Atmosféra

Atmosféra
ATMOSFÉRA
Atmosféra je plynný obal Zeme, rozprestiera sa od povrchu Zeme až po kozmický
priestor. Je nevyhnutnou podmienkou pre život, pretvára žiarivú energiu Slnka,
reguluje rozdelenie vlahy a tepla, ovplyvnuje vlastnosti a priestorové usporiadanie celej
krajinnej sféry.
Chemické zloženie atmosféry – cistý vzduch bez vodných pár a prímesí je zmes plynov
(dusík, kyslík, argón, oxid uhlicitý, oxidy dusíka a síry). Vzduch takmer vždy obsahuje
vodné pary, tekuté a tuhé casti – kondenzacné jadrá. Oxid uhlicitý je potrebný na
fotosyntézu, ale jeho nadmerné množstvo spôsobuje skleníkový efekt, oxidy dusíka a
síry spôsobujú kyslé dažde.
Podla fyzikálnych vlastností sa atmosféra delí na pät sfér:
a) troposféra
b) stratosféra
c) mezosféra
d) termosféra
e) exosféra
Pocasie a podnebie:
Pocasie je okamžitý stav ovzdušia na urcitom mieste – slnecné žiarenie, teplota a tlak
vzduchu, výpar, vlhkost vzduchu, oblacnost a atmosferické zrážky, výška snehovej
pokrývky, smer a sila vetra. V atmosfére prebiehajú fyzikálne procesy ako výmena
tepla, výmena vlahy, cirkulácia vzduchu, ktoré ustavicne menia jej stav.
Podnebie (klíma) je dlhodobý stav ovzdušia na urcitom mieste, ktorý vzniká pôsobením
klimageografických cinitelov:
- geografická šírka
- vzdialenost od oceánov
- všeobecná cirkulácia atmosféry – premiestnovanie teplých a studených vzduchových
hmôt
- morské prúdy – teplé a studené
- nadmorská výška
- vlastnosti zemského povrchu
- cinnost cloveka
Veda o podnebí sa nazýva klimatológia, jej poznatky využíva klimageografia.
Kategórie podnebia:
- mikroklíma – podnebie malých a najmenších priestorov (geotop)
- miestna klíma – malé územia (od 100 m až do niekolko km)
- mezoklíma – oblasti až niekolko desiatok kilometrov
- makroklíma – velké územné celky (kontinenty, oceány a ich casti)
Hlavné prvky podnebia – teploty vzduchu, zrážky a vetry. Pre charakteristiku podnebia
sú dôležité údaje ako priemerná rocná teplota, priemerná teplota najteplejšieho a
najchladnejšieho miesta, priemerný rocný úhrn zrážok, prevládajúce vetry, ich smer a
sila.
Typy podnebia – oceánsky, kontinentálny, prechodný, stredomorský, monzúnový,
vysokohorský
Výmena vlahy: vyparovanie vody zo zemského povrchu, oblacnost, kondenzácia
vodných pár v atmosfére, vznik zrážok, ich padanie na zemský povrch.
Množstvo zrážok a ich priebeh ovplyvnujú viaceré cinitele ako vlhkost a tlak vzduchu,
oblacnost, cirkulácia atmosféry, rozloženie oceánov a pevnín, morské prúdy.
Priestorové rozloženie zrážok na Zemi je nerovnomerné – vplývajú nan všetky
klimatické cinitele. Podla rocného úhrnu zrážok vyclenujeme štyri zrážkové pásma:
- vlhké teplé pásmo – mimo pohorí má 1000 až 3000 mm zrážok/rok
- suché teplé pásmo – rocný úhrn zrážok má 250 mm aj menej (púšte, polopúšte)
- vlhké mierne pásmo – má množstvo zrážok vyše 1000 mm, hl. na západných
pobrežiach kontinentov
- suché studené pásmo – má množstvo zrážok pod 250 mm. Zrážky padajú v tuhom
skupenstve.
Všeobecná cirkulácia ovzdušia:
Je zložitý systém vertikálneho a horizontálneho prúdenia vzduchu medzi horúcim
rovníkovým pásmom a studenými polárnymi oblastami. V dôsledku Coriolisovej sily sa
horizontálne prúdenie vzduchu odchyluje na severnej pologuli napravo a na južnej
pologuli nalavo. Vznikajú tri ciastkové cirkulácie ovzdušia:
1.) Cirkulácia vzduchu v horúcom pásme – z teplotných prícin sa vytvára ekvatoriálne
pásmo nízkeho tlaku vzduchu charakteristické tíšinami alebo premenlivými vetrami.
