Antická literatúra, Orient

- 9.st.pnl – 5.st.nl
- najstaršie pamiatky gréckej literatúry sú z obdobia rodového zriadenia a vlády rodovej aristokracie
(Homérove a Hesiodove básne)
Homér
- 9.st.pnl
- výrazný antický spisovateľ
- slepý autor
- autorom 2 významných eposov: ILIAS
ODYSEA
- tieto eposy sú písané v časomiere v hexametrovom verši (ILIAS – 15 696 veršov, ODYSEA – 12
103 veršov)
- majú veľkú umeleckú hodnotu, ale dejepisnú majú malú, pretože boli napísané niekoľko storočí
po Trójskej vojne
Ilias
- 15 696 hexametrových veršov
- zachytáva posledných 51 dní 10-ročnej vojny s početnými retrospektívami, z ktorých sa
dozvedáme o celkovom priebehu bojov
- vojnu medzi Trójou (Trója – Ilion) a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Paris, ktorý uniesol
Helenu, krásnu ženu spartského kráľa Menelaa
- ústredný motív – hnev najväčšieho gréckeho bojovníka Achilla, Péleovho syna
- keď mu veliteľ gréckeho vojska – mykénsky kráľ Agamemnon vezme jeho zajatkyňu, dcéru
Brisea, prestáva bojovať, čím dochádza k základnému konfliktu
- boje pred Trójou pomaly pokračujú, postupne sa v jednotlivých epizódach predstavujú poprední
grécky a trójsky bojovníci a okrem vojnových udalostí sú tu vykreslené aj niektoré mytologické
príbehy
- Trójania získavajú v boji prevahu a ich postup zastaví až Achillov priateľ Patroklos v Achillovej
výzboji
- do deja zasahujú aj grécky bohovia pomáhajúci jednej alebo druhej strane (Zeus, Hefaistos,
Pallas Aténa, Afrodita, Apollón)
Odysea
- 12 103 veršov
- dej sa odohráva na sklonku desiateho roka po skončení trójskej vojny
- Odyseus sa vyznamenal už pod hradbami Tróje najmä tým, že dal postaviť obrovského
dreveného koňa, do ktorého sa ukryli najlepší achájski bojovníci a takto pomocou ľsti dobyli
a zničili hrdinské mesto
- vojna v starovekom epose je však meraním síl smrteľníkov a zábavou bohov; oni môžu rozvážne
i rozmarne meniť osudy ľudí, z ich vôle sa všetci, čo sa mali zachrániť, sa dávno vrátili do svojich
domovov
- jediný, komu bohovia dlho nedožičili vrátiť sa, bol Odyseus
- jeho návrat je predlhá, ťažká a úmorná cesta plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev; je to
cesta v znamení priazne a nepriazne bohov
- Odysea stíha hnev morského vládcu Poseidona a ochraňuje ho moc bohyne Pallas Atény
- Odysea je predovšetkým poéma o mori a námorných dobrodružstvách, popretkávaná
mytologickými a fantastickými motívmi a postavami, ale aj oslava šikovnosti hlavného hrdinu
a vernosti jeho ženy Penelopy
- zobrazuje najmä posledných 41 dní 10-ročného putovania itackého kráľa Odysea pri návrate
z trójskej vojny

- približne od 7.st.pnl sa básne Homéra stali všeobecným kultúrnym majetkom v oblastiach obývaných
Grékmi a neskôr celého antického sveta

Ezop
- 6.st.pnl
- pôvodne bol otrokom a do Grécka prišiel z Trácie a Frýgie
- bol vzdelaný
- o jeho ošklivosti a hrbatosti, rovnako však o duchaplných kúskoch, ktoré predvádzal, kolovali doslova
povesti
- väčšina jeho bájok sa odohráva vo svete zvierat – na základe charakteristických vlastností alebo
podoby sa stávajú typom a ako nositelia určitého ustáleného charakteru majú v deji prisúdené aj
pevné miesto a spôsob správania
- v mnohých bájkach vystupujú aj ľudia
- s postavami bohov, ktoré konajú ako ľudia, prenikajú do gréckych bájok prvky mytológie
- jeho bájky alegoricky zobrazujú ľud. vlast., vzťahy a činy, no nevyhýbajú sa ani spoločenskej kritike
Jeleň pri jazierku
Pes a kúsok mäsa
Hvezdár
Jupiter a opica
Krab a jeho mať

