Argentína

Argentína , dlhý tvar Argentínska republika, je štát na juhu Južnej Ameriky s 4984 km dlhým pobrežím Atlantiku. Na severe hraničí s Bolíviou (832 km) a Paraguajom (1880 km), na východe s Brazíliou (1224 km) a Uruguajom (579 km) a na západe s Čile (5150 km).

Administratívne delenie: 23 provincií, 1 federálna oblasť
Veľké mestá: Buenos Aires (3 043 400, 11 mil. s aglomeráciou), Córdoba (1 208 700), Rosario (1 119 000), Mendoza (773 100), La Plata (643 000)
Najnižšie položené miesto: Gran Bajo de San Julián -150 m. n. m.
Najvyššie položené miesto: Aconcagua 6959 m. n. m.
Používané jazyky: španielčina, taliančina, angličtina, nemčina, francúzština, indiánske jazyky
Náboženstvá: rímskokatolíci 90 %, židia 2 %, iní 8 %
Etnické zloženie: belosi 85 %, iní ( včítane mesticov a Indiánov ) 15 %

Pôvod názvu
Meno krajiny je odvodené z latinského argentum - striebro, pretože keď sa prví Európania, stroskotanci z nevydarenej expedície vedenej Juanom Diazom de Solis stretli s domorodými obyvateľmi, dostali od nich do daru predmety vyrobené zo striebra.

Dejiny
Dovtedy, kým do krajiny prenikli Európania, žili v severozápadnej oblasti Ánd významné kultúrne národy, ktoré obývali sídliská podobné mestám. Na juhu žili spoločenstvá zberačov a lovcov. Okolo roku 1480 obsadili rozsiahle časti Inkovia. V roku 1516 pristáli pri ústí La Platy Španieli. Najskôr patrilo územie Argentíny ku španielskemu miestokráľovstvu Peru. Od roku 1536 Španieli kolonizovali územie a pôvodných obyvateľov Arakuáncov a Patagóncov takmer vyhubili.

Roku 1776 bolo zriadené Laplatské vicekráľovstvo, ktoré obsahovalo územie Argentíny, Bolívie, Paraguaja a Uruguaja. V roku 1810 bol zosadený vicekráľ. Roku 1816 bola vyhlásená nezávislosť Spojených laplatských provincií, tak vznikol za diktatúry Juana Manuela de Rosas jednotný štát. Roku 1819 sa Argentína stala federatívnym štátom. V roku 1880 bola pričlenená Patagónia.

Veľkou hospodárskou krízou na konci 20. rokov 20. storočia sa skončilo obdobie veľkého rozkvetu argentínskej ekonomiky. V nasledujúcich rokoch prevzali vládu konzervatívni vlastníci pôdy a vojenské kruhy, a na čele štátu sa striedali civilné vlády s vojenskými. Za reformného politika sa považoval dlhú dobu dvakrát zvolený Juan Domingo Perón, po ktorom získala meno politika perónizmu. Za svoju veľkú popularitu vďačil aj veľkej podpore herečky Evy Duarteovej, ktorá sa stala jeho manželkou. Po jej smrti (1952) opozícia katolíckej cirkvi a odklon armády, ako aj nepriateľstvo USA napokon spôsobili v septembri 1955 jeho pád.

Porážka v krátkej vojne so Spojeným kráľovstvom o Falklandy v apríli 1982 urýchlila pád vojenskej junty.

V októbri 1983 sa po dlhej dobe opäť konali slobodné prezidentské voľby. Počas demokratizačného procesu sa dostávali na svetlo mocenské prostriedky vojenskej vlády: mučenia, vraždy, masové popravy a stratégia strácania ľudí, ktorým padlo za obeť okolo 7000 Argentínčanov. Niekoľko hlavných predstaviteľov vojenského režimu bolo v roku 1985 odsúdených k dlhoročnému väzeniu.

V roku 1989 sa dostali perónisti opäť k moci prezidentom Carlosom Menemom. Vo voľbách 26. októbra 1997 stratila Menemova Justicialistická strana absolútnu väčšinu, napriek tomu zostala najsilnejšou stranou v parlamente.