Výstupnými prúdmi nahromadený vzduch sa vo výške rozdeluje a preniká k obratníkom
ako antipasáty. Hromadením vzduchových hmôt sa vytvorili subtropické pásma
vysokého tlaku vzduchu. Cast týchto vzduchových hmôt sa pri zemskom povrchu vracia
do ekvatoriálneho pásma nízkeho tlaku vzduchu ako stále vzduchové prúdy – pasáty.
2.) Cirkulácia vzduchu v miernom pásme – vzdušné prúdy prichádzajúce zo
subtropických pásiem vysokého tlaku stácaním sa na severnej pologuli menia sa na
juhozápadné až západné vetry, ktoré v miernych šírkach prevládajú.
3.) Cirkulácia vzduchu v studenom pásme – studený vzduch okolo pólov utvára oblasti
vysokého tlaku vzduchu s prevládajúcimi východnými vetrami, ktoré prenikajú do
pásiem nízkeho tlaku miernych šírok.
Planetárnu cirkuláciu vzduchu porušujú alebo zosilnujú monzúny. - zimný monzún –
oblast vysokého tlaku nad pevninou, prúdenie smeruje z pevniny na oceán
- letný monzún – oblast nízkeho tlaku nad pevninou, prúdenie smeruje z oceána na
pevninu
Klimatické pásma:
- základné podnebné pásma – tropické, mierne a polárne pásmo
Na Zemi vyclenujeme sedem hlavných klimatických pásiem a na južnej i severnej
pologuli tri prechodné klimatické pásma (subekvatoriálne, subtropické, subarktické)
V každom pásme rozlišujeme klimatické oblasti, ktoré sú charakteristické urcitým
typom podnebia – oceánske, kontinentálne, prechodné, vysokohorské, prímorské – typ
podnebia západných a východných pobreží pevnín.
1.) Ekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkového podnebia. Pri mohutných prúdoch
vznikajú intenzívne zrážky (1000 – 3000 mm/rok).
Nad kontinentmi zrážky prichádzajú popoludní, nad oceánmi v noci a sú búrkového
charakteru.
2.) Subekvatoriálne pásmo – pásmo rovníkových monzúnov. V lete sem prúdi vlhký
vzduch od rovníka (obdobie daždov), v zime suchú tropický vzduch (obdobie sucha).
Rocný úhrn zrážok sa smerom od rovníka zmenšuje.
3.) Tropické pásmo – pásmo tropického vzduchu. Prevláda suchý tropický vzduch s
malou oblacnostou. Západné pobrežia kontinentov sú velmi suché (zrážok menej ako
100 mm). Vplyvom studených morských prúdov tu vznikli púšte. Východné pobrežia
kontinentov sú teplejšie a vlhké.
4.) Subtropické pásmo – v lete prevláda suchý tropický vzduch, v zime vlhký polárny.
Podnebie nad pevninami charakterizuje horúce a suché leto a mierna vlhká zima. Je to
monzúnový typ klímy východných pobreží. 5.) Pásmo miernych šírok – mierne pásmo.
Po celý rok v nom prevláda polárny vzduch. Je tu velká premenlivost pocasia. V
kontinentálnom type klímy sú teplé, mierne vlhké letá a studené zimy s trvalou
snehovou pokrývkou. Oceánsky typ, typický pre západné oblasti kontinentov má
pomerne teplú a velmi vlhkú zimu bez trvalej snehovej pokrývky a chladné vlhké leto.
Východné oblasti kontinentov majú monzúnovú klímu s chladným daždivým letom a
mrazivú suchú zimu.
6.) Subarktické pásmo – v zime prevláda arktický vzduch, studená a dlhá zima, v lete
vzduch miernych zemepisných šírok – krátke a teplé leto. Velké teplotné rozdiely pocas
roka, málo zrážok.
7.) Arktické pásmo – prevláda v nom arktický vzduch po celý rok. Priemerná teplota
najteplejšieho mesiaca je nižšia ako