Grécka lyrika
- slovo lyrika malo u Grékov trocha iný význam ako u nás
- pôvodne označovalo len tie piesne, ktoré spievali so sprievodom hudby
Sapfo
- vo svojom dome na rodnom ostrove Lesbos zriadila „dom Múz“ (Museion) a zhromaždila v ňom
mladé dievčatá, aby sa tu učili a zasvätili službe bohom a umeniam
- dievčatám z jej krúžku, ich telesným a duševným prednostiam venovala prevažnú časť básnickej
tvorby
- ostro sa proti nej postavili byzantskí spisovatelia, preto boli jej rukopisy v 11.storočí spálené;
zachovala sa iba Modlitba k Afrodite

ďalší autori: ARCHILOCHOS, ALKAIOS, ANAKREON

- všetky druhy gréckeho umenia rozkvitali najmä v 5.st.pnl v aténskej otrokárskej demokracii
- slobodný človek v aténskej demokracii bol vždy zároveň občanom ® umelecky tento vzťah
stelesňovali klasické diela gréckej literatúry a výtvarného umenia – ide o špecifikum a dôsledok
aténskej demokracie

Grécka tragédia
- grécka dráma si zachovala tradičné spojenie slova, hudby, tanca, iba dialogické časti sa recitovali
- zbor spievali, niekedy i tancoval
- aj niektoré citovo vzrušené dialógy herci spievali
- herci vystupovali v maskách, ktoré súviseli s kultovým obradom (mali i kostými)
Sofokles (496-406 pnl)
- aktívne sa zúčastňoval na politickom a náboženskom živote svojej obce, čo sa premietalo aj do jeho
tvorby – bol hlásateľom ideí, ktoré stmeľovali občiansky kolektív aténskeho mestského štátu
- z jeho bohatej tvorby sa zachovalo 7 tragédií
Antigona
- spracúva mytologický námet
- vojna „siedmych proti Tébam“, t.j. vojna medzi Oidipovými synmi Polyneikom a Eteoklom, sa
skončila smrťou oboch bratov; ich nástupca Kreon dá Eteokla ako obrancu vlasti pochovať so
všetkými poctami, ale pod hrozbou trestu smrti zakáže to isté urobiť s telom vlastizradcu
Polyneika
- Antigona, sestra oboch mŕtvych, nedbá na jeho zákaz – považuje ho za odporujúcim božím
zákonom
- posype pohodené telo brata prsťou a vykoná príslušné obrady
- keď ju pri tom pristihne Kreon, rozhorčený jej skutkom rozhodne, že ju zaživa zavrie do skalnej
hrobky
- márne prosí Kreona o rozvahu náčelník zboru i vlastný syn, Antigonin snúbenec Haimon
- až výstraha veštca Teiresia ho presvedčí, aby odvolal zákaz Polyneikovho pohrebu a ponáhľal
sa Antigonu oslobodiť
- je však už neskoro a poslovia prinášajú krutú správu - Antigona sa obesila
- po nevydarenom pokuse napadnúť vojsko otca sa zúfalý Haimon prebodne mečom
a samovraždu spácha aj jeho matka
- dej nie je motivovaný zásahmi vyšších božských síl, odohráva sa výrazne na rovine
medziľudských vzťahov
- ide aj o humanistickú heroizáciu (vyzdvihovanie výnimočnosti) postavenia človeka, ktorý musí
s danou nepriazňou osudu bojovať
Kráľ Oidipus
- je dramatickou skladbou o tragickom konflikte ľudskej vôle s nepoznanými silami spoloč.života
- je to tragédia hrdinu usilujúceho sa za každú cenu uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia

Aischylos (525-456 pnl)
- tragédie: Pripútaný Prometeus
Orestea
Pripútaný Prometeus
- hlavný hrdina sa stáva mytologickým darcom rozumu, ktorý povzniesol ľudstvo ku kultúrnemu
životu
- za služby preukázané ľuďom je Prometeus odsúdený na mučenie – božský kováč Hefaistos ho
na Diov rozkaz prikuje ku skale, pri čom Hefaista sprevádzajú 2 alegorické postavy (Moc a Sila)
- Zeus stavia proti Prometeovi len hrubú silu
- Aischylos prisúdil Diovi črty gréckeho „tyrana“ – je nevďačný, ukrutný a pomstivý

Euripides (485-406 pnl)
Trójanky
Ifigénia v Tauride
Medea

- Aischylos a Euripides vo svojich dielach svorne oslavujú demokraciu, no zároveň upozorňujú na
nebezpečenstvo, ktoré hrozí z nadmernej túžby jednotlivca po sláve, moci a veľkom bohatstve

Aristofanes (445-406 pnl)
KOMÉDIE
Oblaky
Jazdci
Lysistrata
- v porovnaní s predchádzajúcimi autormi je kritickejší, čo vyplýva aj zo špecifiky komédie ako
dramatického žánru

RÍMSKA
- 3.st.pnl – 5.st.pnl
- v 2.polovici 3.st.pnl prekvitá grécka literatúra, ktorá vznikala rozvíjaním ľudových tradícií
- rímska literatúra prevzala už hotové formy z gréckeho písomníctva, čiže rímska literatúra je len
mladšou sestrou gréckej literatúry
- helenizáciou Ríma boli zavedené dramatické predstavenia do programu rímskych hier
Dráma

Titus Maccius Plautus (250-184 pnl)
- autor, herec, režisér
- 21 komédií
- námety čerpal z každodenného života
- dej sa odohrával v gréckom prostredí (Atény)
- spoločenská atmosféra deja bola rímska
Komédia o hrnci
Pseudolus
Chvastavý vojak

Epika
- na rozvoj epiky mala vplyv intenzita spoločenského a politického života
- rozvoj sa začal vzostupom rečníctva a dejepisectva
- jedným z najväčších rétorov staroveku bol Marcus Tullius Cicero (O štáte, O zákonoch, O senáte)
- v historiografii sa presadil Gaius Julius Caesar (Zápisky o vojne v Gálii)
- medzi najznámejšie filozofické práce patrí O podstate sveta (autor – Titus Lucrécius Carus), kde
vysvetľuje a obhajuje Epikurovu filozofiu
- epikureizmus je učenie starogréckeho filozofa materialistu Epikura, vidiaceho šťastie človeka v cnosti
a v rozumnom užívaní života



Poézia
- rozvíjala sa za vlády cisára Augusta (29 pnl – 14 nl)
Vergílius
- napísal pastierske idyly (BUCOLICA) a roľnícke spevy (GEORGICA)
Aeneas
- epická báseň
- básnik v nej v 12 knihách spracoval povesť o trójskom hrdinovi Aeneovi, legendárnom praotcovi
rímskeho národa
- tematicky je dielo pokračovaním Homérovho eposu Ilias
- po skončení trójskej vojny hľadá trójsky hrdina Aeneas so svojimi druhmi, otcom a synom na
príkaz bohov novú vlasť
- prenasleduje ho hnev bohyne Junony, a preto podobne ako Homérov hrdina Odyseus roky blúdi
morom, až sa napokon po bojoch s italickými kmeňmi usadí v Latiu, ožení sa s dcérou kráľa
Latinov a zakladá v novej vlasti nový rod, z ktorého vzídu rímski panovníci
- Caesar a cisár Gaius s prímenom Augustus, ktorým básnik svoje dielo venoval, sú potomkami
prvého Aeneovho syna Jula
- Vergíliovi pripadla úloha dať rímskej spoločnosti vzor hrdinu, ktorý uprednostňuje potreby
spoločnosti pred osobným blahom, a navyše mal stvoriť dielo, ktoré by sa vyrovnalo slávnym
Homérovým eposom Ilias a Odysea, čo Vergílius splnil
- keď Vergílius v roku 19 pnl. zomrel, nemala Aeneas konečnú podobu a básnik v poslednej vôli
ustanovil, aby ju spálili, lenže Augustus pokladal toto dielo za také významné, že požiadal
Vergíliových priateľov, aby ho vydali

