Apollo - cesta na mesiac

Apollo - cesta na mesiac
Tažko uverit, že od prvého pristátia cloveka na Mesiaci ubehlo už 30 rokov. Myšlienku o
dosiahnutí toho, že clovek pristane na Mesiaci vyslovil prezident USA J. F. Kennedy v
máji 1961, avšak korene tohto programu siahajú omnoho spat do minulosti. Projekt
vznikol v case rivality americkej demokracie a ruskej diktatúry a dostal meno
APOLLO.
Film a literatúra :
Medzi najstaršie ludské sny patrí túžba vzlietnut ku hviezdam, teda aspon dostat sa na
Mesiac a najbližšie planéty. Luna vrtala v hlavách už starovekým filozofom. O nej
rozmýšlal už Galileo Galiei, alebo Ján Kepler. O cestách na Mesiac si možeme precítat
v roznych dielach, ako: Cyrano de Bergerac- Cesta na Mesiac, Daniel Defoe -
Konsolidátor, Fontenelle - Rozpravy o mnohosti svetov, Jules Verne - Cesta na Mesiac.
Práve v posledne menovanej knihe už bola použitá aj technika, a nielen labute a iné
zvieratá. Taktiež lety na Mesiac sa stali témov roznych filmov, napr. v roku 1902 bol
natocený podla Verneovho diela rovnomenný film, alebo v roku 1995 APOLLO 13, ale
asi najvacšiu hodnotu má veldielo z roku 1968 režiséra Stanleyho Kubricka - 2001 - -
vesmírna odysea.
Prípravy:
19. storocie už umožnovalo aj konat a nielen snívat. Významnými objavmi prispel Rus
Konstantin Ciolkovskij(1857-1953). Za otca modernej kozmonautiky je ale pokladaný
Robert Hutchings Goddard, ktorý 16. marca 1926 vystrelil prvú raketu moderného
typu. Po príchode 1. a 2. svetovej vojny sa ale zdalo, že výskumy a vývoje budú
prerušené, ale opak bol pravdou. Zatial co v Sovietskom zvaze vznikali na raketovom
princípe slávne "katuše", v Nemecku sa konštruovali za prispenia génia Wernera von
Brauna (1912-1977) hrozostrašné rakety V-2. Po vojne odišiel W.v.Braun do Ameriky,
kde sa angažoval a stal sa základom americkej kozmonautiky. Teraz sa už boj medzi
Amerikou a ZSSR v oblasti dobývania kozmu mohol zacat. Ako prvý, dosiahli úspech
Rusi, ked vypustili 1. družicu Sputnik 1 dna 4. Oktobra 1957. Bola to gula o priemere
58 cm,a po stranách ma štyri plutvovité antény dlhé 240 a 260cm. Jej hmotnost bola
iba 83,6 kg. Ulohou tejto družice bolo iba jedno a to dat o sebe vediet. Toho istého
roku nasledovala ešte družica Sputnik 2 so psom Lajkou. Toto samozrejme zaskocilo
Americanov, naco nácelník štábu letectva USA generál White povedal:"Ten, kto bude
kontrolovat kozmický priestor, bude kontrolovat aj celú zem." O rok neskor vypustili
Americania prvú družicu Explorer 1 a vtedajší prezident Dwight D.
Eisenhower založil NASA a súcasne zvýšil dotácie na kozmonautiku.( vtedy to bolo vyše
5% HDP, teraz je to podla posledných správ necelé 1%) Avšak bol to opat Sovietský
zvaz, ktorý vypustil družicu k mesiacu - Luna 1 (1959). Tieto úspechy boli vykupované
samozrejme tragédiami. Tieto boli casto velmi tragické a prísne utajované. Napríklad
ešte dnes nevieme okolnosti prípadu z 20. februára 1960, ked pri skúškach rakety R-16
zahynulo 160 prihliadajúcich. Alebo tri týždne pred prvým letom Gagarina zahynul
Valentin Bondarenko, ale okolnosti jeho smrti boli zverejnené až o 25 rokov neskor,
teda v r 1986. To ale nebránilo Rusku, aby vytýcilo aj tretí medzník. A bolo to 12.
