Predmet: Analýza účtovnej závierky
Otázky na ústnu časť skúšky v letnom semestri akademického roka 2003/2004
1. Účtovná závierka ako súčasť účtovníctva
- účtovníctvo sa historicky sformovalo ako vedná disciplína, poníma sa ako:
1. nástroj evidencie (záznamu) – Book-Keeping
2. nástroj riadenia - Accounting
- v SR nemáme pojmovo oddelené účtovníctvo.
Účtovníctvo :
• Vychádza z existencie skutočností a získania informácií o určitých predmetoch a javoch , ich záznamu ( zachytením v evidencii, zaúčtovanie) na základe dokladov, pričom sa musí overiť správnosť týchto údajov, ktoré sa potom klasifikujú (triedia) a sumarizujú podľa určitých hľadísk.
• Vznikajú tak informácie, kt. sú údajovou základňou pre rôzne hodnotenia a analýzy, výstupy slúžia jednak riadiacim pracovníkom (manažmentu) pri rozhodovaní a stanovovaní úloh pre budúce obdobia, ale aj ako zdroj informácií pre rôznych záujemcov o účtovnú jednotku.
Predmetom účtovníctva:
• je účtovanie skutočností o stave ( začiatočné stavy) a pohybe majetku
• o stave a pohybe záväzkov
• o rozdiele majetku a záväzkov ( vlastne imanie)
• o výnosoch a nákladoch
• o príjmoch a výdavkoch
• výsledku hospodárenia účtovnej jednotky ( 710/702)
• je vykazovanie týchto skutočností v účtovnej závierke, vrátane iných aktív a pasív ( poznámky
Obsah účtovníctva:
- z časového hľadiska ho tvorí :
1. BEŹNÉ ÚČTOVNÍCTVO ( účtovná evidencia)
• formalizované zobrazenie ekonomických procesov počas účtovného obdobia
• podvojné účtovanie účtovných prípadov na syntet. účtov a analyt. účtov , ale ich zaznamenávanie v inej forme analytickej evidencie.
• súčasťou je aj spracovanie informácií na konci účtovného obdobia – účtovná uzávierka
2. ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA
• účtovný záznam, ktorý obsahuje v cieľavedomej a prehľadnej forme, usporiadaný súbor informácií o účtovnej jednotke za určité presne vymedzené obdobie ( účtovné obdobie )
a, písomná forma – písacím strojom, rukopisom , kt. obsah je pre FO čitateľný
b, technická forma – elektronickým, optickým al. iným spôsobom ,tak aby to bolo možné predložiť v písomnej forme.
• podľa zákona o účtovníctve – je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré ju využívajú ( používatelia).
• osoby kt. využívajú info z ÚZ – používatelia
• to že ÚZ je štrukturovaná prezentácia skutočností znamená, že to nie je zhluk informácií, ale sú prezentované podľa príslušných právnych noriem.
2. Štruktúra účtovnej závierky v nadväznosti na sústavu účtovníctva
1. PRE PODVOJNÉ ÚČTOVNÍCTVO:
• VŠEOBENÉ NÁLEŽITOSTI
• SÚČASTI ÚČT. ZÁVIERKY
1.Súvaha – bežné účt. operácie
2.Výkaz zistov a strát – štruktúra bež účt.operácií
3. Poznámky
2. JEDNODUCHÉ ÚČTOVNÍCTVO:
• VŠEOBENÉ NÁLEŽITOSTI
• SÚČASTI ÚČT. ZÁVIERKY
1.Výkaz o majetku a záväzkoch
2.Výkaz o príjmoch o výdavkoch
- jej súčasti navzájom súvisia
- každá súčasť ÚZ obsahuje iný druh informácií , ktorý možno správne pochopiť a interpretovať len za predpokladu, že súčasti účtovnej závierky budú tovriť jeden celok.