Horácius
- Vergíliov priateľ a súčasník
- prívrženec Augusta a zástanca epikurovského učenia
Ódy
- oslavná báseň
- vo viacerých básňach tohto cyklu vystupuje autor ako „kňaz Múz“, ktorý chce zasvätiť mladú
generáciu do tajov spoločenského poriadku
- v iných ódach ukazuje, aké zhubné účinky má na človeka túžba po bohatstve, ktorá vedie
k egoizmu, k občianskym roztržkám a k oslabeniu vojenského ducha
- druhý prúd Horáciovej poézie sa zameriaval na problematiku individuálneho života
Satiry
- rieši otázku, ako žiť a ako sa stať šťastným, usiluje sa ukázať správny spôsob života v protiklade
s ľudskými chybami a omylmi
Listy
- zobrazuje sám seba ako človeka dopúšťajúceho sa chýb, váhavého a hľadajúceho životné cesty
- jeho ideálom je úplná osobná nezávislosť – nechce sa dať zotročiť ani ľuďom, ani veciam, ale
snaží sa utvárať svoj život podľa vlastného uváženia a podľa vlastných záujmov a záľub

Ovídius
- svoju básnickú púť začal milostnou poéziou, v 2.období spracúval námety z gréckej a rímskej
mytológie a nakoniec do 3.obdobia prináležia jeho básne z vyhnanstva, na ktoré mu poskytol látku
vlastný osud
jeho poézia
ľúbostná
mytologická
trpko-bôlne diela
Lásky
- 1.básnická zbierka
- je to kniha ľúbostných elégií
- láska, o ktorej Ovídius poúča, nemá nič spoločné s hlbším citom, ale je to ľahká, zábavná
a dobrodružná hra, ktorou si mladí Rimania spestrovali život
- opisuje svoje vlastné city
Listy Heroín
- 2.zbierka
- je to 21 fiktívnych milostných listov slávnych mýtických hrdiniek, písaných svojim vzdialeným
priateľom
- pri hľadaní lásky sa nemá človek ponáhľať, ale má počkať na tú pravú
- muž má byť k žene nežný a nie hrubý, násilnícky
- na udržanie lásky človek nepotrebuje rôzne masti a čary, ale musí byť tej lásky hoden
Umenie milovať
- v tejto básni sa lúči s milostnou poéziou
- usmerňuje v nej mladých mužov i ženy, ako si majú získať a udržať lásku
Metamorfózy (Premeny)
- 12 000 veršov
- spracoval 250 gréckych a čiastočne rímskych bájí, ktorých jednotiacim motívom je motív
premeny
- rozprávanie začína opisom vzniku sveta zo začiatočného chaosu a končí premenou Caesarovej
duše na kométu
- k najkrajším miestam PREMIEN patrí mýtus o 4 vekoch (zlatom, striebornom, medenom
a železnom)
- v poslednom veku – železnom miznú všetky cnosti a na ich miesto nastupuje násilie, klam, zloba
a závisť
- ďalej je tu mýtus o potope, ktorú Jupiter poslal na hriešne ľudstvo; o premene krásnej nymfy
Dafné na vavrín; o sochárovi Pygamlionovi, ktorý vzplanul vrúcnou láskou k soche dievčaťa,
ktorú sám vytvoril a ktorú Venuša na jeho prosby oživila; o Daidalovi a Ikarovi, ktorých prvý let
vzdušným priestorom sa skončil tragickým Ikarovým pádom, ...
- ani v tomto diele mu nešlo o vyslovenie hlbokých myšlienok
- cieľom jeho básni je zaujať čitateľa, prebudiť jeho fantáziu a poskytnúť mu umelecký zážitok
- vo svojich dielach využíva rytmus hexametrov a zvukovú stránku slov
- vo vyhnanstve napísal 2 rozsiahlejšie zbierky elégií - ŽALOSPEVY
LISTY Z PONTU
- Ovídius bol u Rimanov veľmi obľúbený
- patrí k najčítanejším antickým básnikom

