Austrália

Austrália
Život na druhej strane zemegule
Na svete je mnoho štátov a miest, ktoré sú pre našinca neznáme a velmi málo
dostupné. Jedným z týchto miest je aj Austrália. Je tajuplným svetadielom, ktorý je v
mysli mnohých spojený s klokanmi, rozsiahlymi púštami, bušom a farmami. Ak si k
tomu pridáme ešte neodmyslitelné pláže, more a oceán, vznikne neodolatelný kút
sveta pritahujúci množstvo turistov a hlavne nadšencov vodných športov,pretože
Austrália ponúka možnost vodnej rekreácie takmer po celý rok.
Práve kvôli moru, teplému podnebiu a množstvu turistov sa život na tejto strane
zemegule velmi odlišuje od všetkého, na co sme zvyknutí doma a v blízkom okolí
našeho starého európskeho kontinentu.
Akoby práve toto podnebie dodávalo Austrálcanom optimizmus, úprimnost, dobrú
náladu a stály úsmev na perách, ktorý by mohli rozdávat snád celému svetu.
„Cas snov“, alebo Z histórie Austrálie
Prví obyvatelia Austrálie sem prišli pravdepodobne z juhovýchodnej Ázie približne pred
40 000 rokmi. Európania, ktorí sa tu zacali usadzovat na koncom 18. storocia, nazvali
týchto pôvodných obyvatelov praobyvatelmi (aborigincami). V súcasnosti tu žije 230
000 domorodých austrálcanov. Aj napriek osídlovaniu a „poludštovaniu divokej
Austrálie“ žije ešte mnoho pôvodných obyvatelov tradicným spôsobom života. Nadalej
lovia pomocou bumerangu, putujú bušom (ktorého plocha sa pomaly zmenšuje),
zbierajú rastliny a všetko, co sa dá jest. Moderným Austrálcanom by už asi mnoho
druhov jedál z domorodého jedálneho lístku velmi nechutilo.
Aboriginovia veria, že majú rastlinných zvieracích i ludských predkov, ktorí stvorili svet
a všetko, co s ním súvisí. Tento proces vytvárania sveta nazývajú „Cas snov“, co sa
velmi dobre hodí i pre dnešnú Austráliu s jej krásnym prírodným podnebím, teplým
pocasím a predstovou bezstarostného života, ktorý tak velmi láka obrovské množstvo
turistov.
O tomto case sa medzi domorodcami traduje množstvo piesní a legiend prenášaných z
pokolenia na pokolenie ako inak, než ústnou formou a zachránených len vdaka snahe
domorodcov uchovat si svoju kultúru a identitu.Tento spôsob uchovávania prežíva už
niekolko storocí a hlavne funguje.
Napriek zálube v prírode môžete Aborigincov stretnút aj v meste, tak ako Austrálcania
sa radi bavia, zpievajú a popíjajú alkohol. Dokonca si pri parmlamente v Camberre
zriadili vlastný parlament. Vytvorili ho síce len provyzórne, ale sami a patrí im.
Mnohých nájdete na ulici len tak posedávat, ale nájdu sa aj takí, ktorí tak isto ako ich
otcovia, udržujú svoje tradície a piesne. Nájdete ich polonahých a pomalovaných
tradicnými domorodými znakmi a farbami v rušných uliciach, kde sú živými exponátmi
pre nekonecné zástupy turistov a taktiež castými a vdacnými objektami pre
profesionálnych i amatérskych fotografov. Práve oni majú „na svedomí“ pestrost a
prítažlivost týchto južanských teplých, príjemných a slnecných miest.
Najmenší kontinent, alebo Z Austrálskeho zemepisu
O tomto najmenšom a najneskôr objavenom kontinente existuje v knižniciach len velmi
málo materiálov a väcšina z nich je aj tažko dostupná, alebo nepostacujúca.
Keby ste chceli navštívit tento kontinent, mali by ste o nom vediet aspon nieco
napríklad, že tento kontinent objavil anglický moreplavec James Cook v roku 1770.