Apríla 1961, ked sa do vesmíru dostal prvý clovek - Jurij Gagarin na lodi Vostok 1. Ako
bolo vtedy zvykom, oslavy v komunistických krajinách nemali konca kraja. Preto si
ludia už mysleli, že zachvílu ludia budú stát na Mesiaci. Lenže nebola vyriešená jedna
otázka, ci tí ludia budú hovorit rusky, alebo anglicky. Americania už nemohli dlho
cakat a spustili program MERCURY. Ako prvý z neho sa dostal do kozmu John H. Glenn
(ten mal to štastie a do kozmu letel ešte raz a to v roku 1998 v raketopláne Discovery)
na lodi Friendship 7.(20. február 1962) V roku 1960 nastúpil do Bieloho domu John
Fitzerrald Kennedy, ktorého vláda podporovala kozmický program v plnej miere. Rusi
vyhlasovali, že na Mesiaci budú prví oni. Mali nato aj predpoklady. Ved mali lode ako
Voschod 1 ale hlavne Voschod 2 ( z neho v r 1964 vystúpil Alexej Leonov do volného
kozmického priestoru. O dva roky neskor pristála na mesiaci sonda Luna 9. Napriek
velkému poctu úspechov neboli Rusi prvými ludmi na Mesiaci. Zaslúžili sa o to nezhody
medzi hlavnými konštruktérmi : S. Koroljovom a V. Celomenejem. Z toho ale tažili
Americania a vypustili sondy na prieskum Mesiaca SURVEYOR a LUNAR ORBITER. Zo
záverov ich misií vyplynulo, že clovek bez obáv može vstúpit na Mesiac.
APOLLO:
NASA zacala pracovat na projekte cesty na Mesiac už omnoho skor ako politici na
najvyššej úrovni udelili tomuto projektu prívlastok - Národný prestížny projekt
prvoradého významu. Velkým propagátorom myšlienky cesty na Mesiac bol už
spomínaný W. v. Braun. Ten prešiel do NASA po jej založení z armády USA. V NASA
mohol naplno rovíjat svoj talent. Tu sa rysovali obrovské rakety, pre ktoré nemala
armáda pochopenie ani použitie. A tak postupne vznikali v jeho kancelárii štúdie
nosných rakiet - pocnúc SATURN -om A-1, cez verzie B a C až po obriu NOVU. Plán
letov bol taký, že jednotlivé dielce budú vynesené na orbit, kde sa z nich poskladá
kozmická lod, ktorá poletí na Mesiac.
Lenže v tej dobe ešte žiadny americký kozmonaut sa nedostal do kozmu a nebolo teda
jasné, ci clovek bude chopný previest také zložité pilotážne operácie ako spojenie
konštrukcných prvkov vo vesmíre. Dva suborbitálne a šest orbitálnych letov projektu
MERCURY dokázalo , že áno, clovek može žit a pracovat v bestiažovom stave. A tak sa
práce na APOLL-e mohli rozbehnút na plné obrátky. Za výrobcu kozmickej lode bol
vybraný koncern North American Aviation. Firma Rocketdyne mala dodat motory. Ale
ešte v tom case sa nevedelo o stratégii letu. Vtedy všetkých šokoval mladý inžinier M.
Hobolt, ktorý navrhol použit metodu "výsadkového clnu". Jej priníp bol v tom, že cast
lode obiehala okolo Mesiaca a cast zostúpila na povrch. Na odskúšanie tejto metody
poslúžili lety GEMINY. Dalšou firmou angažovanou v APOLLE bola Grumman aerospace.
Tá mala ten podivuhodný cln navrhnút a vyrobit. Ten dostal meno LM - Lunar Module.
Materská lod sa delila ešte na dve casti a to na velitelský modul CM - Command Module
a služobný bodul SM – Service Module (tu boli uložené všetký zdroje energie a paliva)
Koncom roku 1966 bolo všetko pripravené na oskúšanie CM a SM vo vesmíre. Na to
slúžili dva bezpilotné štarty Saturnu 1, neskor oznacené ako APOLLO 2 a 3.
