Autorské práva

Vlastnícke právo
Vlastnícke právo je jedno z najstarších práv, ktorému v histórii ľudstva bola venovaná pozornosť. Je v právnej teórii definované ako „výlučné právne panstvo nad predmetom vlastníckeho práva, čo znamená, že ten subjekt ktorému prináleží vlastnícke právo ku konkrétnemu predmetu vlastníckeho práva, svojou mocou, ktorá nie je závislá od ktoréhokoľvek iného subjektu, na tom istom mieste, v tom istom čase a k tomu istému predmetu vlastníckeho práva uplatňuje toto svoje výlučné právne panstvo.“ Aj keď navonok pôsobí jednotne, má svoju vnútornú štruktúru ktorá podľa § 123 Občianskeho zákonníka pozostáva z práva predmet vlastníctva užívať, poberať jeho plody a úžitky, disponovať s ním a držať ho.

Je časovo neobmedzené, trvá pokiaľ existuje konkrétny predmet vlastníckeho práva, spôsobilosť konkrétneho subjektu byť vlastníkom predmetu vlastníckeho práva. Predmetom vlastníckeho práva „sú veci, ktorými sú ovládateľné predmety a ovládateľné prírodné sily a jednak zvieratá.“


Práva duševného vlastníctva
Môžeme ho definovať ako časovo „vymedzené, výlučné právne panstvo nad predmetom práva duševného vlastníctva toho subjektu ktorému právny poriadok priznáva práva konkrétne právo duševného vlastníctva k tomuto predmetu práva duševného vlastníctva. Práva duševného vlastníctva pôsobia erga omnes.“

subjektami jednej časti práv duševného vlastníctva môžu byť len fyzické osoby, subjektami druhej časti práv duševného vlastníctva môžu byť tak fyzické osoby, ako aj právnické.

Rozdiely medzi právami duševného vlastníctva v porovnaní s vlastníckym právom sú :
v dobe trvania (vlastnícke práva nemajú a duševné práva majú stanovenú rôznu dobu trvania
v predmete práv ( predmetom práv duševného vlastníctva sú nehmotné hodnoty, predmetom vlastníckeho práva sú najmä veci a zvieratá)
v subjektoch (časť duševného vlastníctva prináleží
len fyzickým osobám a časť týchto práv prináleží
ako fyzickým tak aj právnickým osobám; vlastnícke právo
môže prináležať ako fyzickej osobe, ako aj právnickej)
v štruktúre práva


Druhy duševného vlastníctva
Z kvalitatívneho hľadiska rozoznávame osobno-majetkové práva, majetkové práva súvisiace s osobno-majetkovými právami.

Osobno-majetkové práva (podľa aktuálneho stavu právneho poriadku SR) sú :
vynálezcovské právo alebo právo pôvodcov vynálezov,
právo pôvodcov úžitkových vzorov,
právo pôvodcov priemyselných vzorov
právo pôvodcov topografií polovodičových výrobkov,
autorské právo
právo výkonných umelcov,
právo vyšľachtiteľov nových odrôd rastlín a
právo vyšľachtiteľov nových plemien zvierat.

Nás v prvom rade zaujímajú autorské práva. Čo sú autorské práva, čo je ich predmetom, na čo sa vzťahujú a zopár zákonov týkajúcich sa autorských práv.

POJEM AUTORSKÉHO PRÁVA
Tento pojem sa využíva v dvojakom zmysle a to v objektívnom a subjektívnom. V objektívnom zmysle rozumieme pod autorským právom „súbor právnych noriem upravujúcich spoločenské vzťahy vznikajúce z tvorby a spoločenského uplatňovania literárnych, vedeckých a umeleckých diel,“ pričom nejde len o právne normy ale aj o ustanovenia pochádzajúce z iných právnych predpisov.