Styky s Česko-Slovenskom nadviazala Argentína oficiálne r. 1920. Česko-slovenské veľvyslanectvo v Buenos Aires však začalo svoju činnosť až v r. 1929. Diplomatické styky boli prerušené v r. 1939. Za druhej svetovej vojny pracoval v Argentíne dôverník čs. vlády v londýnskom exile. Diplomatické styky boli obnovené v apríli 1945 a v marci 1964 boli vyslanectvá oboch krajín povýšené na veľvyslanectvá.

Politika
Argentínska ústava z roku 1853, revidovaná roku 1994, rozdeľuje moc na výkonnú, zákonodarnú a súdnu, na národnej a regionálnej úrovni. Prezident a viceprezident sú volení priamo, na dobu 4 rokov. Obaja môžu byť zvolení iba na 2 po sebe nasledujúce volebné obdobia. Prezident vymenúva vládu, je tak súčasne predsedom vlády.

Argentínsky parlament má dve komory: Snemovňu poslancov s 257 členmi a senát so 72 členmi. Od roku 2001 sú senátori volení priamo, za každú provinciu traja. Volebné obdobie senátorov trvá 6 rokov. Jedna tretina senátu je obmieňaná každých 6 rokov. Snemovňa poslancov je volená priamo na 4 roky pomerným systémom. Každé dva roky je obmieňaná polovina snemovne.

Prírodné podmienky


Na území Argentíny vystupuje päť výrazne odlišných krajinných oblastí - západné pohraničie zaberajú Andy s rozsiahlym predhorím, ktoré má charakter skalnatej púšte, na severnej časti sú horúce stepi, savany a lesy argentínskej časti oblasti Gran Chaco, južne od nej sa takmer na štvrtine územia Argentíny rozprestiera oblasť pámp so subtropickým, suchým podnebím, nížinná, miestami močaristá oblasť medzi riekami Paraná a Uruguaj, patrí k hlavným poľnohospodárskym územiam Argentíny, a napokon južnú časť Argentíny, asi od 38° južnej šírky zaberá suchá Patagónia.

Vysoké a známe hory
V argentínskych Andách je veľké množstvo vrchov s výškou nad 6000 m. Medzi nimi je aj najvyšší vrch Ameriky, Aconcagua s takmer 7000 m výškou a najvyššia sopka na zemi, Ojos del Salado s výškou takmer 6900 m. V nasledujúcom zozname sú uvedené všetky šesťtisícovky a niekoľko menších, ale známych vrchov.


Aconcagua, 6958 m
Bonete, 6759 m
Ojos del Salado, 6893 m
Tupungato, 6570 m
Monte Pissis, 6795 m
Mercedario, 6720 m
Llullaillaco, 6739 m
El Libertador, 6380 m
Incahuasi, 6620 m
Galan, 5942 m
El Muerto, 6488 m
Nacimiento, 6436 m
Toro, 6168 m
Tres Cruces Sur, 6748 m
Tortolas, 6160 m
El Cóndor, 6414 m



Famatina, 6097 m
Solo, 6205 m
Polleras, 5993 m
Juncal, 5950 m
Negro, 6070 m
Quela, 6135 m
Palermo, 6120 m
San Juan, 6111 m
Sierra Nevada, 6103 m
Antofalla, 6440 m
Marmolejo, 6100 m
Maipo, 5264 m
Poincenot, 3002 m
Torre, 3133 m
Fitz Roy, 3405 m
Volcán Lanín, 3747 m

Významné rieky
V argentínskej hydrológii dominujú prítoky Rio de la Plata. Jej povodie obsahuje asi 5.200.000 km². Asi tretina z toho leží v Argentíne, zvyšok v Bolívii, Brazílii, Paraguaji a Uruguaji. Prítoky rieky Rio de la Plata sú Paraná a Uruguaj.