APOLLO 1
Bol to prvý pilotovaný let. Bol stanovený na február 1967 a dotycnými kozmonautami
boli: Virgil I. Grissom Edward H. White a Roger B. Chafee. Simulované štarty Saturnu 1
dopadli dobre, ale pár minút pred ostrím štartom sa ozval astronaut Chafee:" Máme v
lodi ohen!" White sa znažil otvorit poklop, ale na to je potrebné 1,5 min. Potom
nasledovali výkriky a posledné slova zneli: "Dostante nás odtialto!" Potom už len
inerciálne plošiny (ktoré pridržiavajú raketu a sledújú nežiadúce vibrácie) zachytili
chvenie od pohybov kozmonautov. Vo velitelskej sekcii sa ohen rozmáhal velmi rýchlo
a následkom toho bolo roztrhnutie plášta. Tak sa celé APOLLO 1 zahalilo dymom. Musel
to byt smutný pohlad pre všetkých, co to videli. Technici už našli len zhorené telá
astronautov. O štvrt roku neskor zomiera v Sojuze 1 kozmonaut Vladimir Komarov.
Vesmír si zacal vyberat krutú dan a ukázalo sa, že cesta nebude až taká lahká, ako sa
zdalo po prvých úspechoch. S týmto letom ma spája jedna príhoda Ked som vypúštal
model Apolla 1 postihol ma taký istý osud - raketa zhorela. Zeby to meno Apollo 1 bolo
nejakým sposobom zakliate?
APOLLO 4
Tu sa prvý krát použil nosic Saturn 5(výška - 111m, hmotnost 2700t). Startovalo sa z
rampy 39 A (odtial teraz bežne štartujú raketoplány) Let sledovala vo vesmíre družica
Vanguard. Lod spravila pár okruhov, pricom vyskúšala všetky operácie vrátane
oddelenia a spojenia jednotlivých castí.
Taktiež sa vyskúšal návrat astronautov. Let skoncil 6 km od lode USS
Bermington.Technici oznacili let ako 100% úspech, iked sa tam vyskytlo 21 chýb.
APOLLO 5
Pri tomto lete sa použila osirelá raketa Saturn 1, ktorá mala poslúžit trojici zhorených
astronautov. Mala vyniest modul LM a odskúšat ho vo vesmíre. Po skúškach sa modul
ponechal osudu
APOLLO 6
Úlohou bolo otestovat raketu pri druhej kozmickej( tá je potrebná na let k Mesiacu). Tu
sa už ale objavilo viac chýb a porúch ako pri prvom lete Saturnu 5(Apollo 4)ako
prasknutá hadica, zvýšenie pulzného tlaku alebo samocinné odstavenie dvoch motorov.
Nakolko sa ciel nepodarilo splnit, NASA sa rozhodla, že další let bude už pilotovaný.
APOLLO 8, APOLLO 9, APOLLO 10
Na konci roku 1968 sa APOLLO 8 vymanilo z obežnej dráhy zeme a desatkrát obletelo
Mesiac. V jej stopách išli tiež misie APOLLO 9 a APOLLO 10, ktoré nacvicovali základné
úlohy pre návštevu Mesiaca. Cesta bola konecne pripravená.
APOLLO 11
W. v. Braun o tom povedal : " Doležitosti sa tento cin tovná okamžiku v evolúcii, ked sa
vodný život prvý krát vyplazil na súš." V tejto misii sa predpokladalo už zosadnutie na
Mesiaci. Preco predpokladalo? Pretože astronauti mali pokracovat iba potial, pokial
nenastanú nejaké komplikácie. LM APOLLa 11 dostal meno EAGLE, a kedže si NASA
bola istá, že to už vyjde, na palube bolo nainštalované aj laboratorium EASEP (
Early Apollo Surface Experiment Package).Velitelský modul dostal meno Columbia.
