Austrália a Oceánia

Austrália a Oceánia
Austrália a oceánia
Austrália je rozlohou šiesta najväcšia krajina sveta zaberajúca asi 4 % zemského
povrchu. Je zároven najmenším, najplochejším a najsuchším kontinentom. O Austrálii
sa u nás casto hovorí, že leží dolu pod nami (u protinožcov), lebo sa nachádza za
rovníkom, na južnej pologuli. Je zároven štátom aj kontinentom.
VELKÉ PREDELOVÉ VRCHY
Okrem niekolkých pohorí je Austrália nízka a plochá. Pobrežnou castou Queenslandu a
Nového Južného Walesu sa vinú Velké predelové vrchy. Úrodné plošiny ležia vo
vrcholových castiach, ktoré boli kedysi porastené hustými lesmi. Dnes väcšinu lesov
nahradili mestá a polnohospodárska krajina.
SLNECNÝ SVIT A MONZÚNY
Na okrajnom juhu krajiny je podnebie chladné a vlhké, ale na väcšie územia Austrálie
je po celý rok horúco alebo teplo. Na severe sa striedajú dve rocné obdobia – obdobie
sucha a vlhka. Od novembra do apríla je horúco a vlhko, monzúnové dažde premienajú
rozsiahle územia súše na jazerá.
VNÚTROZEMIE
Rozlahlá centrálna oblast, ktorú Austrálcania nazývajú Outback (vnútrozemie), je
horúca a suchá. Tvorí ju druhá najväcšia púšt na svete (Velká piesocná a
VelkáViktóriina púšt). Teplota ovzdušia v Alice Springs v strednej Austrálii je casto
vyššia ako 38 stupnov. Zvyšok vnútrozemia je porastený trávou, nízkymi kríkmi a
stromami, kde sa pasie dobytok a ovce.
ŽIVOTODARNÁ VODA
Mnoho pramenísk a riek vo vnútrozemí je pocas roka suchých a požiare nivocia
vyprahnutú vegetáciu. Po obcasných prudkých daždoch sa zo semien skrytých v zemi
preberajú k životu pestro kvitnúce rastliny a rieky sa zaplnajú vodou. Austrálske
dvojdyšné ryby sú prispôsobené na život v meniacich sa klimatických podmienkach –
majú vyvinuté plúca aj žiabre. IZOLOVANÁ PEVNINA
Austrália sa od ostatných pevnín izolovala pred vyše 65 miliónmi rokov, ked sa oddelila
od Antarktídy. Asi pred 130 miliónmi rokov boli Austrália a Antarktída súcastou velkého
južného kontinentu. Mnoho živocíšnych druhov vyskytujúcich sa len v Austrálii sa
vyvinulo v tomto období. Patria k nim vackovce (cicavce s vakom), ako sú kengury,
koaly a vombaty, ale aj dva neobycajné druhy cicavcov, ktoré znášajú vajcia –
vtákopysk a ježura (s prezývkou zježený mravciar).
AUSTRÁLSKY EXPORT
Austrálske polnohospodárstvo produkuje pšenicu, hovädzie a baranie mäso, vlnu, ako
aj víno dorobené z hrozna vypestovaného na juhu. Austrália je bohatá na nerastné
suroviny – uhlie, zlato, železnú rudu, bauxit, urán, diamanty a opály.
Nerastné suroviny a polnohospodárske produkty sú hlavnými vývoznými tovarmi,
priemyselný tovar predstavuje 20 % exportu. Austrálsky priemysel je zameraný na
výrobu motorových vozidiel, textilu, chemikálii a potrieb pre domácnost. Rýchle sa
rozrastá aj filmový priemysel.
OVCIE FARMY
Na väcšine vnútrozemia je privelmi sucho na pestovanie plodín, ale vhodné podmienky
sú na chov oviec na rozlahlých ovcích farmách nazývaných sheep stations (ovcie
stanice) s rozlohou niekolko tisíc hektárov. Dobytcie farmy nazývané cattle runs
(dobytcie výbehy) dosahujú rozlohu Anglicka. Dobytok tu žije volne. Potom ho odvezú
casto pomocou helikoptér na predaj.
