Pochádza z úradníckej rodiny.( 23.2.1932 – Banská Štiavnica ) Po maturite na gymnáziu v Leviciach vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Počas štúdií na gymnáziu bol väznený za protištátne letáky a za pokus o útek na Západ. Po vysokej škole pracoval v rôznych podnikoch ako ekonóm. Napr. v Československom rozhlase. Za postoje k okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy musel z rozhlasu odísť a bol vylúčený zo Zväzu slovenských spisovateľov, sedem rokov nesmel publikovať. Do roku 1989 pracoval v podniku Dielo, potom bol riaditeľom Mladých liet a od roku 1992 bol veľvyslancom v Kanade ( do 1997 ).
Do literatúry vstúpil v roku 1956 ako príslušník „generácie 56“. Jeho vstup však nebol tak úplne jednoduchý. Jeho debut, román o živote vysokoškolákov s názvom Krok do neznáma neprešiel cenzúrou a v roku 1959 bol zošrotovaný. V roku 1965 vydal autobiografický román Námestie v Mähringu, v ktorom opisuje túžbu mladých ľudí poznať svet. Jeho literárna tvorba je rozmanitá, vydal 30 kníh ( romány, poviedky a literatúra faktu ). Najúspešnejšími sú historické romány Čas majstrov z roku 1977o gotickom maliarovi z Banskej Štiavnice, a životopisný román o Márii Terézii a osvietenstve Milujte kráľovnú ( 1984 ). Tieto romány vyšli aj v Česku, Maďarsku, Nemecku, Chorvátsku, Rumunsku a Poľsku.
Je tvorcom viacerých rozhlasových hier a rozsiahlej politologickej štúdie o globálnych a civilizačných problémoch. Z divadelných hier Čas kovu, čas ducha, Meteor padá do neba, Milujte kráľovnú. Z literatúry faktu Nebojme sa sveta ( sprievodca globálnym myslením ) a Ako chuti politika.
V roku 2003 vydal knihu 33 esejí s názvom Čo si o tom myslím, v ktorej sa snaží zachytiť nedostatky súčasného Slovenska.
MILUJTE KRÁĽOVNÚ
Historický román zachytávajúci obdobie od nástupu vlády až po smrť Márie Terézie na cisársky trón. Dielo je rozdelené na 5 častí, kapitol ( Pôvaby mladosti, Vstaň a vládni, Súboje, Mierové oddýchnutie, Na vrchole a Súmrak a úsvit ) pričom každý jeden názov vypovedá o tématike v rámci danej kapitoly a každá z nich ( kapitol ) je rozdelená na niekoľko častí, a to z jedného zvláštneho dôvodu. Tým je viacnásobný pohľad na dianie a udalosti v rámci deja, a teda môžeme rozprávať o viacnásobnom rozprávačovi ( resp. o striedaní rozprávača; môžeme ho rozdeliť na troch: pohľad z pozície viedenského cisárskeho dvora, očami Márie Terézie; pohľad z pruského kráľovského dvora, pohľadom Fridricha II., pruského panovníka a napokon pohľad mladého slovenského učenca, teológa, filozofa, z pohľadu Adama Františka Kollára ).
Ďalšou zvláštnosťou je uvedenie do deja, ktorým nie je zvyčajný prológ ale naopak, epilóg, v ktorom autor opisuje obraz smrti Márie Terézie. Prvá kapitola začína smrťou ako Karola VI. tak aj Fridricha Viliama I ( pruského kráľa ). Postupne sa Mária Terézia, ako vieme osvietená panovníčka, aj so svojim manželom Františkom Lotrinským predierajú rôznymi nástrahami, spoznávajú úskalia politiky a začínajú vládnuť a zveľaďovať krajinu. Ich snahy sú marené najmä pruským panovníkom Fridrichom, ktorý sa neustále snaží ovládnuť české krajiny ( 2 sliezske vojny a Sedemročná vojna ). Počínanie panovníkov a rozsiahleho politického aparátu je komentované ústami mladého študenta teológie A. F. Kollára, ktorý sa stretáva s pokrokovými mysliteľmi, dozvedá sa o nových filozofických smeroch a postupne sa vypracuje až na šľachtica.
Môžeme teda hovoriť o troch dejových líniách, čo sa jazyka týka, keďže sa z väčšej časti jedná o prostredie šľachty a filozofov, vrstva jazyka je vyššia, častou je inverzia, samozrejmé sú archaizmi. Nedá sa hovoriť o veľkých umeleckých opisoch, väčšiu hodnotu má však faktografickosť a presnosť historických údajov. V závere knihy nachádzame aj autorskú poznámku, že použité úryvky z listov sú pravdivé, čo svedčí o hodnote diela. Ak sa vyskytnú z času na čas nejaké umelecké prostriedky, keďže je to román, najčastejšími sú prirovnania. Je využívaná metóda strihu, ako pri filme, pričom má čitateľ často zmätok, kde a kedy sa daná akcia odohráva.