Pojem autorské práva v subjektívnom zmysle sa chápe ako „súhrn oprávnení prislúchajúcich autorovi k ním vytvorenému dielu.“


Z HISTÓRIE
Za prvé úpravy autorského práva vo význame dnešného vnímania autorského práva pre SR môžeme považovať kráľovské nariadenia z obdobia Rakúsko-Uhorskej monarchie (3.nov. 1793, 24.jan. 1794). V roku 1844 bol prijatý návrh zákona o ochrane literárnych a umeleckých diel, ďalší návrh vypracovaný v roku 1847 Uhorskou kráľovnou nebol predložený pre revolučné udalosti. Zákonný článok XVI/1884 o autorskom práve predstavujúci právnu úpravu autor. práva prevzala novovzniknutá Československá republika. Autorské práva sa postupne upravovali, menili a dopĺňali i počas následného rozpadu Česko-Slovenskej republiky cez 1.a 2. svetovú vojnu, aj po jej povojnovom obnovení na Česko-Slovenskú republiku ako unitárny štát, až po definitívny rozpad Česko-Slovenskej rep. Kedy sa právna úprava autorských práv Slovenskej republiky začala vykonávať nezávisle od úpravy autorských práv Českej republiky.


PREDMET AUTORSKÉHO PRÁVA
V objektívnom zmysle sú predmetom autorského práva literárne, umelecké, vedecké diela, ktoré sú aj dôležitými „stavebnými kameňmi kultúry“. Svoju povahou je autorské dielo určené najmä na to aby sa uplatnilo v spoločnosti a prispievalo k rozvoju kultúry tj .jeho sama tvorba je spoločenským javom. To znamená aj to že autor či už vedome alebo nevedome využíva pri tvorbe aj kultúrne dedičstvo predchádzajúcich generácií, čiže jeho spoločenskou úlohou je obohatiť kultúrne dedičstvo o svoje vlastné dielo a ďalej ho predať do spoločenského fondu kultúry na prospech dnešnej i budúcej spoločnosti. Na to aby autorské diela plnili túto funkciu mali by byť vyjadrené zmyslovo vnímateľným spôsobom.

Oblasť spoločenského uplatňovania oblasť tvorby na seba nadväzujú a navzájom sa podmieňujú. Tvorba je podmienená možnosťou spoločenského uplatnenia, čo je motívom podmieňujúcim autora vytvoriť dielo a naopak spoločenské uplatňovanie je podmienené tvorbou, ktorá vytvára predmet uplatňovania. V tomto procese hlavným činiteľom, nie je jediným. Ďalším činiteľom, postupom času sa stále viac prejavujúcim v autorskej tvorbe, je spoločenský faktor. Autorstvo jednotlivca je stále častejšie nahradzované rôznymi formami kolektívneho autorstva a to najmä pri tvorbe vedeckých a niektorých umeleckých diel. V súčasnej dobe sa stali priamymi činiteľmi pri tvorbe nových druhov autorských diel aj médiá ako film, televízia, rozhlas, ap.

Na to, aby sa mohlo dielo spoločensky uplatniť, je potrebná jeho reprodukcia možno uskutočňovať buď vo forme hmotnej (originál, rozmnoženie diela,...) alebo nehmotnej (divadelná hra, rozhlasové vysielanie, televízny prenos,...). Spoločenské uplatňovanie diel sa uskutočňuje za prítomnosti (spolupôsobení) ďalších fyzických alebo právnických osôb. Vedecké alebo aj knižné vydania diel možno predvádzať prostredníctvom nakladateľstiev, vydavateľstiev, rozhlasu alebo prostredníctvom televízie.


Divadelné hry a rôzne koncerty sú uskutočňované prostredníctvom interpretov, či výkonných umelcov, apod. Pre zložitosť spoločenských vzťahov pri uplatňovaní autorských diel, podieľajú sa na tejto práci aj ďalšie organizmy ktoré všeobecne zastupujú autorov pri výkone ich „malých autorských práv“ (ochranné autorské organizácie) a ktoré sprostredkujú konkrétne využitie autorských diel. Sú to napríklad divadelné, filmové, literárne agentúry, galérie, apod. Z toho vyplýva, že záujmy ktoré treba v autorskom práve chrániť, nie sú len materiálne či morálne záujmy autora ale aj záujmy všetkých vyššie spomenutých subjektov. Pretože autorské dielo by sa v žiadnom prípade nemohlo dostať až ku „konzumentovi“, bez pomoci nakladateľstiev, kín, divadiel, rozhlasu či televízie, tj. plniť si svoje spoločenské poslanie.



