Anton Pavlovič Čechov - Tučný a chudý, Chameleón, Úradníkova smrť

Vyšlo vo vydavateľstve Tatran, Bratislava 1980.

Anton Pavlovič Čechov (1860 - 1904): ruský dramatik a autor krátkych próz. Vo svojich dielach zobrazoval rozličné vrstvy vdetajšej spoločnosti a ich vlastnosti.
Tučný a chudý

Dej sa odohráva na železničnej stanici, kde sa stretnú dvaja starý priatelia z gymnázia, ktorí po jeho skončení šli každý inou cestou. Tučný sa práve vracal z bufetu, kde sa dosýta najedol, bol pekne a úhľadne oblečený. Chudý sa práve teperil z vlaku s kuframi, batohmy a škatuľami, razilo z neho šunkou a kávovou usadeninou a stretol sa na nádraží so svojou vycivenou ženou s dlhou bradou Lujzou a sp synom, vyhúkaným gymnazistom s prižmúreným okom Natanaelom. Chudý to dotiahol po škole na úradníka s mizerným platom (pričom súkromne stružliká tabatierky a jeho žena vyučuje hudbu) a tučný sa vyšplhal na tajného radcu s dvoma hviezdami. Chudý si spomenul ako tučného volali v škole Herostratom, lebo podpálil cigaretou triednu knihu a chudého Efialtom, lebo rád žaloval. Keď sa chudý a jeho rodina dozvedela o tom, že tučný má také vysoké postavenie, začali si z neho uťahovať a správať sa podradene. Tučnému sa to nepáčilo, veď sú starými priateľmi, ale chudý stále omieľaľ jeho zdržanlivosť, až to nakoniec tučný nevydržal a s chudým sa rozlúčil, lebo mu z toho vstával žalúdok. Rodina chudého bola príjemne ohromená.
Chameleón

Zlatníckeho majstra Krochkina pohryzie pes a ten ho chce zabiť. Okoloidúci inšpektor Oťapilov počuje kriky a o chvíľu vidí kňučiaceho psa, ktorého lapí Krochkin. Za chvíľu sa okolo zhŕknu ľudia a Krochkin sa sťažuje a ukazuje krvácajúci prst. Chce dať psa utratiť. Niekto z davu však povie, že pes je generálov a Oťapilov začne nadávať Krochkinovi, že si určite vymýšľa, že je klamár. Policajt Jeldyrin, sprevádzajúci inšpektora zrazu povie, že generál takéto lacné psy nechová. Vtedy chce Oťapilov psa utratiť a napariť pokutu jeho majiteľovi, a ospravedlňuje sa zlatiníkovi. Policajt však zrazu spomenie, že videl takého psa behať po generálovom dvore. Oťapilov zas začne hýčkať psíka a chce ho generálovi zaniesť. Naraz okolo húfu prechádza generálov kuchár a ten im hovorí, že pes nie je generálov. Na to Oťapilov opäť zmení názor a nazýva psa túlavým besným psiskom. Kuchár však pokračuje, že pes je generálovho brata, ktorý má tieto psy rád, tak mu ich generál trpí, a že jeho brat je teraz uňho na návšteve. Oťapilov sa ospravedlňuje, vyhráža sa zlatníkovi a že si naňho ešte posvieti klamára. Kuchár psa odvedie a ľudia sa smejú zlatníkovi. Oťapilov je ako chameleón, mení svoj názor podľa situácie.
Úradníkova smrť

Exekútor Ivan Dmitrič Červiakov sedel v divadle a sledoval Cornevillské zvony, keď tu zrazu kýchol. Všimol si že kýchol na generála Brizžalova, dvorného radcu pracujúceho na železničnej správe. Chcel sa mu ospravedlniť, lebo to bol vysoko postavený muž. Generál mu odpovie že sa nič nestalo, ale Červiakov sa ospravedlňuje opäť. Generál to považuje za bežnú vec a nič si z toho nerobí, čo si však Červiakov nemyslí a bojí sa že sa naňho generál hnevá tak sa ospravedlňuje zas. Generál mu odpovedá, že na to už aj zabudol, že nech mu to nepripomína, veď sa nič nestalo. Červiakov sa s tým zverí doma žene a na druhý deň sa ide úhľadne oblečneý generálovi ospravedľniť, ten mu odpovedá opäť akoby sa nič nestalo. Červiakovi sa to nezdá a na konci jeho úradných hodín sa ospravedlňuje zas. Generál ho už posiela trocha nahnevaný preč, že nech si z neho nerobí srandu. Červiakova to zžieralo naďalej a chcel mu napísať list, ale na ďalší deň za ním zašiel opäť a generál sa už nahneval a vyhodil ho preč. Červiakov nechápal, generál mu opäť zopakoval že má ísť preč a vyhúkaný Červiakov len-len že trafil domov, ľahol si na pohovku a zomrel...

Súbor poslal: Wepman