Andrej Chudoba: životopis

Narodil sa 21. novembra 1927 v Malých Krškanoch. Po vystriedaní rozličných
zamestnaní a absolvovaní Učiteľskej akadémie v Leviciach pracuje ako učiteľ
na Zakladnej deväťročnej škole v Pukanci.
Literárnu činnosť začal zbierkou básní Letokruh srdca (1958), neskôr sa venoval výlučne próze. Debutoval novelistickou knihou Kde pijú dúhy (1962),
v ktorej úspešne nadviazal na lyrické tradície medzivojnovej prózy. Autor
v knihách Pustý dvor (1965) a Miesto pre dvoch (1966) ešte väčšmi rozvinul
svoje prozaické prednosti. Znova buduje na sociálnom a psychologickom
motivovaní príbehu, rád si vyberá postavy silných osamelých jednotlivcov,
ktorí zápasia s prostredím a rozporom mezdi snom a skutočnosťou.
Ani v próze Leto s pehavou pannou (1970) sa spisovateľ neodchýlil od
známych vlastností svojho rozprávačstva: znova ide o lyrický príbeh v prostredí
clivej prírody, pričom Chudobov hrdina čoraz väčšmi nadobúda autobiograf.
črty. Podobný ráz má aj ďalšia Chudobova novela Zbohom, Cyrano (1973).
Hroziacu tématickú monotónnosť sa prozaik pokúsil prekonať novelou
Obkľúčenie (1975). Povstalecký námet mu umožnil spojiť dôverné poznanie
tekovského regiónu s dramatickými udalosťami posledného roku vojny.
K Chudobovej poviedkovej tvorbe priraďujeme aj knihu Hlinené husle (1977).
Spisovateľ sa v nej oslobodil od výrazovej preexponovanosti a ponúkol
čitateľovi deväť krátkych príbehov - etud o trvalom príklone človeka nášho
dneška k základným východiskám ľudskej etiky.
Za desaťročia prítomnosti v slovenskej próze si Chudoba vypracoval
osobitý, miestami trochu jednotvárny, no plodný a umelecky vyzretý autorský
výraz i filozofiu. V sociálne i historicky uzemnených prózach sa nerozpa -
kuje prenikať do iracionálnych hĺbok ľudskej psychiky, je presný v detaile,
umeleckej asociácii, využíva bohaté žriedla domácej regionálnej tradície.