Avšak holanskí moreplavci tu boli už zaciatkom 17. storocia. Tak ako aj pri objavovaní
iných kontinentov, aj tu zomrelo množstvo ludí, ktorí sa snažili preskúmat divoké a
hlavne na dažde skúpe vnútrozemie tejto krajiny. Nakoniec sa to však predsa podarilo.
V minulosti, ked tento kontinent ešte nebol obývaný, vdaka svojej odlúcenosti a
pustosti sa stal väzením. Napríklad dnešné Sydney v tých casoch slúžilo ako
trestanecká väznica pre anglických zlocincov. Austrália sa stala anglickou kolóniou a
práve z tejto krajiny sem zacali prichádzat i prví slobodní pristahovalci, aj ked v
dnešných casoch je už národnostné zloženie viac než pestré.
Dnes tu už farmári hospodária na stovkách štvorcových kilometrov a aj ked sú ich
farmy rozsiahle navzájom sú vzdialené na stovky kilometrov, takže sa farmári medzi
sebou dorozumievajú rádiami a vysielackami.
Austráliu od Ázie, respektíve od Indonézie oddeluje Arafurské a Koralové more.
Pobrežie najmenšiejho kontinentu, aj ked je to neuveritelné, je dlhé skoro 20 000 km a
spolocnost mu robí Indický a Tichý oceán. Z poloostrovov je najväcší Yorský a
Arnhemská zem. Ostrov Tasmánia oddeluje pomerne malý Bassov prieliv, pricom
severovýchodné pobrežie Austrálie lemuje Velká útesová bariera, ktorá sa pocas odlivu
vznára z mora a je jednou z atrakcií Austrálie, vdaka bohatej a hlavne ojedinelej
chránenej podmorskej faune a flóre, ktorá sa taktiež mimo iných prírodných útvarov
stala jedným z hlavných lákadiel, ktoré využíva cestovný ruch. Územie tohto kontinentu
pokrývajú zväcša nížiny s nadmorskou výškou od 300 do 600 metrov, ale nájdeme tu i
pohoria, ak ich však chceme vidiet, musíme sa zatúlat až na východné pobrežie.
Pobrežie je lemované Velkým predelovým pohorím a Austrálskymi Alpami s najvyšším
vrchom Mt.
Kosciusko (2234 m).
Nechýbajú tu ani púšte zaberajúce plochu medzi horskými pásmami v západnej
polovoci Austrálie. Najznámejšie sú: Gibsonova, Velká piesocná a Viktoriina púšt kde
ešte stále možno nájst bohatú a pre Európanov i zaujímavú faunu a flóru.
Sydney – ludské výtvory a voda
Hned po príchode do Sydney zistíte, že v tomto meste sa vyskytuje až prílišné
množstvo vody, ved samotné mesto a jeho centrum sa rozkladá akolo velkej a
prirodzenej zátoky Port Jackson a je preklenuté známym mostom Sydney Harbour
Bridge.
Vdaka rozvinutému cestovnému ruchu touto zátokou sa denne preplaví velké množstvo
turistických výletných lodí, jachiet a motorových clnov. A co sem pritahuje také
obrovské množstvo turistov? Miestne vody brázdia s cielom uvidiet a pokochat sa
zaujímavostami rekreacných miesta pláží a predovšetkým modernou architektúrou,
ktorá sa nachádza doslova všade. Z každého kúta tohto mesta na vás dýcha moderný
štýl a tvary novodobých stavieb. Jednou z najimpozantnejších budov je vzsoká a štíhla
výhliadková televízna veža, taktiež môžete priamo z vodnej hladiny pozorovat
najdrahšiu a naslávnejšiu budovu opery na svete, ktorej náklady z plánovaných 10
miliónov dolárov stúpli behom výstavby na desatnásobok. Autorom výtazného návrhu v
medzinárodnej sútaži sa stal pred 40 rokmi dánsky architekt Jorn Utzon. Slávu tejto
budove prináša neobycajnost a originalita, ktorá neutrpela ani uplynulými rokmi. Stala
sa naozajstnou atrakciou, ale hned na skok, v blízkom okolí je aj dalšia atrakcia –
známe akvárium. V tuneloch pod vodou je možnostvidiet delfíny, žraloky a húfy
pestrofarebných rýb. Fontány a iné rôznorodé vodné zázraky správadzajú každého, kto
zavíta k zátoke Port Jackson, odkial je do moderného centra – ako hovoria obyvatelia
Sydney, City – na skok. Podla Austrálcanov je vlastne všetko len na skok, a ak vám
povedie tento výraz, znamená to takých 20 až 30 km a podla hustoty cestnej
premávky minimálne 40 minút cesty.
