Arpádovci
        
        Arpádovci bol pôvodne najmocnejší náčelnícky rod staromaďarského kmeňového zväzu (asi 880 - 1000), neskôr vládnuci rod Uhorska (1000 - 1301). Z dynastie pochádzalo celkovo 24 uhorských kráľov. Čakatelia na trón z rodu Arpádovcov (budúci králi) boli aj vládcami Nitrianskeho pohraničného kniežatstva na území Slovenska v rámci Uhorska v rokoch 1046-1108 a rôzni Arpádovci boli s prestávkami kniežatami Nitrianska už aj v rokoch 955 - 1046. Niekoľkí Arpádovci boli tiež kniežatami južného pohraničného vojvodstva (zhruba severné Chorvátsko) v 11.? a 12. storočí.  
 Poznámka: Všetci uhorskí vládcovia a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno tiež hovoriť o uhorskom štáte.  
 Arpád, okolo 890 (?)– po r. 900 (do r. 903 asi popri náčelníkoch nazývaných Kursan, Kende a Gyula (Ďula)- poslední dvaja sú však často považovaní len za tituly, nie mená) 
 Sabolč (po roku 900(?907) –?(?947), ne-Arpádovec), Fajs/Fali(tzi)/Fales (c. ?(?947) – cca. 955, Arpádovec, Arpádov vnuk) 
 podľa iných názorov: Tarhoš (po roku 900(?907) – po 922, Arpádovec), Zoltán (po 922 – cca. 947, Arpádovec), Fajs/Fali (cca. 947 – cca. 955, Arpádovec) 
 podľa iných názorov: Zoltán (po roku 900(?907) – cca. 947, Arpádovec), Fajs/Fali (cca. 947 – c. 955, Arpádovec) 
 Takšoň (Taksony), okolo 955– okolo 971 (Arpádov vnuk) 
 Gejza, okolo 971–997 (Arpádov pravnuk) 
 Štefan I., Svätý 997–1038 (prvý kráľ Uhorska od 25. 12. 1000 alebo 1. 1. 1001) 
 ne-Arpádovec Peter Orseolo 
 Domoslav 1042 len v dnešnom západnom Slovensku 
 ne-Arpádovec Samuel Aba 
 Ondrej I., 1046–1060/1061 
 Belo I., 1060/1061–1063 
 Šalamún, 1063–1074 (a 1074 - 1081 ako protikráľ) 
 Gejza I., 1074–1077 
 Ladislav I., Svätý 1077–1095 
 Koloman, 1095–1116 
 Štefan II., 1116–1131 
 Belo II., 1131–1141 
 Gejza II., 1141–1162 
 Štefan III., 1162–1172, z toho 1162-1163 fakticky len v Bratislave s okolím 
 Ladislav II., 1162–1163 
 Štefan IV., 1163 
 Belo III., 1172–1196 
 Imrich, 1196–1204 
 Ladislav III., 1204–1205 
 Ondrej II., 1205–1235 
 Belo IV., 1235–1270 
 Štefan V., 1270–1272 (a 1262 - 1270 len vo východnej časti Uhorska) 
 Ladislav IV., 1272–1290 
 Ondrej III., 1290–1301  
 Arpádovci, ktorí vládli Nitriansku 
 Lél (c. 920-955) [maďarský vojvodca, ne-Arpádovec, podľa ojedinelých názorov Arpádovec] 
 Zoltán(955-?971) [podľa niektorých prameňov: Takšoň A (955-?), Gejza (?-971, budúce veľkoknieža Uhorska)] 
 Michal (971-995) [podľa niektorých prameňov: Michal (971-c. 977), Ladislav Lysý A (977-995)] 
 Vajk (995-997) [budúci kráľ Uhorska známy pod menom Štefan Veľký] 
 ? (997-1001) [podľa niektorých prameňov: znova Ladislav Lysý A (997-1001)] 
 Ladislav Lysý (1001- cca. 1029) 
 Vazul (c. 1029- cca. 1030) 
 ? (c. 1030-1042) [podľa niektorých prameňov: ne-Arpádovec Samuel Aba (1038-1041, neskôr kráľ Uhorska)] 
 Domoslav (1042) [dočasne dosadený Čechami ] 
 ? (1042-1048) 
 Belo I. (1048-1060/1063) [neskôr kráľ Uhorska] 
 Gejza I. (1063/1064- 1074) [neskôr kráľ Uhorska] 
 Ladislav I. (1063 a 1074-1077) [neskôr kráľ Uhorska] 
 Lampert (1077-1095) 
 Álmoš (1095-1108) 
 Zakladateľom rodu bol legendárny Arpád. Vládcovia po smrti Arpáda (presnejšie po r. 900 (?907) - 955) sú sporní (pozri vyššie). Okolo roku 907 (bitky pri Bratislave) každopádne starí Maďari zničili ústrendú moc Veľkej Moravy, v 20. rokoch 10. storočia dobyli južnú časť Nitrianska (zhruba Podunajská nížina a časť severného stredného Maďarska). Súčasne pokračovali výboje napríklad aj smerom do dnešného Rakúska, ktoré však (okrem dnšeného Burgenlandu) museli Maďari opustiť v roku 955 po bitke na Lechu.  
 Zoltánov vnuk, kmeňový náčelník Gejza I. (972 – 997) prijal s celou rodinou krst a vytvoril pred rokom 970 v dnešnom (severo-)západnom Maďarsku a Burgenlande kniežatstvo. Jeho syn Štefan I. bol v roku 1000 menovaný za kráľa (vznik Uhorského kráľovstva) a do roku 1006 si podmanil aj staromaďarské kmene na okolitých územiach. Stal sa prvým kráľom, ktorý bol kanonizovaný (podrobnosti pozri v článku Štefan I.).  
 Po Štefanovej smrti, ktorý nezanechal mužského potomka, sa situácia nevyvíjala priaznivo. O nástupníctvo sa strhol bol medzi Štefanovým synovcom Petrom (1038 – 1041, 1044 – 1046), synom jeho sestry Márie a benátského dóžu z rodu Orseolo, a medzi Samuelom z rodu Aba (1041 – 1044). Po Abovom zavraždení a vyhnaní Petra získal trón Zoltánov pravnuk Ondrej I.  
 Vedľa Štefana I. bol jedným z najvýznamnejších členov rodu Belo IV., ktorý vládol v 13 storočí.  
 Arpádovci vymreli roku 1301.