Za miesto vzniku mocnej asýrskej ríše môžeme označiť lokalitu v severnej Mezopotámii. Centrom a srdcom ríše boli planiny v okolí Ninive a Arbílu. Hlavné misto bolo najprv v Nimrúde, neskôr sa presunulo do Chorsabádu a napokon zakotvilo v Ninive. Každému z týchto miest trónila citadela s chrámami a palácmi. K citadele bola neodmyslitelne pripojená aj palácová zbrojnica, ktorá okrem vojenského materiálu a zbroje slúžila aj ako skladisko pre korisť z výbojov. Stavebníctvo bolo na vysokej úrovni, nezabúdalo sa ani zavlažovanie a stavbu zavlažovacích kanálov
Asyrania boli pokračovatelia tradícií Babylončanov, hlavne čo sa staviteľstva týka. V 2 tis. pr. n.l. nechal kráľ Šarrukín II. (Sargon) postaviť nádherný palác v Chorsabáde, kráš Senacherib palác v Ninive, kráľ Aššurbanipal dal zriadiť veľkú knižnicu (Ninive - 20 tis. tabuliek). Chrámové stavby boli tzv. 2. rádu - prednosť a väčší význam mali palácové a iné stavby.
Za svoj vplyv vďačili nielen svojej šikovnosti a vedomostiam, ale aj nemilosrdnej expanzívnej politike podporovanej zdatnou armádou. Armáda zahŕňala nielen pechotu, lučištníkov, ale aj vozatajstvo a štítonositeľov, disponovala obliehacou technikou, baranidlami. Zavedenie usporiadanej mocenskej štruktúry so systémom provincií a provinčných správcov upevňovalo krok za krokom moc ríše.
Mestá v Levante a Palestíne museli uznávať asýrsku nadvládu a odvádzať poplatky - tribúty. Asýria napokon tak Levantu ako aj Palestínu pohltila a začlenila ich do svojej ríše. Odolala jedine vysokohorská ríša Urartu.
Približne koncom 7. storočia pr. n. l. sa ale nepriatelia Asýrie spojili arozvrátili túto ríšu, Ninive aj Nimrúd boli vyplienené a zničené (vrátane bohatého archívu v Ninive). Napriek zničeniu ríše pretrvala jej vnútorná štruktúra. Ríšu najprv "prevzali" Babylónčania a neskôr sa stala súčasťou Perzie.