Naštastie aj pocas tejto nútenej pomalej jazdy je tu možnost obzriet si tunajšie skovsty
architektúry, železncu i vláciky, ktoré sa rútia nad rušnými ulicami mesta. Na každom
kroku je reštaurácia, kaviarnicky a obchodné domy s podzemnými ale aj poschodovými
parkoviskami. Napriek hustej premávke tu nepocujete nervózne trúbenie klaksónov –
väcne telefonujúci, ohladuplný a usmievajúci sa vodici majú jednoducho cas.
Život žijú a radujúsa z neho aj vo svojich, tak povediac druhých domovoch – autách.
Cestovný ruch je naozaj na vzsokej úrovni, naše európske krajiny môžu len závidiet
tony propagacných katalógov a brožúr, ktoré sú ponúkané na každom kroku a navyše
zadarmo. Dozviete sa z nich, že Sydney založili roku 1788 Britovia ako svoju
trestaneckú kolóniu pre 1500 väznov. V súcasnosti je toto najstaršie mesto Austrálie
domovom takmer pre 4 milióny obyvatelov, pricom je 70 km dlhé a 50 km široké. Je
živým priemyslovým strediskom, kde blížiaca sa olympiáda znacnou mierou zasahuje
do života všetkých obyvatelov Sydney.
Canberra - hlavné mesto Austrálie
Toto mesto Austálského zväzu leží v juhovýchodnej casti kontinentu, pri rieke Mologo,
približne 121 km od Tichého oceánu. Založeniu mesta predchádzali dlhorocné neustále
spory medzi Melbourne a Sydney o získanie štatútu hlavného mesta. Nakoniec dospeli
ku kompromisu vybudovat hlavné mesto na „neutrálnom mieste“.
Pre jeho vznik vyclenili územie s rozlohou zhruba 250 km štvorcových, ktoré zverili pod
právomoc federálnej vlády.
Canberra pochádza od slova „kanberri“, co v jazyku domorodcov znamená
„zhromaždenie ludí“. S výstavbou mesta yacali v roku 1913 podla projektu amerického
architekta W. B. Griffina, ktorý vzhral medzinárodnú sútaž.
Okrem prvých osídlencov – Anglicanov, Škótov a Írov – žijú v meste, tak ako aj na
celom kontinente pristahovalci z celého sveta. Nechýbajú ani Cesi a Slováci, ktorí tu
žijú prevažne v zmiešaných manželstvách.
Z vyhliadkovej veže, ktorá podla tunajších obyvatelov je najvýššia na južnej pologuli
(to isté tvrdia i v Sydney a Melbourne), možno vydiet panorámu mesta ležiaceho v
údolí, ktoré je obklopené nevysokými pahorkami.
Základom pôdorysu mesta je systém námestí a širokých prstencovo sa rozbiehajúcich
ulíc. Na pahorku Capitol Hill je množstvo administratívnych budov a zastupitelských
úradov.
Centrom obchodu a služieb s vysokými budovami je na severe pahorku City Hill. Na
západ od neho je univerzitné mestecko. Obytné štvrte sú v severnom a južnom smere
mesta.
Canberra je typickým administratívnym stradiskom bez akéhokolvek priemyslu, kde
sídlia zastúpenia rôznych firiem a austrálskych monopolov. Sídli tu tiež vláda,
parlament, Austrálska národná univerzita, Akadémia vied a najvyšší súd.