ŠKOLA PO ÉTERI
Ludia žíjúci na ovcích farmách a dobytcích farmách sú od najbližšieho mesta casto
vzdialení stovky kilometrov. Musia sa spolahnút na pomoc tzv. lietajúcich lekárov, ktorí
ich navštevujú letecky. Deti komunikujú so školou prostredníctvom pošty alebo
rozhlasu. S ucitelmi môžu o svojich problémoch konzultovat aj pomocou obojsmerných
vysielaciek. VO VELKÝCH MESTÁCH
Osemdesiat percent obyvatelov Austráie žije v mestách, kde možno nájst väcšinu
zamestnaní. Najväcšie mestá – Sydney, Melbourne a Brisbane – ležia na južnom a
východnom pobreží. V Sydney viac ako 3,5 milióna obyvatelov využíva atraktivity
mestského života, ako je najslávnejšia opera na svete Sydney Opera House a morské
pláže. Pláž Bondi Beach ležiaca asi 8 km južne od centra je velkým lákadlom pre
plavcov a surfistov. PRVÍ OBYVATELIA
Prvými obyvatelmi Austrálie boli domorodci nazývaný Aborigéni, ktorí prišli asi pred 50
000 rokmi z juhovýchodnej Ázie. Živili sa tisícrocia lovom zveri, zberom plodín a
rybolovom až do 18. stor., ked ich tradicný spôsob života narušili európski kolonisti.
VYLODENIE KAPITÁNA COOKA
Prvými Európanmi, ktorí v 17. stor. objavili pobrežie Austrálie, boli Holandania.
Nezaložili tu však žiadne sídla. Prvými európskymi osadníkmi boli Briti. V r. 1770
kapitán James Cook priplával na východné pobrežie Austrálie, ktoré okamžite vyhlásili
za britské územie a pomenovali Nový Južný Wales. PRÍCHOD TRESTANCOV
Prvá britská flotila pristála v Botanickom zálive v januári 1788. Spolu s vojakmi sa
vylodili trestanci a guvernéri kolónie Arthur Philip. Opodial založili prvú osadu –
Sydney. S príchodom nových slobodných osadníkov pozdlž pobrežia vyrástli dalšie
rolnícke usadlosti.
ZLATÁ HORÚCKA
V roku 1851 sa z Austrálie ludia vracali so správou, že v Novom Južnom Walese a vo
Viktórii sa našlo zlato. Prepukla zlatá horúcka. Melbourne, hlavné mesto Viktórie, sa
coskoro stalo bohatým mestom a pocet obyvatelov Austrálie sa viac ako zdvojnásobil.
V r.
1854 sa baníci v zlatých baniach Eureka Stockade vzbúrili proti koloniálnej nadvláde a
rýchlou reformou dosiahli samosprávu. AUSTRÁLIA ŠTÁTOM
V r. 1901 sa Austrália stala štátom. Vytvorilo sa spojenie štátov do Austrálskeho zväzu.
Pocas I. svetovej vojny Austrálcania pomáhali Britom a cez II. svetovú vojnu bránili
krajinu pred japonskou inváziou. Po oboch svetových vojnách sa do Austrálie zacali
stahovat ludia z mnohých štátov a pocet obyvatelov vzrástol z 5 miliónov v r. 1918 na
súcasných približne 18 miliónov. Štvrtina Austrálcanov prišla zo štátov nehovoriacich
po anglicky. Austrália sa stále viac zbližovala s ázijskými a tichomorskými krajinami,
zvlášt s Japonskom, a zacala s nimi obchodovat. DÔLEŽITÉ ÚDAJE
Pocet štátov: 6 (Západná Austrália, Južná Austrália, Queensland, Nový Južný Wales,
Viktória a Tasmánia)
Pocet teritórií: 2 (Severné teritórium a Teritórium austrálskeho hl. mesta)
Najvyšší vrch: Mount Kosciuszko (2 228 m)
Najdlhšia stála rieka: Murray (2 589km)
Najväcšie jazero: Eyrovo jazero (9 583 km2)
ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Rozloha: 7.682.300 km2
Pocet obyvatelov: 18.090.000 (+ 1,4% rocne)
Hlavné mesto: Canberra (330.000 obyv.)