Prípravy letu vyvrcholili 16. júla 1969 na rampe 39 A. Start prebehol hladko a najvacšia
vedecko-techincká odysea 20.st sa mohla zacat. O tri dni sa už modul nachádzal na
obežnej dráhe okolo mesiaca. Technici museli rátat s tým, že ked sa modul dostane za
odvrátenú cast Mesiaca, stratí sa signál, co sa opakovalo každých 34 minút. 20 júla sa
lod rozdelila na dve casti a to na EAGLE(modul, ktorý zostupuje) a COLUMBIA (modul ,
ktorý krúži okolo Mesiaca). 20 júla 1969, 20.17.43 UT - to bol ten cas, kedy clovek
prvýkrát zosadol na Mesiaci. Boli tam Armstrong a Aldrin, zatial co Collins bol na
obežnej dráhe (hoci dostal presné súradnice, nepodarilo sa mu ich zahliadnút). Miliony
ludí pri televíznych obrazovkách sledovali prvé kroky Armstronga Vtedy Neil vyslovil
svoju pamatnú vetu:"Je to malý krok pre cloveka, ale velký krok pre ludstvo." Povrch
bol jemný a prašný, takže pohyb nerobil astronautom problémy.
Okrem iného tu umiestnili aj pamatnú plaketu, na ktorej bolo napísané: " Tu sa ludia z
planéty zem prvýkrát dotkli nohami Mesiaca. Júl L.P.1969. Prišli sme v mieri v mene
celého ludstva." Zatým nasledujú podpisy všetkých clenov posádky Apolla 11. Po tom,
co vytýcili astronauti americkú zástavu na povrchu Mesiaca, osobne ( ale
prostredníctvom ráda) im gratuloval prezident Nixon. Ostávalo im ešte umiestnit
laboratorium na povrchu, ktoré sa skladalo z laseroveho kútového odrážaca ( poslúžil
na presné zmeranie vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom) a seizmometra ( zachytáva
otrasy pody). Na druhý den vzlietli, spojili sa s Columbiou a po dva a pol dnoch cesty
pristáli v dohlade USS Hornet.
APOLLO 12
Táto expedícia rozširovala úlohy tej predošlej. Miesto pristátia sa urcilo pri sonde
Surveyour 3. Velitelský modul dostal meno Yankee Clipper a mesacný modul Interpid.
Celá cesta prebiehala podla plánu, výnimkou bol iba zásah blesku pár sekúnd po štarte.
Na Mesiaci odobrali vzorky dornín, ako aj vzorky kabeláže zo sondy, ktorá tam pristála
pred dvoma rokmi. Let sa skoncil podobne ako predošlý - na lodi USS Hornet. Aké
velké bolo ale prekvapenie v NASA, ked prišli výsledky testov - V kábloch Surveyoru 3
sa našiel životashopný organizmus, co potvrdzuje, že život v kozme je možný(
potvrdzujú to aj testy úlomkov z kométy, nájdene v Arktíde, na ktorých sa našli živé
baktérie).
APOLLO13
Už trinástka v názve neveštila nic dobré. Nikto vtedy netušil, že v jednej z kyslíkových
nádrží je poškodenáizolácia a práve tu hrozí skrat a následne havária. Velitelský modul
dostal názov Odyssea a mesacný modul Aquarius. Celá dráma zacala 330 250 km od
Zeme, na obežnej dráhe Mesiaca. Najstrašnejšie na tom bolo, že sa od Zeme vzdalovali
rýchlostou skoro 1km za sekundu (presne 993 m/s).Výbuch, ktorý nastal sposobil
výpadok el. energie v celej lodi a tým klesla aj teplota v lodi na necelých 6 C. Odborníci
na Zemi pracovali na simulátoroch a okamžite s kozmonautami si vymienali informácie.
Spolocnou prácou sa im podarilo dostat ku Zemi. Let sa skoncil po šiestich tažkých
dnoch pri USS Iwo Jim. K tomuto letu sa viaže rovnomenný , oscarom ocenený film s
Tomom Hanksom v hlavnej úlohe.
