ARCHIMEDES

285 - 212 p.n.l.

„ Heuréka, heuréka - našiel som to, už to mám!“

Narodil sa v gréckom meste Syrakúzy na Sicílii. Jeho otec bol pisárom na dvore syrakúzkeho vládcu a naučil svojho syna už veľmi skoro písať a počítať. Čísla akoby Archimedovi učarili a väčšinu života strávil „pohrávaním sa“ s nimi.
Nebol len vynikajúcim matematikom, ale vedel uplatniť svoje matematické a prírodovedecké nadanie geniálnym spôsobom aj na technické vynálezy. Bol nadšeným obdivovateľom všetkých dômyselných technických zariadení a ich dokonalým propagátorom. Patrí k niekoľkým antickým učencom, ktroí sa zaoberali len veľmi málo filozofiou.
Syrakúzsky vládca Hieron, ktorý sa veľmi zaujímal o možnosti využitia mimoriadnych Archimedových schopností najmä v oblasti vojenskej techniky, ho často vyznamenával svojou priazňou, za čo sa mu tento odvďačil nejedným vynálezom a mnohými zlepšeniami rôznych vojenských prístrojov.
V roku 240 vynašiel Archimedes skrutkový vrták, známy ako vrták bez ukončenia. Bolo ním možné veľmi rýchlo a ekonomicky pracovať a čoskoro našiel použitie vo všetkých helénskych krajinách.
Ďaľším jeho skvelým vynálezom bola tzv. archimedovská skrutka, ktorú vynašiel už roku 250. Používala sa s neobyčajným úspechom na zavodňovanie polí, ktoré sa dovtedy museli zavlažovať s oveľa väčším vynaložením práce.
V podstate išlo o relatívne dlhú / až okolo troch metrov / kovovú skrutku s priemerom asi 60 cm, ktorá bola celá uzavretá v drevenom obale tvaru valca. Otvorený konic sa ponoril pod hladinu vodnej nádrže, alebo iného vodného zdroja, na druhom konci sa nachádzala kľuka a výtokový otvor. Pri točení kľukou bolo možné dopravovať vodu zo spodnej úrovne na úroveň hornú a ďalej ju rozvádzať systémom žľabov na polia.
Archimedes je aj vynálezcom zameriavcieho geodetického prístroja, zvaného dioptra, ktorý tiež našiel veľmi rýchlo široké využitie, pretože sa sním veľmi ľahko a účelne dali vymeriavať pozemky, cesty, pôdorysy stavieb a pod.
Snáď najznámejším sa stal tento syrakúzsky matematik svojím Archimedovým zákonom, ktorý pozná prakticky každý: „Teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované svojou silou, ktorá sa rovná hmotnosti objemu ním vytlačenej kvapaliny.“
Tento zákon vynašiel údajne vtedy, keď ho kráľ Hieron požiadal, aby zistil, či ho jeho zlatník neoklamal pri zhotovovaní zlatej kráľovskej koruny primiešaním menej cenného kovu. Archimedes zavesil na pravú stranu dvojramennej váhy zlatú korunu, na ľavú stranu závažie rovnakej hmotnosti z čistého zlata. Obidva predmety ponoril súčasne do nádob s vodou. Ak bolo v korune primiešané napríklad striebro, bol jej výtlak menší a váha sa vychýlila doľava. Archimedes vraj urobil tento objav počas kúpeľa doma vo vani, a keď mu napadla jeho geniálna objavyteľská myšlienka, nadšene zvolal svoje príslovečné: „ heuréka, heuréka“!
Bol tiež prvým, kto fyzikálne zdôvodnil význam ťažiska a definoval pojem špecifickej váhy, a bol prvým, kto určil číslo „pí“, aj keď len približne. Hovorí sa, že bol aj objavyteľom páky, čo však nie je pravdou, pretože tá bola používaná už stáročia pred ním. Bol však prvým, kto exaktne určil vzorec pre optimálne technické nasadzovanie páky.
Matematické vzorce paraboly, kruhu, elipsy, gule, kladkostroja, šošovky- to všetko je jeho zásluha a jeho matematickú genialitu potvrdzuje i to, že sa dostal veľmi blízko k vyvinutiu metódy pre integrálny počet. Žiaľ, jeho vplyv na ďaľšie generácie nebol veľký, pretože po ňom dlho neprišiel nikto podobných kvalít, kto by v jeho práci pokračoval a ďalej ju rozvíjal.