Panuje tu klud a turistov casto prekvapí ohladuplnost tunajších obyvatelov.
Velkolepé zelené trávniky, okolie jazier a vodných plôch sú vždy plné odpocívajúcich
„domácich“. Galéria prírody
Austrália sa rozkladá v tropickom a subtropickom pásme, co znamená, že tunajšia
fauna je velmi svojrázna. Môžete to zistit priamo v buši. Pocas dlhých hodín cesty po
nekonecných dialniciach môžu byt vašou spolocnostou najrôznejšie zvieratá.
Hlavný symbol Austrálie – klolana – môžete pozorovat takmer stále v jeho prirodzenom
prostredí a s prirodzeným správaním.
Väcšinu austrálskych cicavcov predstavuje 150 druhov klokanov – kengúr.
Najtypickejším zástupcom je velká kengura. Niektoré druhy pre ich cenný vak lovci
prenasledujú – takmer ich už vyhubili.
V Austrálií sa zachovali niektoré druhy, ktoré na iných kontinentoch už vyhubili.
Príkladom je vajcorodý vtákopysk podivný, ktorý žije v riekach a brlohoch pri vodných
tokoch.
Okrem klokanov zastupuje cicavce ešte divoký pes dingo, vlk, medvedík koala a
šedobiela vacica opossum. Pocetné sú aj rôyne druhy vtáctva. Zastupuje ich
predovšetkým pštros emu, cierny kakadu, kasuár, lyrochvost, cierna labut a kivi.
Kontinent protinožcov je známy aj svojimi jašterami a jedovatými hadmi. S týmito
„potvorami“ majú svoje skúsenosti aj mnohí miestny farmári, ktorí nemôžu bez pušky
urobit ani krok, v opacnom prípade ide o život.
Odlúcenost kontinentu zpôsobila, že v tunajšom rastlinstve je prevaha pôvodných
druhov. Najroyšírenejšou drevinou sú eukalypty. Viac než 250 ich druhov vytvárajú
súvislí lesný porast, vyskytujú sa však aj samostatne.
Rastú rýchlo a dosahujú výšku viac než 100 metrov. Majú kvalitné drevo a z ich kôry
alistov sa lisuje aromatický olej. Využíva sa hlavne vo farmaceutickom a
potravinárskom priemysle. Vo vnútrozemí sú pravažne savany, stepi a púšte, kde sú
royšírené nízké kernaté porasty – scrub, ktoré sa striedajú s porastami
vysokosteblových tráv, tkroé sú tak tvrdé, že ich odmieta spásat nielen dobytok, ale i
divoká zver.
Melbourne – kontrast starého a nového
Austrálske mestá sú od seba vzdialené stovky kilometrov. Spojenie medzi nimi je po
zeležnici, leteckou dopravou a predovšetkým po nekonecných dialniciach. Z
administratívnej Canberry prídete po šiestich hodinách jazdy do druhého najväcšieho
mesta Austrálie. Jeho rozloha je takmer 2000 kilometrov štvorcových a žijú v nom
necelé 3 milióny obyvatelov. Melbourne založili r. 1835 osadníci z Tasmánie a dnešný
názov je na pocest premiéra lorda Melbourna. Mestské práva získalo mesto v r. 1842.-
V jeho okolí bola casom objavená bohaté náleziská zlata. Mesacne sa sem stahovalo 10
až 20 tisíc osôb. Mesto sa vdaka výhodnej dopravnej polohe stalo významným
obchodným, financným a priemyslovým centrom.
Okrem významného medzinárodného letiska je vyhladávaný tiež tunajší prístav, kde
kotvia aj velké zaoceánske lode.
V melbourne sa vhodne doplna stará architektúra s modernou – súcasnou. Sva svety
sa tu vzájomne nestretávajú, ale vyájomne sa vyvažujú.