La Plata (Río de la Plata, vyústenie riek Paraná a Uruguaj do Atlantiku)
Paraguaj, 2549 km, 4300 m³/s (vlieva sa do Paraná)
Salado, 2000 km, 15 m³/s (vlieva sa do Paraná)
Paraná, 1800 km, 16806 m³/s (vlieva sa do Río de la Plata)
Bermejo-Desaguadero-Salado, 1200 km, 14 m³/s
Uruguaj, 1100 km, 5026 m³/s (vlieva sa do Río de la Plata)
Bermejo-Teuco, 1000 km, 339 m³/s (vlieva sa do rieky Paraguay)
Colorado, 860 km, 134 m³/s (vlieva sa do Atlantiku)
Pilcomayo, 850 km, 152 m³/s (vlieva sa do rieky Paraguaj)
Chubut, 810 km, 48 m³/s (vlieva sa do Atlantiku)
Salado (Buenos Aires), 700 km, 88 m³/s (vlieva sa do Atlantiku)
Negro, 635 km, 865 m³/s (vlieva sa do Atlantiku)
San Juan, 500 km, 56m³/s
Mendoza, 400 km, 50 m³/s

Veľké jazerá
Najvýznamnejším je jazero Laguna Mar Chiquita v provincii Cordoba ako aj jazerá Lago Argentino a Lago Viedma obe ležiace v Prírodnej rezervácii Los Glaciares, ktoré sú v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Tam sa nachádza aj ľadovec Perito Moreno.

Laguna Mar Chiquita, 5770 km² (veľkosť je dosť kolísavá)
Lago Argentino, 1415 km²
Lago Viedma, 1088 km²
Lago Buenos Aires, 881 km² (argentínska časť, celá plocha: 2.240 km²)
Colhue Huapi, 803 km²
Nahuel Huapi, 550 km²

Ostrovy
Najväčším ostrovom je Ohňová zem, o ktorý sa Argentína (provincia Tierra del Fuego) delí s Čile. Okrem toho významné sú Malvíny, ktoré si Argentína nárokuje, ale sú pod britskou správou. Obsadenie ostrovov Argentínou 2. apríla 1982 inicializovalo falklandskú vojnu, ktorá trvala až do 14. júna 1982 a skončila sa prehrou Argentíny.

Ohňová zem (argentínska časť ostrova): 21.051 km²
Malvíny (Falklandy) (Argentína si nárokuje od Spojeného kráľovstva: Isla Soledad (6.353 km²) a Gran Malvina (4.378 km²)
Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy (Argentína si nárokuje od Spojeného kráľovstva): San Pedro (Južná Georgia, 3.528 km²), Jorge (Južné Sandwichove ostrovy, 110 km²), Blanco (Južné Sandwichove ostrovy, 46 km²), Saunders (Južné Sandwichove ostrovy, 40 km²)
Isla de los Estados: 520 km²
Orcadas (Argentína si nárokuje no spadajú pod Antarktickú dohodu): Coronacion (457 km²) a Laurie (86 km²)
Trinidad (provincia Buenos Aires): 207 km²
Bermejo (provincia Buenos Aires): 20 km²

Domorodá populácia
Iba menšina Argentíncov sú potomkami celkovo 30 indiánskych rodov, alebo kmeňov, ktoré pred príchodom Španielov žili na tomto území. Toto vyplýva jednak z toho, že Argentína pred kolonizáciou bola hustejšie zaľudnená iba na severozápade, a jednak z toho, že tunajší Indiáni boli Španielmi a neskôr Argentíncami vo veľkej miere vyhubení. Štátny Indiánsky inštitút INADI odhaduje počet Indiánov na asi 1 milión, ďalšia indiánska organizácia AIRA (Asociation de Indígenas de la República Argentina) odhaduje ich na viac ako 1,5 milióna.

Prieskumom, ktorý vykonal INDEC v roku 2001, bolo zistené, že asi 2,8 % všetkých argentínskych domácností má aspoň jedného indiánskeho člena. Toto percento sa prirodzene líši podľa polohy provincie. Tak v provincii Jujuy je podiel s 10,5 % najväčší. Najmenší podiel je v provincii Corrientes s 1,0 %, v hlavnom meste Buenos Aires dosahuje 2,3 % (prameň: [2]). Podľa vyššie uvedenej genetickej štúdie má však až 5,6 % obyvateľov čisto indiánsky pôvod.

