dal v Ríme korunovať za cisára pápežovým nepriateľom Sciarrom Colonnom a postavil protipápeža. Pápež vyhlásil interdikt nad celým Nemeckom.Ján XXII. zanechal po svojej smrti beznádejne zamotanú situáciu v pomere medzi Nemeckom a Svätou stolicou.Nemožno povedať , že nemal na tom vinu , i keď jeho postup po právnej stránke bol vždy správny.Ján XXII. vykonal významnú prácu na poli cirkevnej administácie.Pápežská kúria tu po prvý raz dostala charakter ústrednej správy , ktorý si zachovala podnes.Ak na tieto veci pozeráme čisto z vonkajška , možno povedať , že úradovanie v Avignone bolo účinnejšie ako v Ríme.Pápež venoval aj osobitnú pozornosť finančným veciam.Kúria ako každá veľká ústredná správa musela mať aj svoj finančný základ.Po smrti Jána XXII. nastúpil Benedikt XII. , ktorý nepomýšlal na návrat do Ríma , lebo v Avignone začal stavať mohutný palác.Bol by rád urovnal nešťastný spor s Ľudovítom Bavorským , ale jeho zámery križovali ako francúzsky tak i neapolský kráľ.Následok neustávajúcich sporov s Nemeckom bol , že kniežatá - kurfirsti v Rhens nad Rýnom vyniesli zákon , podľa ktorého voľba kráľov a cisárov je nezávislá od pápeža.Tým pápež stratil jednu z najzávažnejších politických výsad.Nsledujúci pápež Klement VI.kúpil mesto Avignon pre pápežský štát.Zdalo sa teda , že pápeži tu mienia ostať natrvalo.Za jeho života bol ukončený spor s Nemeckom a za nového kráľa bol zvolený český panovník Karol Luxemburgský ( Karol IV.).Spor zapríčil veľké škody nielen cirkevným záujmom v Nemecku , ale aj pápežstvu samému.

Pri voľbe nasledujúceho pápeža Inocenta VI.kardináli zaviedli po prvý raz v dejinách tzv. volebnú kapituláciu.

Bola to prísahou potvrdená dohoda , ktorou sa včetci kardináli zaviazali , že v prípade svojho zvolenia príjmu isté obmedzenia pápežskej duchovnej i svetskej moci.Neskoršie boli takéto voľby v cirkevných voľbách prísne zakázané.V tomto prípade kapitulácia predstavovala mravný nátlak a bola aj znakom rastúcej moci kardinálov, ktorí začali pokľadať pápeža za seberovného.Bol to tiež jeden z mnohých nezdravých javov Avignonského obdobia.Inocent VI. bol nútený venovať pozornosť pomerom v Ríme , kde vládla úplná anarchia.Pápež tieto spory riešil tak , že do Ríma vyslal svojho legáta španielského kardinála Albornoza.Bol to muž na pravom mieste a dal záležitosti cirkevného štátu do poriadku.Teraz už nebolo nijakej prekážky pre pápežov návrat do Večného mesta.Nástupca Inocenta VI. , pápež Urban V. bol z viacerých strán povzbudzovaný k návratu do Ríma.Rozhodol sa preto vykonať aspoň jednu cestu do Ríma.Talianske obyvateľstvo , ktoré už 63 rokov nevidelo pápeža ho počas celej cesty nadšene vítalo.Keď pápež videl , že pomery v Ríme sú horšie ako očakával , čoskoro sa vrátil do Avignonu.Ale aj tak možno povedať , že táto cesta pripravila koniec avignoského zajatia.

Vo všeobecnosti nemožno tvrdiť , že avignonskí pápeži zle spravovali cirkev .Ba možno povedať , že značne pozdvihli prestíž pápežstva , ktorá upadla voľbou Celestína V.Keď sa pápežský dvor vrátil do Ríma , bolo tu dosť predpokladov pre nové skvelejšie obdobie.To sa však neuskutočnilo , lebo hneď potom vznikol veľký rozkol , zapríčinený , aspoň nepriamo , dlhou neprítomnosťou pápežov v Ríme.