Arpádovci

Arpádovci bol pôvodne najmocnejší náčelnícky rod staromaďarského kmeňového zväzu (asi 880 - 1000), neskôr vládnuci rod Uhorska (1000 - 1301). Z dynastie pochádzalo celkovo 24 uhorských kráľov. Čakatelia na trón z rodu Arpádovcov (budúci králi) boli aj vládcami Nitrianskeho pohraničného kniežatstva na území Slovenska v rámci Uhorska v rokoch 1046-1108 a rôzni Arpádovci boli s prestávkami kniežatami Nitrianska už aj v rokoch 955 - 1046. Niekoľkí Arpádovci boli tiež kniežatami južného pohraničného vojvodstva (zhruba severné Chorvátsko) v 11.? a 12. storočí.

Poznámka: Všetci uhorskí vládcovia a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno tiež hovoriť o uhorskom štáte.

Arpád, okolo 890 (?)– po r. 900 (do r. 903 asi popri náčelníkoch nazývaných Kursan, Kende a Gyula (Ďula)- poslední dvaja sú však často považovaní len za tituly, nie mená)
Sabolč (po roku 900(?907) –?(?947), ne-Arpádovec), Fajs/Fali(tzi)/Fales (c. ?(?947) – cca. 955, Arpádovec, Arpádov vnuk)
podľa iných názorov: Tarhoš (po roku 900(?907) – po 922, Arpádovec), Zoltán (po 922 – cca. 947, Arpádovec), Fajs/Fali (cca. 947 – cca. 955, Arpádovec)
podľa iných názorov: Zoltán (po roku 900(?907) – cca. 947, Arpádovec), Fajs/Fali (cca. 947 – c. 955, Arpádovec)
Takšoň (Taksony), okolo 955– okolo 971 (Arpádov vnuk)
Gejza, okolo 971–997 (Arpádov pravnuk)
Štefan I., Svätý 997–1038 (prvý kráľ Uhorska od 25. 12. 1000 alebo 1. 1. 1001)
ne-Arpádovec Peter Orseolo
Domoslav 1042 len v dnešnom západnom Slovensku
ne-Arpádovec Samuel Aba
Ondrej I., 1046–1060/1061
Belo I., 1060/1061–1063
Šalamún, 1063–1074 (a 1074 - 1081 ako protikráľ)
Gejza I., 1074–1077
Ladislav I., Svätý 1077–1095
Koloman, 1095–1116
Štefan II., 1116–1131
Belo II., 1131–1141
Gejza II., 1141–1162
Štefan III., 1162–1172, z toho 1162-1163 fakticky len v Bratislave s okolím
Ladislav II., 1162–1163
Štefan IV., 1163
Belo III., 1172–1196
Imrich, 1196–1204
Ladislav III., 1204–1205
Ondrej II., 1205–1235
Belo IV., 1235–1270
Štefan V., 1270–1272 (a 1262 - 1270 len vo východnej časti Uhorska)
Ladislav IV., 1272–1290
Ondrej III., 1290–1301

Arpádovci, ktorí vládli Nitriansku
Lél (c. 920-955) [maďarský vojvodca, ne-Arpádovec, podľa ojedinelých názorov Arpádovec]
Zoltán(955-?971) [podľa niektorých prameňov: Takšoň A (955-?), Gejza (?-971, budúce veľkoknieža Uhorska)]
Michal (971-995) [podľa niektorých prameňov: Michal (971-c. 977), Ladislav Lysý A (977-995)]
Vajk (995-997) [budúci kráľ Uhorska známy pod menom Štefan Veľký]
? (997-1001) [podľa niektorých prameňov: znova Ladislav Lysý A (997-1001)]
Ladislav Lysý (1001- cca. 1029)
Vazul (c. 1029- cca. 1030)
? (c. 1030-1042) [podľa niektorých prameňov: ne-Arpádovec Samuel Aba (1038-1041, neskôr kráľ Uhorska)]
Domoslav (1042) [dočasne dosadený Čechami ]
? (1042-1048)
Belo I. (1048-1060/1063) [neskôr kráľ Uhorska]
Gejza I. (1063/1064- 1074) [neskôr kráľ Uhorska]
Ladislav I. (1063 a 1074-1077) [neskôr kráľ Uhorska]
Lampert (1077-1095)
Álmoš (1095-1108)
Zakladateľom rodu bol legendárny Arpád. Vládcovia po smrti Arpáda (presnejšie po r. 900 (?907) - 955) sú sporní (pozri vyššie). Okolo roku 907 (bitky pri Bratislave) každopádne starí Maďari zničili ústrendú moc Veľkej Moravy, v 20. rokoch 10. storočia dobyli južnú časť Nitrianska (zhruba Podunajská nížina a časť severného stredného Maďarska). Súčasne pokračovali výboje napríklad aj smerom do dnešného Rakúska, ktoré však (okrem dnšeného Burgenlandu) museli Maďari opustiť v roku 955 po bitke na Lechu.

Zoltánov vnuk, kmeňový náčelník Gejza I. (972 – 997) prijal s celou rodinou krst a vytvoril pred rokom 970 v dnešnom (severo-)západnom Maďarsku a Burgenlande kniežatstvo. Jeho syn Štefan I. bol v roku 1000 menovaný za kráľa (vznik Uhorského kráľovstva) a do roku 1006 si podmanil aj staromaďarské kmene na okolitých územiach. Stal sa prvým kráľom, ktorý bol kanonizovaný (podrobnosti pozri v článku Štefan I.).

Po Štefanovej smrti, ktorý nezanechal mužského potomka, sa situácia nevyvíjala priaznivo. O nástupníctvo sa strhol bol medzi Štefanovým synovcom Petrom (1038 – 1041, 1044 – 1046), synom jeho sestry Márie a benátského dóžu z rodu Orseolo, a medzi Samuelom z rodu Aba (1041 – 1044). Po Abovom zavraždení a vyhnaní Petra získal trón Zoltánov pravnuk Ondrej I.

Vedľa Štefana I. bol jedným z najvýznamnejších členov rodu Belo IV., ktorý vládol v 13 storočí.

Arpádovci vymreli roku 1301.