Historická próza

Publius Cornelius Tacitus (55-120)
Letopisy (Annales)
- zaoberá sa obdobím od Tiberia (14nl.) do Neronovej smrti (68nl.)
Dejiny (Historiae)
- nadväzuje na Letopisy, končí Domitianovou smrťou (96nl.)
- tvoria celok asi 30 kníh, z ktorých sa zachovala asi polovica

Satira

Decimus Junius Juvenalis (60-127)
- jeho dielo tvorí 16 satirických skladieb napísaných zväčša v podobe listov neznámym priateľom
- hovorí v nich o mužskom pokrytectve a výstrednostiach, o ženskej skazenosti, o chudobe básnikov,
obhajcov a učiteľov, o bohatstve, moci a kráse ako o príčinách ľudského nešťastia

- rímska literatúra pôsobila ako významný činiteľ pri vzniku a vývoji literatúr európskych národov; stala
sa pre ne tým, čím pre ňu kedysi bola grécka literatúra – najskôr predmetom napodobňovania,
neskôr nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie na umeleckú tvorbu

















Orientálna literatúra

Staroorientálna literatúra
staroegyptská literatúra (3000 pnl)
literatúra Blízkeho východu
- sumerská (2000 pnl)
- akkadská
babylonská
asýrska
- hebrejská (1000 pnl)
literatúra Ďalekého východu (4000 pnl)

Antická literatúra
grécka
rímska

- najstaršie literatúry:
- sumerská
- akkadská
- staroegyptská
- Sumeri – J Mezopotámia (zač. 4.tis. – kon. 3 .tis. pnl) + nesumerské oblasti (hlavne semitskí Akkadi)
- Akkadčania:
Babylončania
Asýrčania
- Sumeri pravdepodobne vynašli, ale určite zdokonalili klinové písmo, ktoré prijali a používali takmer
všetky národy starovekého Blízkeho východu
- tieto literatúry boli do 19.storočia takmer neznáme; dodnes pokračuje práva na ich filologickom
(jazykovednom) výklade
- sumerského, babylonského a asýrskeho pôvodu je Epos o Gilgamešovi, ktorý zo žánorvého hľadiska
predstavuje monumentálny hrdinský epos
- nie je to len mýtus, jeho hrdinovia žijú, trpia a umierajú, aj keď boli obdarení nadľudskou silou
- sumerský kráľ je pravdepodobne historickou postavou
- dielo sa zachovalo v 4 verziách, známa je novoasýrska verzia zo 7.st.pnl a má 2 časti
- 1.časť zachytáva príbehy Gilgameša a Enkidua na Zemi
- 2.časť hovorí o tom ako chce Gilgameš získať nesmrteľnosť

Indická literatúra
- hrdinské eposy – Mahábhárata a Rámájana (4.st.nl)
jadro eposu Mahábhárata tvorí bratovražedný boj o trón medzi Kuruovcami a Pánduovcami, potomkami kráľa Bháratu
- okrem ústredného konfliktu (pravdepodobne sa zakladá na skutočnej udalosti) je tu veľa ďalších
príbehov rozličného charakteru
epos Rámájana opisuje tragický údel kráľovského syna Rámu a jeho ženy Síty
- popri rozprávkovom svete indickej mytológie, exotickej prírody osobitný ráz dodáva tomuto dielu
morálny svet, v ktorom sa pohybujú hlavné postavy