Je to viditelné namjmä v centre, kde budova nádražia, starý most, budova opery,
mrakodrpy a budovy najroylicnejších škôl a obchodných centier vytvárajú
návštevníkom i miestnym ludom príjemnú atmostéru. Presvedcit sa o tom môžete aj
pri troch – viac než storocných – univerzít, Štátnej knižnice a múzeí.
Keby ste náhodou do tohto mesta zavítalištívit Národné Múzeum a Národnú galériu,
ktorá sa hrdí najcennejšími zbierkami europského, ázijského a austrálskeho umenia na
južnej pologuli. Množstvo historických stavieb se postavených vo viktoriánskom štýle,
Austrálcania neradi búrajú a ybavujú sa starých budov. Príkladom je nový moderný
obchodný dom, uprostred ktorého stojí stará továren, ktorá slúži ako kaváren a tiež tu
môžete nájst malé butiky.
Mesto má šachocnicový pôdorys so širokými ulicami a množstvom zelene.
Z parkov sú najväcšie Royal Park, Yarra Park a Albert Park. Z mestského centra vedú
výpadové cesty, pozdlž ktorých sa rozkladajú mnohé štvrte a premestia. Niektoré z
nich sú vplyvom velkej emigrácie tvorené uzavretými skupinami pristahovalcov s
navzájom blízkych štátov národov.
Austrálania majú dokonca aj svoj Zbojnícky záliv nedaleko Melbourne v Port Phillipe.
Sem prichádzajú za odpocinskom a vodou a hlavne sem utekajú pred 40 stupnovými
teplotami. V okolí zálivu je množstvo zákutí, kde chladné kamene a more cloveka
príjemne osviežia.
Odpocinok .. sen .. skutocnost
Každý, kto len raz navštívil Austráliu si myslí, že sa mu práve zdal ten najkrajší,
najfarebnejší a najfantastickejší sen. Realita však zostáva. Na pobreží oceánu ci morí
stretnete nespocetné zástupy opálených mladých ludí, ktorí sa venuju surfingu. Tento
zaujímavý šport vymysleli Polynézania pred mnohými storociami. V Austálii sa však
surfing rozšíril a zhrna niekolko disciplín, na ktorých sa milovníci tohto športu môžu do
sýtosti vybláznit.
Ak by ste navštívili Murramarangský národný park, konkrétne vyhlásenú pláž Pebby
Beach, môže sa vám znovu stat, že neuveríte vlastným ociam.Tu, v blíykosti
Tasmánskeho mora, prestávajú na návštevníkov šíky pestrofarebných papagájov. Stací
len chvílu postát, roypažit ruky, a papagáje si vám sadnú hned na hlavu, dlane, plecia.
Zanedlho vyzeráte ako farebná dekoratívna figurína, aj ked trochu ako gýc.
Klud nie je ani o niekolko metrov dalej, kde sú papagáje vystriedané klokanmi.
Samozrejme sú vdacným objektom pre fotografov.
V Austrálií je oblúbený a velmi rozšírený rybolov. Stací do vody ponorit akúkolvek
šnúrku s primitívnou návnadou a hácikom.
A za chvílu sa môžete pochválit celkom pekným úlovkom.
Potom môžete navštívit niektorý z lunaparkov ci zábavných centier.Originálne sú
krcmicky okolo dialnic, ktoré sa snažia udržovat starobylý vzhlad, aby upútali
okoloidúcich, podobne ako všetky motoresty a motely.
No a o tomto všetkom a ešte mnohých iných veciach môžete snívat pocas takmer
20-hodinovej cesty spät na starý kontinent. Urcite vám bude táto krajina svojím
spôsobom chýbat, potichu sa pocas pobytu vkradla do duší a teraz ich tak rýchlo
neopustí.
