Anton Hlinka

Narodil sa 31. oktobra 1926 vo Valaskej Belej. Detstvo prezil a do zakladnej skoly chodil v Povazskej Bystrici. Sedem tried gymnazia absolvoval v Trnave, osmu v Galante, kde roku 1948 aj zmaturoval. Do Spolocnosti salezianov vstupil roku 1944. Po rocnej pedagogickej praxi na salezianskom Gymnaziu v Sastine, kde ho zastihlo zrusenie klastorov, ho po neuspesnom preskolovani komunisticky rezim poslal na nutene prace do Ciech. Odtial v aprili roku 1951 na pokyn predstaveneho v podzemi usiel do zahranicia. Teologicke, filozoficke a psychologicke studia absolvoval v Turine a Rime. Po vysvateni za knaza roku 1955 pokracoval v studiu filozofie a psychologie v Turine a Rime. V rokoch 19571967 posobil ako docent filozofie vo Viedni, Koline nad Rynom a Katanii. Roku 1961 obhajil doktorat z filozofie. V rokoch 19671971 posobil v Milane medzi studentmi a zaroven pripravoval dve knihy v slovencine. Roku 1971 ho hlavny predstaveny v Turine poslal na ziadost Radia Slobodna Europa do Mnichova za redaktora nabozenskych programov. Po niekolkych rokoch z vlastnej iniciativy prevzal okrem toho podobne vysielania v Hlase Ameriky a v Radiu Stefanus. Od roku 1991 k tymto aktivitam pribudlo riadenie niekolkych organizacii na tajny prevoz nabozenskej literatury na Slovensko (vyse tristotisic knih), zalozenie informacneho mosta MnichovBratislava, vdaka nemeckym studentom, a napokon ucast na kongresoch v Europe, ale aj v Afrike, Amerike a Azii, kde oboznamoval novinarov o situacii krestanov na Slovensku. Po pade komunizmu az do roku 1993 absolvoval pocetne prednasky v mestach po celom Slovensku. Roku 1991 Slovensku katolicku tlacovu sluzbu (Skates), ktora vsak po strnastich mesiacoch pre neporozumenie zodpovednych kruhov prestala vychadzat. Medzitym bol k dispozicii Biskupskej konferencii, ktora ho po niekolkych rokoch uvolnila zo svojich sluzieb. Roku 1993 sa z Hlinkovej iniciativy zalozila Slovenska katolicka akademia v Bratislave. Stal sa jej rektorom. Akademia organizuje prednaskove kurzy a diskusie pre siroku akademicku i neakademicku verejnost. Po nostrifikacii akademickych titulov ho roku 1997 vymenovali za profesora systematickej filozofie na Univerzite sv. Cyrila a sv. Metoda v Trnave, kde posobi dodnes.

Je autorom mnozstva teologickych, filozofickych a cirkevnopolitickych studii, uvah a eseji. Literarnu cinnost zacal publikovanim casopiseckych clankov roku 1964. Debutoval roku 1970 knihou K sirsim obzorom (vysla v siedmich vydaniach), v tom istom roku vysla kniha Cesty k nekonecnu (styri vydania). Roku 1973 napisal zivotopisnu studiu o sv. Terezii Svetlo z Lisieaux (vysla v osmich vydaniach). Roku 1973 vysla praca Myslitelia a myslienky (styri vydania). V rozpati rokov 1985l998 vyslo sedem zvazkov encyklopedickeho diela Ozvena slova, v ktorom sa Anton Hlinka usiloval a usiluje spristupnit citatelskej verejnosti celkovy pohlad na krestanstvo. Opiera sa pritom o koncil a o najsmerodajnejsich teologov druhej polovice 20. storocia. Dielo nie je ucelene, autor pripravuje dalsie tri zvazky. Jednou z najuspesnejsich knih A. Hlinku, o com svedci aj devat reedicii, je praca Ked zakvitne rumovisko (1981). V nasledujucom roku vysla kniha Sila slabych a slabost silnych, o dejinach cirkvi na Slovensku v rokoch 19451979, ktorej rozsirene druhe vydanie vyslo roku 1989. Kniha bola prelozena do spanielciny a anglictiny.

Medzitym vychadzali publikacie v nemcine a inych jazykoch, napriklad Apartheid (1976) o situacii cirkvi na Slovensku po Helsinkach, ktora vysla v deviatich jazykovych mutaciach, publikacia 20 + 10 Jahre danach (1978) o vyvoji nabozenskej situacie na Slovensku v troch vydania a v jej francuzskom preklade LC Eglise martyre.

Roku 1980 A. Hlinka zalozil vlastne nakladatelstvo, v ktorom do roku 1990 vyslo 29 knih, z toho asi tretina autorovych povodnych prac a dve tretiny prekladov alebo novych vydani starsich slovenskych prekladov (napr. Augustinove vyznania, Werfelova Piesen o Bernadette, z knih prelozenych do slovenciny napr. Hartfeldovo Svitanie, Ochotnikove Zapisky spoza mrezi, Lippertov Clovek Job sa prihovara Bohu, Carettova Pust uprostred mesta, Sheikovej Opovazim sa ho nazvat Otcom, Seuffertov Tomas Morus, Kasperovo Viem, komu som uveril, Schumacherovo Po stupnoch bytia a ine). Knihy sa tajne posielali rozlicnymi kanalmi na Slovensko.

Od roku 1991 kazdorocne vychadza jedno dielo zo serie knih Ozvena slova. Doterajsich sest zvazkov predstavuje subory autorovych rozhlasovych kazni, vysielanych najskor z Mnichova a potom z Bratislavy. Jeho najvacsim literarnym uspechom po navrate do vlasti bola kniha Kazdy sa moze zmenit (1995).

Od januara 1994 uvadza pravidelne desatminutove relacie v Slovenskej televizii. Ich hlavne myslienky sa publikovali v dennej tlaci a vysli aj knizne v publikacii Slovo do tyzdna (1995 1, 1996 2, 1997 3, stvrta cast sa pripravuje na vydanie).

Okrem kniznej tvorby A. Hlinka publikoval aj ciastkove studie v casopisoch u nas aj v zahranici, ako aj v rozhlase. Autor ich vsak v presvedceni, ze sa nikdy nevrati do vlasti, nearchivoval, a tak zostali roztrusene v jednotlivych periodikach