Aristoteles a jeho prínos

Aristoteles a jeho prínos k rozvoju prírodných a
spolocenských vied
Logika
•Aristoteles je zakladatelom Logiky, ktorú chápal ako nástroj rozvíjania ostatných vied.
K odhalenie logických vztahov a princípov Aristotela priviedli jeho prírodovedné
skúmania. Zaoberal sa zoológie, kde zaviedol pojem druh a rod.
•Aristoteles sa zaoberal rovnako ako Platón pojmami. Pojmy sú vždy všeobecné. Cím
sú pojmy všeobecnejšie, tým väcší pocet zahrnajú. Pokúsil sa vymedzit
najvšeobecnejšie pojmy, ktoré nazval kategórie (podstata, kvantita, kvalita, vztah,
poloha...)Nech vo výpovedi pripisujeme veci akúkolvek vlastnost, zaclenuje sa táto
vlastnost do niektorej z kategórií – logická funkcia kategórií. Spojenie subjektu s
predikátom vzniká súd.
•Postupnost, z ktorej vyplynie záver je dedukcia. Opacne, ked analyzujeme záver je
indukcia.
•Princíp vylucovania tretieho hovorí, že každá výpoved je bud pravdivá, alebo
nepravdivá. Tretia možnost neexistuje.
Metafyzika
•Vo veciach Aristoteles rozlišuje látku a formu. Látka je len možnost, až forma je
skutocnost. Dualizmom látky + formy Aristoteles dokazuje pohyb (zmena od možnosti
ku skutocnosti)
•Rozlišoval štyri príciny látková – je materiálna, je nou to, z coho ve vzniká (dom z
tehál)
formálna – urcuje tvar, formu veci (plán domu)
hybná – z nej vychádza pociatok zmeny (stavitel domu)
úcelová – urcuje konecný ciel (ochrana majetku, bývanie)
Fyzika a kozmológia
•Telesá nášho sveta sa skladajú za štyroch zák. prvkov: zem voda, ohen a vzduch.
Prvé dve sú tažké, preto je ich miesto dole. Druhé dva sú lahké a pohybujú sa smerom
hore. Pohyb vysvetluje ako návrat na prirodzené miesto. Zem je v strede vesmíru, co
je jej prirodzené miesto, preto je nehybná.
•Nebeské telesá sú zložené z piateho prvku a tým je éter. Ich pohyb je vecný a
dokonalý.
•Vesmír je konecný, poslednou sférou sú stálice.
Ucenie o duši
•Tri formy duše: vegetatívna – vyživovacia duša, ktorá riadi vyživovacie funkcie
organizmus
zmyslová – rastliny ju nemajú a umožnuje nám vnímanie a pocitovanie
rozumová – má ju len clovek
Etika
•Ludské konanie je rôznorodé, ale každá z nich má svoj ciel. Konecným cielom
ludského konania má byt dobro. Dobro jednotlivca Aristoteles spája s dobro štátu.
Dobrom jednotlivca sa zaoberá etika.
•Za najvyššie dobro pokladá blaženost. Cielavedomé konanie dobra si vyžaduje
schopnost, ktorú nazval cnost.
Ucenie o štáte
1.dobré štáty
a.monarchia – hlavou štátu je panovník
b.aristokracia – štátna moc je v rukách nevelkej skupiny
c.polieta – vzniká spojením demokracie a oligarchie. Najbohatší sú pri moci volení
ludom.
2.zlé štáty
a.oligarchia - vláda malej skupiny ktorá presadzuje záujmy bohatých
b.demokracia – sebecká vláda pozostávajúca z chudobných vrstiev. Vláda všetkých nad
všetkých - chaos
c.tyrania – despotická vláda jednotlivca
Aristoteles ponecháva súkromné vlastníctvo. Otroctvo a dalšie spolocenské vrstvy
považuje za prirodzené. Rovnoprávne postavenie vládne iba medzi slobodnými mužmi,
ktorí môže zastávat verejné funkcie a volit.