- účtovníctvo vo všetkých ÚJ v SR je založené na rovnakých princípoch a uplatňovaní tých istých zásad a metód, existujú určité špecifiká vyplývajúce z čínnosti konkrétneho typu účt. Jednotky
- obsahová náplň ÚZ v SR v sústave podvoj. účtovníctva je v závsilosti od toho o aký typ ÚJ ide, to znam.z pohľadu účtovníctva, podľa akého opatrenia sa upravujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcová účová osnova, v kt. ÚJ účtuje.
8 typov účtovnej jednotky:
1. PODNIKATELIA
2. BANKY
- pobočky zahr. Bánk
- NBS
- fond ochrany vkladov
- obchodníci s CP
- garančný fond investícií
- správcovské spoločnosti
3. EXPORTNO - IMPORTNÁ BANKA
4. POISŤOVNE
- pobočky zahr.poisťovní
- zaisťovne
- slovenská kancelária posiťovní
5. ROZPOČOTVÉ ORGANIZÁCIE
- obce
- štátne fondy
- príspevkové organizácie
6. ZDRAVOTNÁ POIST. , SOCIÁLNA P., A NÚP
7. ÚJ , KT. NIE SÚ ZALOŽENÉ ZA ÚČELOM PODNIKANIA
- nadácie
- občianske združenia
8. FOND NÁRODNÉHO MAJETKU SR
VŠEOBECNÉ NÁLEŽITOSTI ÚZ:
- uvádzajú sa priamo na súčastiach ÚZ
- sú trojakého charakteru:
1. také , kt. identifikujú ÚJ ( obchodné meno, názov, sídlo, bydlisko IČO, právna forma)
2. také , kt. identifikujú ÚJ z hľadiska času:
• deň , ku ktorému sa ÚZ zostavuje
• deň zostavenia ÚZ
• obdobie, za ktoré sa ÚZ zostavuje
3. také , kt. potvrdzujú zodpovednosť ÚJ za vedenie účtovníctva, zostavenie ÚZ a ostaných povinností ustanovených zákonom o účt.
Tieto skutočmosti sa potvrdzujú podpisovými záznamami:
- štatutárneho orgánu ÚJ al. člena štat. orgáanu al.FO
- osoby zodpovednej za zostavenie ÚZ
- osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva
Podpisový záznam :
- vlastnoručný podpis
- pečiatka
- elektornický podpis
VZŤAH BEŽNÉHO ÚČT. A ÚZ:
1. BEŽNE ÚČTOVNÍCTVO – počas účtovného obdobia
• vznik transakcií a udalostí z ktorých vyplynie vznik účto. prípadov
• účtovanie účtovných prípadov
• účtovná uzávierka
2. ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA – na konci účtovného obdobia
• všeobecné náležitosti ÚZ
• výkazy ÚZ – sú formalizované súhrny kvantitatívnych (číselných )ukazovateľov o finanč. situácií ÚJ k určitému dátumu (súvaha) , efektívnosti jeho čiinnosti v sledovanom účtovnom období( VzaS) a o zmenách vo finančnej situácii (prehľad peňažných tokov, prehľad zmien VI) , interné ( vnútropodnikové) a externé výkazy
 SÚVAHA
 VÝKAZ ZISKOV A STRÁT
 POZNÁMKY – uvádzajú sa tu doplňujúce informácie, kt. vysvetľujú údaje v súvahe a vo výkaze ziskov a strát, informácie, kt. sa týkajú použitých účtovných metód a účt. zásad, a ďalšie info, kt. vyžaduje zákon o účtovnictve.
