Atmosféra

Atmosféra
Náš vzdušný oceán
Preco fúka vietor?
Vzduch v nižších castiach atmosféry sa stále pohybuje, ci už ako jemný vánok alebo
prudká víchrica. Jeho hnacou silou je slnecná energia. Zahrievaný vzduch sa rozpína a
stúpa hore. Tým sa vytvára oblast nízkeho tlaku. Akonáhle zacne stúpat, tlací sa na
jeho miesto masa hustejšieho a chladnejšieho vzduchu v podobe vetru. V hre je
samozrejme aj celá rada dalších faktorov. Je to existencia hôr s púšti aj rozdielne
zahrievanie velkých oblastí súše a mora. To znamená, že okrem globálneho systému
prevládajúcich vetrov urcujú na rôznych miestach na svete vznik a smer vetra aj
miestne podmienky. Východná cast Skalnatých hôr má svoj chinook, horúci suchý
zimný vietor, kt. sa pravidelne ženie z horských svahov do prérií. Chinook niekedy
dokáže za hodinu zdvihnút teplotu aj o 25 stupnov a vyslúžil si tým prezývku
snehožrút. Podobný horúci a suchý vietor, fén, býva bežný v niekt. Oblastiach Álp.
Francúzsky mistrál je naopak studený a suchý. Oblasti nízkeho tlaku nad Stredozemím
do seba vtahujú studený horúci vzduch, Kt. sa potom v náporoch ženie údolím Rhôny k
moru. Mistrál, obávaný už od dôb antiky, dosahuje rýchlost 130km/h a vanie niekolko
dní. Mocným generátorom vetrov sú aj púšte. Známe sú horúce vetry široko, kt. vanú
západným smerom k Atlantiku a casto znižuje viditelnost aj daleko od pobrežia.
Preco je nebo modré?
Farbu oblohe dodávajú molekuly plynov v ovzduší. Jasno biele slnecné svetlo je v
skutocnosti zmesou všetkých farieb dúhy. Každá z nich má však svoju vlastnú vlnovú
dlžku. Cervené sú najdlhšie, fialové najkratšie. Nebeskú modrú vidíme preto, že
molekuly plynov odklánajú alebo rozptylujú krátke vlny dokonalejšie ako dlhé. Krátke
modré vlny sú pri priechode atmosférou náhodne rozptylované a stále znova a znova
menia svoj smer. Dlhé vlny teda vnímane na takmer priamej spojnici so Slnkom, ale
modrej sa na nás valí zo všetkých strán a nebo nám tak pripadá modré. Preco nebo pri
západe slnka hýri farbami?
Ked sa vecer slnko sklána k západu, musia jeho lúce prejst v atmosfére podstatne
dlhšiu dráhu , ako ked stojí priamo nad hlavou. Velké castice v ovzduší rozptylujú
svetlo tak intenzívne, že priamo k nám dobiehajú len dlhšie cervené a žlté vlnové
dlžky. Slnko samo môže v tej chvíli pripomínat purpurový kruh. Jeho lúce vyžarované z
nízkeho uhlu, zafarbujú spodnú stranu oblakov. Nádhera západu (alebo aj východu)
slnka závisí na množstve castíc vo vzduchu. Práve preto bývajú prícinou
nezabudnutelných západov slnka aj velmi vzdialené púštne búrky a sopecné výbuchy.