Skladá sa z piatich spevov : Martin, Družina, Slatinský jarmok,
Vohľady, Lapačka
Časové umiestnenie: obdobie vlády kráľa Mateja
Miesto deja: Detva
Martin
- oslava krásnej podpolianskej prírody, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou je ľud, Martin Hudcovie - urastený, švárny šuhaj, syn
prírody, pastier oviec
Stojí vysoká, divá poľana,
mať stará ohromných stínov,
pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých synov.
Či tých šarvancov Detvy ozrutných
Poľana na tých prsiach mohutných
nenosí a nenadája?
Alebo aspoň na tie výšiny
nehľadí dcéra tejto rodiny
keď má porodiť šuhaja?
Akoby Detva obrov nemala,
mať zrodila v poli syna,
trávovú plachtu porozvíjala,
z buka na buk ju pripína.
Prvý raz šuhaj oči roztvorí,
čo vidí? výsosť Poľany hory
a opachy nezvratných skál,
i spustí zraky prvé v doliny
čo vidí? hory zázračnej stíny
a prekrásnu slovenskú diaľ.
Mať žne, a kto to dieťa čičíka?
Šum lístia storočných dubov,
a k akej piesni chlapča privyká?
Vietor duje horou hrubou
a pekná pieseň šumnej materi
mladuškú dušu len s krásou mieri.
A preto potom on rád počúva,
aj keď Poľanou vietor predúva,
aj mladuchy slovenskej spev.
Čo vrstovníci moji myslíte?
Nie je to už nádeje svet?
Keď už vo svojom mladom úsvite
národ si vie krásne hovieť?
Nie je to zora budúcej slávy,
keď z nešťastia si blaženosť spraví,
umná živosť nášho ľudu?
On v púšti stojí, v nebi žije
čo keď sa puk ten vo kvet rozvije?
Svety nám závidieť budú.
Družina
- tu už sa prejavujú Martinové dobré vlastnosti, zabije sokola,
ktorý sa vrhol na zajaca, oslobodí ho. Cestou stretne zbojníkov, ktorí
majú v moci Elenu. Premôže ich, jedného z nich zabije a Elenu si
odnesie.
Slatinský jarmok
- významné stretnutie Martina s Kráľom Matejom. Rozhovor, ktorý sa
tu uskutoční, umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, ke
sa správa rovnako prirodzene a smelo, keď oznámi kráľovi zabitie jeho
sokola. Na druhej strane kráľovo služobníctvo kreslí ako panovačnék a
povýšenecké
Vohľady
- stretnutie s Elenou a jej úprimnou láskou k Martinovi, ktorá je
v protiklade so záletníctvom Mateja
Lapačka
- Martin sa predstavuje ako uvedomelý, hrdý vlastenec, ktorý je
ochotný vstúpiť do kráľovho Čierneho pluku, ale len ak si bude môcť
ponechať to, čo tvorí jeho ľudový a národný svojráz.
Andrej Sládkovič : Marína
- 1. časť je lyrickoepická a 2. reflexívno-symbolická
Slovensko mladé, rodisko moje
aj mohyla mojich kostí,
v tebe mám pekných obrazov dvoje,
aj dvoje veľkých ľúbostí.
Ako je krásna tá moja deva,
aká k nej ľúbosť vo mne horieva
tak ty, a k tebe otčina.
Ako tys pekná krajina moja
ako mladistvosť milá mi tvoja
tak pekná milá Marína.
Chcel bych vás objať kraje, rodiny
náručie úzke, šíri cit,
jak mi je sladko v ňadrách Maríny
objatie vaše pocítiť.
Jak mi je blaho nič, nič nežiadať,
z objemu v objem naveky padať,
troch nebies slasti prijímať.
Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať.
A čo je mladosť? - Dvadsaťpäť rokov?
Ružových tvárí hlaď jará?
Či údov sila? Či strmosť krokov?
Toto sa všetko zostará!
Po strate Márie :
Víla ty zostaň tam v svojom nebi
mňa ešte zemské viažu potreby
a vlasť moja je na zemi.
Láska k žene a láska k vlasti sú dve hodnoty, ktoré si vzájomne
neprekážajú:
Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine
a obe v jednom objímať.
Keď básnik postupne poznáva, že jeho láska naráža na neprekonateľné
spoločenské prekážky, zrieka sa jej, i keď s určitým pocitom bôľu. Keď
sa Marína mení na vidinu, básnik ju nenasleduje:
A ľúbosť? - ľúbosť k deve umrela,
keď umrela moja deva;
Víla! ty zostaň tam v svojom nebi -
mňa ešte zemské viažu potreby
a vlasť moja je na zemi!