APOLLO 14
Miesto pristátia "zdedili" po svojich predchodcoch. Saturn 5 nesúci Kitty Hawk(CM) a
Antares(LM). Po piatich dnoch bezchybného letu sa astronauti nachádzali na Mesiaci.
Premieru tu mala dvojkolka MET (zariadenie na princípe vozíka). S nou sa mali dostat
ku kráteru Cone.
Paradoxom bolo, že hoci mali k dispozícii mapy s dvojmetrovými detailami, nastal
problém s orientáciou.Let sa skoncil po osmych dnoch pri USS New Orleans. Aké bolo
ale prekvapenie kozmonautov, ked sa zistilo, že ich pri "slávnej prechádzke" delilo od
ciela púhych 20 m.
APOLLO 15
Tu sa použila už vylepšená konštrukcia nosnej rakety, co umožnovalo do výbavy
zahrnút aj lahký elektro mobil. Moduly dostaly názov Endeavour(CM) a Falcon. Start
bol 26 júla 1971. Astronauti pristáli pri brázde Hadley a skúšali Rovera(elektromobil),
kde na nom najazdili vyše 10 km. Ostatné dni sa venovali geologii. Apollo 15 pristálo 7.
augusta pri USS Okinawa. Táto výprava dosiahla rýchlostný rekord pri pohybe na
mesacnom povrchu - 12,5 km/h.
APOLLO 16
Let bol zahájený 16. apríla 1972. Po malých problémoch s motorom zosadol Orion na
Mesiaci. Vo výške 114 m krúžil Casper. Ulohou bolo kompletné testovanie Rovera.
Apollo 16 prostálo 27. apríla pri USS Ticonderoga.
Testy Rovera dostali prízvucné meno " Grand Prix " , pri ktorýchsa im podarilo prekonat
aj rýchlostný rekord o 5 km/h, co ale nevydržal jeden z blatníkov.
APOLLO 17
Bola to prvá výprava, ktorej sa zúcastnil aj vedecký pracovník- Harrison H. Schmitt, ale
zároven aj posledná ,ktorá pristála na Mesiaci. Na Mesiac dorazili 11. decembra 1972,
pri kotline Taurus-Littrow. Tu museli opravit Rovera po predošlej výprave, ako aj
pyrotechnikou simulovali "Mesiacotrasenie". Dr. Schmitt tu mal vedeckú prednášku,
ktorá bola vysielaná na vedecké univerzity. Tak ako prvá výprava, aj posledná tu
nechala pamatnú tabulu, na ktorej bolo:" Na tomto mieste skoncil prvý prieskum
Mesiaca clovekom v decembri L.P. 1972. Nech Mier, s ktorým sme prišli, sa odrazí v
živote všetkých národov na Zemi." Tento ceremoniál sledovalo aj 39 mladých ludí z
roznych krajín vo vesmírnom stredisku. Dr. Schmitt zodvihol ešte mesacný kamen a
povedal:" Tento kamen je zložený z úlomkov roznych hornín najroznejších tvarov,
velkostí a farieb. Všetky dohromady sú spojené v jeden celok, ktorý tu ležal, vlastne žil
mierumilovným sposobom. Ked sa tento kamen ocitne na Zemi, radi by sme dali z neho
po úlomku všetkým krajinám na svete ako symbol spolužitia a mieru do budúsnosti.
Koniec programu Apollo znamená, že sa teraz dvere zatvárajú. Nádej budúcnosti však
spocíva v mladých ludoch, ktorí sa ucia žit a pracovat spolocne." Potom odparkovali
Rover a nastúpili do Challengeru. Cernan ako posledný clovek na mesacnom povrchu
dodal:" Ked teraz robím posledné kroky na Mesiaci, dúfam, že nebudú posledné nadlho
a že budúcnost ukáže, že dnešný výboj ukul další osud ludstva.
My opúštame Taurus-Littrow v mieri, tak, ako sme sem prišli. Nech tý, co sa sem
vrátia, prídu v mieri a v pokoji pre celé ludstvo. Nech má posádka Apolla 17 štastnú
cestu domov !". Prianie velitela sa splnilo a Apollo štastne pristálo 19. decembra 1972
v Tichom oceáne pri USS Ticonderoga.