Najväčšie skupiny sú Collovia v Jujuy a Salta, kmeň Mapuče (Araukánci) v Neuquen a Rio Negro, ako aj Vichiovia (Wichi) a Tobaovia v Chaco a vo Formose. Len menšina Indiánov žije na svojom, pôvodne osídlenom území, veľa sa ich presídlilo do veľkomiest, kde často žijú v chudobných podmienkach ako zle platení robotníci. Tak existuje v Rosariu samostatná štvrť, kde žijú iba Indiáni z kmeňa Toba, to isté platí o Kollasoch v San Salvador de Jujuy a San Miguel de Tucumán. Od 80-tych rokov sa zvyšuje národnostné povedomie v týchto minoritách, začína sa tradičná kultúra cielene zachovávať a šíriť, aj pomocou rozhlasu a škôl.

Cudzinci, prisťahovalectvo a vysťahovalectvo
Asi desať percent obyvateľstva sú cudzinci. Dnes prichádzajú do Argentíny predovšetkým ľudia zo susedných krajín, Bolívie, Paraguaja a Uruguaja ako aj z Peru a predtým v dobe Pinochetovej diktatúry tiež z Čile, ale na základe redemokratizácie a medzitým vyššej životnej úrovne v susednej krajine v predchádzajúcich 4 rokoch, naopak , Argentínci odchádzajú do Čile. Dovedna prichádza asi 68 % prisťahovalcov z americkým štátov. Približne dve percentá všetkých prisťahovalcov prichádza z Ázie (hlavne Kórejčanov).

Od 90-tych rokov prichádza stále viac prisťahovalcov z Európy, prichádzajú hlavne pre neporušenú prírodu. Na rozdiel od ostatných prisťahovalcov majú už najčastejšie zabezpečenú ekonomickú nezávislosť alebo sú dôchodcovia, pokúšajúc sa presťahovaním zvýšiť svoju kvalitu života. Oni reprezentujú približne 28 % cudzincov.

Od Argentínskej krízy medzi rokmi 1998 a 2002 sa zväčšila emigračná vlna. Argentínčania odchádzali do Európy a Severnej Ameriky, a v menšej miere tiež do Brazílie a Čile. Táto emigračná vlna má ale ďalekosiahle dôsledky, na jej základe sa relatívne zrýchlilo zotavenie argentínskej ekonomiky.

Zaujímavosti
TANGO

Tango, národná hudba Argentíny, vzniklo na perifériách Buenos Aires. Hudba a vzrušujúci tanečný prejav, ktorý ju sprevádza, odráža náladu pracujúceho ľudu, a tak je melódia niekedy veselá, častejšie však smutná. Tango sa hráva na bandoneone. Je to druh ťahacej harmoniky sprevádzanej pianom a husľami.

BUENOS AIRES

Tretina Argentínčanov žije v hlavnom meste Bueno Aires. Toto veľkomesto patrí medzi najväčšie mestá na južnej pologuli. Mesto založili Španieli roku 1536 ako prístav na rieke Río de la Plata. Jeho obyvatelia sa stále nazývajú porteňos, ľudia z prístavu. Buenos Aires je dômyselne postavené mesto so širokými ulicami, metrom a luxusnými obchodmi. Je obchodným centrom krajiny a väčšina argentínskeho tovaru sa expeduje z jeho prístavu.

MÉDIÁ Argentínčania si môžu vybrať z 220 druhov denníkov, z ktorých La Prensa, La Nación a Clarín majú najväčší náklad v Južnej Amerike. Väčšina z nich vychádza v španielčine, ale pomerne dosť sa vydávajú aj v nemeckom, anglickom a francúzskom jazyku. Argentínska ústava zaručuje slobodu tlače, ale počas vojenskej diktatúry boli noviny a televízia tvrdo cenzurované.

GAUČOVIA NA PAMPÁCH

Argentínsky gaučo, ktorý je taký známy ako americký kovboj, brázdi trávnaté pampy už tristo rokov. Názov gaučo pochádza z juhoamerického výrazu pre slovo vydedenec, pretože gaučovia vždy dávali prednosť životu mimo zákonov miest. Muži pracujú na rozsiahlych rančoch, estancias, robia ploty a ohrady pre zvieratá, starajú sa o kone a dávajú pozor na obrovské stáda dobytka. Húževnatí, samostatní a slobodní gaučovia sa stali legendárnymi hrdinami a národným symbolom Argentíny.