„ZÁSADA TERITORIALITY“
Zásadu teritoriality, ovládajúcu autorské právo, môžeme popísať ako riadenie sa právom štátu, v ktorom dielo vzniklo a to ohľadne všetkých autorských práv (vznik, zánik, predmet, ap.). Čo znamená, že rozhodujúce je vždy to právo štátu v ktorom nastala právna skutočnosť na základe ktorej sa autorské právo uplatňuje. Napríklad v Anglicku pri medzinárodných divadelných prestaveniach porušia autorské práva českého autora slovenský herci, právny vzťah sa bude riešiť podľa anglického autorského práva, čiže podľa práva štátu, v ktorom ku porušeniu práv českého autora došlo.

Z princípu teritoriality ovládajúceho autorské i tzv. práva príbuzné autorskému vyplýva, že základ právnej úpravy spoločenských vzťahov vznikajúcich v uvedených oblastiach spočíva v národnom práve.


SUBJEKT AUTORSKÉHO PRÁVA
Podľa § 6 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve autorom diela je a môže ním byť len fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. V prípade súborného diela je podľa § 7 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve fyzická osoba, ktorá vybrala alebo usporiadala obsah súborného diela. teda takpovediac „pôvodný“ subjekt, ktorému patrí autorské právo, je vždy len fyzická osoba, „odvodený“ subjekt autorského práva môže byť tak fyzická osoba, ktorá je odlišná od autora, ako aj právnická osoba. V súvislosti s so subjektom autorského práva treba rozlišovať na jednej strane schopnosť byť autorom diela vo vzťahu k vytvorenému dielu a na druhej strane opäť v tomto vzťahu spôsobilosť mať práva a záväzky autora, spôsobilosť na právne úkony ohľadne diela.


OBSAH AUTORSKÉHO PRÁVA
Obsahom autorského práva sú osobnostné a majetkové práva. Osobnostné práva pozostávajú z :
vymedzenia osobnostných práv
zánik osobnostných práv autora po jeho smrti

Majetkové práva pozostávajú z:
práva na odmenu za vytvorenie diela
práva na odmenu za použitie diela
práva na náhradu odmeny
práva na slušné vyrovnanie

ZODPOVEDNOSŤ ZA OHROZENIE AUTORSKÉHO PRÁVA A ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE AUTORSKÉHO PRÁVA
V ustanoveniach § 56 až 61 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, ktoré sú napísané ako „ochrana autorského práva“, je vlastne upravená tak
zodpovednosť za ohrozenie autorského práva, ako aj
zodpovednosť za porušenie autorského práva

Popri tejto úprave zodpovednosti platí aj právna úprava v zákone č. 271/2001 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru a tiež niekoľko ďalších všeobecne záväzných právnych predpisoch.

OHROZENIE AUTORSKÉHO PRÁVA
Autor alebo jeho právny nástupca môžu počas trvania autorského práva v prípade ohrozenia tohto práva (podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom

podľa § 56 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona zákazu ohrozovania autorského práva
podľa § 56 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona odstránenia
následkov, ktoré boli spôsobené ohrozením autorského práva ap.

Napriek tomu „nie je jasné, aký iný osobitný predpis právneho poriadku SR upravuje nárok či už autora, alebo jeho právnych nástupcov domáhať sa náhrady spôsobenej škody. Občiansky zákonník to nie je, pretože tento zákonník nepriznáva právo na náhradu škody autorovi.“[9]
























ZÁVER
O autorskom práve by sa toho dalo ešte veľa napísať o jeho porušení, aké sankcie by čakali porušiteľa autorských práv, konštrukcia zodpovednosti. Dalo by sa aj detailnejšie, bližšie priblížiť čoho konkrétne sa týka autorské právo, kedy vzniká, aké iné autorské práva existujú v súčastnosti. Existuje aj právo k audiovizuálnym dielam, čiže nielen umelecké diela ako maľby, či nové vedecké poznatky, nový román, apod. ale aj videá-filmy, klipy, fotosnímky, internetové stránky ap. Autorské právo obsahuje nespočetné množstvo rôznych zákonov, dodatkov, aj ked podľa postrehov