Austrália z praktickej stránky – Základné informácie
Oficiálny názov krajiny: Austrálsky zväz
Štátne zriadenie: federácia
- clenský štát Velkej Británie
Rozloha: 7 682 300 km štvorcových
Pocet obyvatelov: 17 086 000
Úradný jazyk: anglictina
Mena: austrálsky dolár
(na jednej strane mince je portrét anglickej královny)
Hlavné mesto: Canberra
Významnejšie mestá: Sydney, Melbourne, Brisbane, Perth, Adelaide
Rozdelenie krajiny: 6 štátov –
Viktória, Nový Južný Walles,Queensland,Západná Austrália, Južná Austrália, Tasmánia
+ dve teritória – Severná Austália a Canberra
Najvyššia hora: Mount Kosciusko – 2230 m
Najdlhšia rieka: Murray – Darling – 3490 m
Vývoz tovaru: vlna, cukor, hovädzie mäso, pšenica, dopravné prostriedky, papier
Dovoz tovaru: spotrebný tovar
Náboženstvá: sú tu zastúpené skoro všetky náboženstvá
Politický systém
Austrália je podla ústavy z r. 1891 (platnost nadobudla r. 1901) britským domíniom.
Hlavou štátu je britská královna, tkroá zastupuje generálny guvernér. Zákonodarnu
moc predstavuje dvojkomorový parlament, ktorý sa skladá zo senátu a poslaneckej
snemovne, v ktorej sa pocet poslancov odvodyuje od poctu obzvatelov každého
clenského štátu. Výkonná moc je v rukách vlád jednotlivých štátov, klúcové rezorty
spravuje federálna vláda. Všetky clenské štáty majú znacnú autonómiu tak ako v
zákonodarnej, tak i vo výkonnej moci.
Klíma, more, oceán
Austrália sa rozkladá v tropickom a subtropiskom pásme. Prevažná cast pevninz má
suché kontinentálne podnebíe. Po dlhých suchých obdobiach prichádzajú silné dažde,
ktoré casto spôsobia povodne. Priemerná rocná teplota je 14.5 stupnov Celzia. Avšak
behom roku teplota kolísa – v zime klesa pod bod mrazu, zatial co v letnom období
dosahuje v niektorých miestach až 40 stupnov.
Pláže pri moriach sú väcšinou piesocné. Všetky sú pre prípad extrémnych podmienok
zabezpecené – pokial prichádza búrka, sú návštivníci pláži informovaní. Vzhladom k
tomu, že tunajšia slnko je dost ostré nielen na pravé poludnie, ale behom celého dna,
nemožno zabudnút na ochranné opalovacie krémy s vysokým faktorom.
Cas, pošta, telefón
Ako je u protinožcov zvykom, všetko je naopak. Ak ide o cas, v Austrálii je zhruba o 8
až 9 hodín viac než u nás. Pošty a telefóny sú v Austrálií sústredené v najrušnejších
miestach, v centrách.
Telefónne búdky nechýbjú ani v ostatných odlahlejších miestach. Stací vediet anglicky
a vo všetkom ostatnom vám už Austrálcania poradia.
Fotografovanie a obliekanie
Tu môžete fotografovat a filmovat, ako sa vám ráci a kde sa vám páci. Spolu s vami
budú pózovat aj všetci okoloidúci.
Môžete tu v zime chodit bez kožuchov, stací hrubší sveter, sako alebo hrubší kostým. V
lete platí zásada, že cím toho máte na sebe menej, tým lepšie.
Bavlnené veci prídu vhod a do spolocnosti sa oblieka podobne ako u nás.
Jedlo a pitie
Najviac rozšírené sú zeleninové jedlá. Pochutnáte si tu na velkom množstve šalátov, v
ktorých pláva zelenina len vo vlastnej štave a s pár kvapkami olivového oleja. Na
každom kroku môžete nájst jedlá, na aké si len spomeniete. Pecené a restované mäso,
kurence, ryby, cínske a ázijské špeciality. Nechýbajú ani sladkosti, zákusky, alko i
nealko nápoje, predovšetkým však pivo v plechovkách.
Suveníry
Tie môžete zohnat na každom mieste a nie je tažké zohnat suveníry od pohladníc s
klokanmi, s motívom opery v Sydney,....
Nájdete všetko, na co si len spomeniete. Vyviezt môžete všetko, až na niektoré
potraviny, ktoré podliehajú skaze.