Antidotácia homeopatických liekov

Podľa môjho názoru je najmenej preskúmaná oblasť homeopatie antidotácia homeopatických liekov. Stretol som sa pri štúdiu s rôznymi názormi o antidotovaní homeopatických liekov rôznymi látkami, liekmi, prípadne činnosťami. V nasledujúcom príspevku uvediem iba môj názor na túto problematiku, ktorý nie založený na empirickom poznaní, ale na poznaní princípov homeopatie.

Spôsoby a možnosti antidotácie.
Existujú dve možnosti antoditácie :
- antidotácia hmotnou látkou (gáfor, káva, a iné hmotné antidotá, ktoré sa vzťahujú ku konkrétnemu homeopatickému lieku)
- antidotácia nehmotnou látkou (homeopatický liek, určitá činnosť, emócia, duševný stav, emocionálne, alebo psychické zábrany a pod.)

Antidotácia hmotnou látkou.
Najrozšírenejším názorom je, že generickým antidotom je káva (coffea) a gáfor (camphor). Osobne si myslím, že tieto látky majú silu antidotovať len :
1. nízke potencie homopatických liekov (potencie, u ktorých je ešte prítomná pôvodná látka),
2. účinok homeopatických liekov pred momentom, kedy začali pôsobiť na životnú silu človeka
3. nesprávne predpísané similium

AD. 1. Je zrejmé, že keď určitá látka pôsobí na organizmus podobne ako homeopatický liek v nízkej potencii, táto látka ho antidotuje presne podľa princípu podobnosti. Práve kvôli možnosti antidotácie nízkych potencií sa preto nízke potencie predpisujú vo veľmi krátkych časových intervaloch, aby nepretržite pôsobili na životnú silu človeka a aby aj v prípade antidotácie niektorej dávky bolo zabezpečené nepretržité pôsobenie homeopatického lieku.

AD. 2. Myslím si, že v momente, keď homeopatický liek už zapôsobil na životnú silu človeka, nie je ho možné antodotovať hmotnou látkou, pretože dej odohrávajúci sa na nehmotnej sfére nie je možné dlhodobo ovplyvniť hmotnou látkou. Keby toto totiž bolo možné, alopatia by bola fungujúcim spôsobom liečby a homeopati by nemali pacientov .

AD. 3. Som pripravený na zdrvujúcu kritiku nasledovných slov, ale nazdávam sa, že väčšia časť teórie antidotácie vznikla na základe podania nesprávneho similia a hľadania dôvodu prečo toto domnelé similium nezapôsobilo. Určité autority v homeopatii si nemohli (a stále nemôžu) dovoliť priznať vlastnú chybu a v prípade neúčinku lieku nie je hľadaná chyba u homeopata (viď. názor J.T. Kenta, že „homeopatia nikdy nezlyhala, ale vždy zlyhal homeopat“), ale u pacienta. Ak náhodou chudák pacient bol u zubára, tak je zrejmé, že títo homeopati obvinia pacienta, že ich liečbu antidotoval. Odporučil by som na prečítanie príspevok od americkej homeopatky (myslím že sa volá M. Castro a príspevok bol zverejnený v českom časopise Homeopatia), kde popisuje svoje skúsenosti ohľadne antidotácie. Po svojich skúsenostiach totiž ÚPLNE UPUSTILA od zakazovania pitia kávy, používania voňaviek a podobných látok. Na podporenie tohto tvrdenia použijem ešte zaužívaný (a úspešný) postup podávania homeopatických liekov v rôznych jedlách (po opití sa, bola napríklad Nux Vomica podávaná v polievke, alebo inom jedle).

Antidotácia nehmotnou látkou.
Myslím si, že u antidotácia u správne podaného similia je možná len nehmotnou látkou. Táto nehmotná látka musí totiž pôsobiť na tej istej úrovni ako homeopatický liek.
Správne podaný homeopatický liek he možné antidotovať rôznymi nehmotnými spôsobmi :
1. iným homeopatických liekom
2. určitou činnosťou
3. vnútornou reakciou, prípadne psychickým stavom človeka

AD. 1. Antidotovať homeopatickým liekom je možné len v prípade, že človek má k tomuto lieku afinitu a v prípade, že antidotum je dostatočne podobné similiu vo svojej esencii a nie v súhrne príznakov, ktoré „lieči“.

AD. 2. Uvádza sa možná antidotácia rôznymi činnosťami (napríklad J.T.Kent uvádza možnosť antidotácie Rhus.t. prostredníctvom horúceho kúpeľa). Nie som si istý správnosťou tohto tvrdenia, ale keďže z tejto oblasti nemám skúsenosti, nebudem tento názor komentovať.

AD. 3. Antidotovať správne podané similium je možné vnútorným psychickým stavom človeka, prípadne psychickou reakciou človeka na homeopatický liek. Pod týmto sa rozumie stav, kedy nastala pri pôsobení homeopatika situácia, ktorá spôsobila vnútorný problém v človeku, ktorého esencia je podobná esencii homeopatického lieku. Myslím tým napríklad ak v prípade, že základný problém (esencia) človeka je nesprávne videnie seba samého (nedostatočná sebaúcta). Ak počas pôsobenia homeopatika sa dostane človek do situácie, kedy je napríklad niekým neprávom skritizovaný a nie je schopný sa s týmto vyrovnať, účinok lieku bude antidotovaný a človek sa dostane do pôvodného psychického stavu v akom bol pred podaním homeopatického lieku. Ďalším je príkladom sú vnútorné zábrany človeka vyjadrovať navonok svoje emócie. Ak je podaný liek, ktorý pomáha človeku vyjadriť svoje pocity a človek nie je pripravený otvoriť sa, účinok lieku bude antidotovaný.

Uvedený príspevok je len môj osobný názor a dúfam, že sa k nemu v tomto fórume vyjadrí niekto, kto teórii antidotácie rozumie lepšie ako ja.