Na záver pripomeniem, že kapitán Cernan pochádza zo Slovenska, ktoré už párkrát
navštívil.
Zoznam projektov na skúmanie Mesiaca:
Luna 2 14.9.1959 prvý zásah Mesiaca
Ranger 6 2.2.1964 neúspešný pokus
Ranger 7 31.7.1964 4308 snímok
Ranger 8 20.2.1965 7137 snímok
Ranger 9 24.3.1965 5814 snímok
Luna 5 12.5.1965 neúspešný pokus
Luna 7 7.10.1965 neúspešný pokus
Luna 8 6.12.1965 neúspešný pokus
Luna 9 3.2.1966 prvé makké pristátie
Surveyor 1 2.6.1966 11 147 snímok
Surveyor 2 23.9.1966 neúspešný pokus
Luna 13 24.12.1966 3 panaramaticke snímky*
Surveyor 3 20.4.1967 6300 snímkov*
Surveyor 4 17.7.1667 neúspešný pokus
Surveyor 5 11.9.1967 18 006 snímok*
Surveyor 6 10.11.1967 30 000 snímok*
Surveyor 7 10.1.1968 21 000 snímok*
Apollo 11 20.7.1969 Armstrong, Aldrin, Collins
Luna 15 21.7.1969 technická skúška
Apollo 12 19.11.1969 Conrad, Bean, Gordon
Luna 19 21.9.1970 odber vzoriek horniny
Luna 17 17.11.1970 Lunochod 1*
Apollo 14 5.2.1971 Shepard, Mitchell, Roosa
Apollo 15 30.7.1971 Scott, Irwin, Worden
Luna 18 11.9.1971 neúspešný pokus
Luna 20 21.2.1972 odber vzoriek horniny v horskej oblasti
Apollo 16 21.4.1972 Young, Duke, Mattingly
Apollo 17 11.12.1972 Cernan, Schmitt, Evans
Luna 21 15.1.1973 Lunochod 2
Luna 23 6.11.1974 neúspešný pokus
Luna 24 18.8.1976 automaticky odber hornín
* prieskum vlastností mesacného povrchu (pevnost, chemické zloženie)
Záver
V dobe zlatého veku kozmonautiky, hlavne v šestdesiatych rokoch nikoho ani vo sne
nenapadlo, že pilotovaný prieskum Mesiaca skoncí pre financné dovody. Dnes je to už
vyše 26 rokov, co naposledy Eugene Cernan a Harrison Schmitt za sebou zavreli
vstupné dvierka Apolla 17. V roku 1976 dopravila sonda Luna 24 posledné vzorky
mesacného regolitu. Mesiac sa opat dostal do pozornosti, ked sonda Lunar prospector v
roku 1999 objavila stopy ladu na poloch. V case 1959-1976 skúmalo Mesiac 54
kozmických sond a 9 pilotovaných expedícií. Od roku 1976 to bolo iba 5 sond. Mnohí si
ešte dnes pamatajú, ako to bolo, ked Rusko vyslalo prvú družicu. Ten den bol skoro
vymenovaný za štátny sviatok. Alebo prvé pristátie Americanov na Mesiaci. Sledovali to
stovky milonov ludí pri televíznych prijímacoch. A dnes ? Start raketoplánu dávajú
mnohí do rovnosti so štartom lietadla. Pocet letov výrazne ovplyvnili dotácie americkej
vlády. Ani v Rusku to nevyzerá s kozmonautikou lepšie, ved už ani nemá zaco zaplatit
prenájom a prevádzku Bajkonuru. Zo všetkých letov, ktoré smerovali k Mesiacu mi
vyplynulo, že clovek nie je neomylný, pretože nebola výprava, pri ktorej by nenastali
nejaké problémy, menšie alebo vacšie. Zialbohu tieto malé chybicky ohrozovali ludský
život, ba v najhorších prípadoch si ho vynútili. V súcasnosti sa hovorí vela o mesacných
základnach, ale asi to bude iba hudba budúcnosti.