Obyvatelstvo (pôvod): 94 % - Európania
4 % - Ázijci
1,5 % - Aboriginci
Jazyky: anglictina
aboriginské jazyky
európske jazyky
ázijské jazyky
Náboženstvá: 75% krestanstvo,
1% islam
1% budhizmus
0,5% judaizmus
HOSPODÁRSKY PROFIL
Hrubý domáci produkt: 340 miliárd USD - 13. miesto na svete
HDP na obyvatela: 19.007 USD
Rocný prírastok: 3,3%
Inflácia: 5,1%
Hlavní obchodní partneri: USA, Japonsko, ASEAN, Nový Zéland, Južná Kórea, Európska
Únia
NovýZéland Nový
Zéland leží v južnej casti Tichého oceánu, 1900 km juhovýchodne od svojho
najbližšieho suseda – Austrálie. Tvoria ho dva hlavné ostrovy úzkeho a dlhého tvaru.
Väcšina Novozélandanov žije v mestách. Tri štvrtiny populácie bývajú na Severnom
ostrove, kde je teplejšie. Južný ostrov je však väcší. PRÍRODNÝ PRÍSTAV
Pobrežie sa využíva na vodné športy – na jachting, surfovanie a rybolov, pohoria
pritahujú mnoho lyžiarov. Sú tam cinné sopky, gejzíry a bublajúce bahenné jazerá.
Kedže Nový Zéland bol milióny rokov izolovaný od ostatného sveta, vivy nuli sa na nom
zvláštne živocíchy a rastliny, ako nelietavý vták kivi a mnoho osobitých druhov papradí.
Domáce zvieratá (predovšetkým dobytok a ovce) 20- násobne prevyšujú pocet
obyvatelov.
HLAVNÉ PRÍJMY
Polnohospodárstvo je hlavným zdrojom príjmov na Novom Zélande, hoci zamestnáva
len 1/6 obyvatelov. Hlavnými vývoznými tovarmi sú syry, ovocie, mäso, vlna, víno,
morské živocíchy, drevo a hliník. Krajina má obrovské zásoby uhlia a zemného plynu.
Priemysel sa sústreduje do okolia najväcšieho mesta Auckland. Rozvíja sa aj cestovný
ruch.
DVE TRADÍCIE
Nový Zéland ako prví osídlili Maori. Prišli z Polyézie okolo r. 900 po Kr. Dnes tvoria 1/8
populácie. Briti ho osídlili až v r. 1840. Osadníci zacali zakladat mestá, priviezli obilniny,
ovce a dobytok. Krajina získala síce v r. 1907 nezávislot, ale medzi Novým Zélandom a
Velkou Britániou sa udržali tradicne úzke vztahy v oblasti obchodu
a športu.
Tichomorské ostrovy
Do 60. rokov 20. stor. väcšinu z tisícov ostrovov v Tichom oceáne ovládali Velká
Británia, USA alebo Francúzsko, ale teraz je tam aj 13 nezávislých štátov. Tichomorské
ostrovy sú súcastou rozsiahlej oblasti, ktorá sa nazýva Oceánia (patrí tam aj Austrália).
Niektoré ostrovy vulkanického pôvodu sú hornaté, iné ploché. Sú to koralové ostrovy,
ktoré predstavujú vrchol podmorskej sopky.
OSTROVNÉ SKUPINY
Tichomorské ostrovy sa clenia na tri casti – Melanéziu („cierne ostrovy“), nazvanú
podla tmavej farby pokožky jej obyvetelov, ktorá zahrnuje ostrovy Fidži, Papua-Nová
Guinea a Šalamúnové ostrovy, Mikronéziu („malé ostrovy“), ktorú tvoria casti súostroví
Kiribati, Mikronézske federatívne štáty a niekolko ostrovov spracovaných USA,
Polynéziu („vela ostrovov“), skladajúcu sa z ostrovov ležiacich vnútri
trojuholníka medzi Novým Zélandom, Havajskými ostrovmi a Velkonocnými ostrovmi.
POUŽITÁ LITERATÚRA
Všeobecná encyklopédia mladých – Mladé letá
Internet.