A, STUPŇOVITĚ ČLENENIE ÚZ:
1. Súčasti ÚZ – súvaha, VzaS, poznámky
2. Zložky ÚZ – majetok, záväzky, náklady, výnosy, VI
3. Položky ÚZ – jednotlivé riadky vo výkazoch ÚZ
B, PODĽA DRUHU PREZENTOVANÝCH INFO V ÚZ JE ŠTRUKTÚRA TAKÁTO:
1. Výkazy ÚZ – súvaha, VzaS, prehľad peňažných tokoch, prehľad zmien VI
2. Textová časť poznámok
3.Informácie o účtov. metódach a účtovn.zásadách
4. Doplňujúce inormácie k výkazom
5. Ostatné inoformácie
3. Právna úprava účtovnej závierky podnikateľov
Účtovná Závierka :
- je dôležitý účtovný záznam a preto je potrebné, aby bola právne upravená
- jednotlivé krajiny pristupujú k usmerňovaniu účtovníctva ( aj účtovnej závierky) rôzne, zámerom je dosiahnuť porovnateľnosť informácií ÚZ zostavených ÚJ z celého sveta
- vyplýva potreba harmonizácie účtovníctva v kraninách EU ale aj vo svete
- V SR sa účtovníctvo vyznačuje reguláciou
- od 1.1.2003 je Zákon o Účtovníctve v súlade so smernicami Rady EU
- obsahuje množstvo prvkov z Medzinárodných účt. Štandardov
Z pohľadu teritoriálneho môžeme členiť právnu úpravu:
1. NÁRODNÁ
• Zákon 431/2003 Z.z. o účtovníctve ( ďalej len „zákon o účtovníctve) – všeobecnou právnou normou pre všetky ÚJ, upravuje oblasť bežného účtovníctva ako aj oblasť účtovnej závierky
- najdôležitejšie črty nového zákona o účt.( platného od 1.1.2003):
a, zákon vytvoril priestor na používanie IAS/IFRS , platné v súlade s legislatívou EU upravujúcej oblasť ÚZ , zamerané na konsolidovanú ÚZ
b, v zákone sa nahrádza daňový pohľad zásadou verného a pravdivého obrazu o skutočnosstiach , kt. sú predmetom účtovníctva a o finanč.situácii ÚJ
c, zrovnoprávňuje písomnú a technickú formu účtovného záznamu
• Zákon 562/2003 Z.z. – novelizovaný Obchodný zákonník
• Občiansky zákonník, všetky daňové zákony.....
• Opatrenia MF SR č. 23 054/2002 – 92 , kt. sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva ( oznámenie č.740/2002 Z.z.)
• Opatrenia MF SR č. 4455/2003 – 92 , kt. sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzenia položiek individuálnej ÚZ a rozsahu údajov určených z ÚZ na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva ( oznámenie č.123/2003 Z.z.)
• Metodický pokyn č. 21114/2003
2. NADNÁRODNÁ – neusmerňuje podrobné bežné účtovníctvo, ale snaží sa o zblíženie a porovnateľnosť účtovných závierok jedntolivých krajín
A, V RÁMCI KRAJÍN EU ( smernice) - sú zamerané viac na formálnu stránku
• 4 smernica Rady – 25.júla 1978 o ÚZ spločnosti niektorých právnych noriem
• 7. smernica Rady – 13.júna 1983 o konsolidovanej ÚZ
• 8.smernica Rady – 10.apríla 1984 o požiadavkách kladených na osoby oprávnené vykonávať povinné overovanie podkadov účtovníctva (auditorov)
B, V CELOSVETOVOM MERADLE :
• Medzinárodné účtovné štandardy IAS ( International Accounting Standards) – vydáva ich Výbor pre medzinárodné účtovné štandardy ( IASC), sidlo v Londýne
- obsahujú postupy riešenia otázok spojených s účtovaním, zostavovaním ÚZ, ale predovšetkým vernej prezentácie , zamerané predovšetkým na konsolidovanú ÚZ
- uprednostňujú obsah pred formou
• Americké všeobecne uznávané účtovné zásady US GAAP ( U S Generaly Accepted Accountin Principles ) – odvíjajú sa od účtovnej závierky, sú prísnejšie ako IAS, uznávajú ich všetky svetové burzy
4. Cieľ účtovnej závierky
Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia finančnej situácie a transakcií, ktoré podnik uskutočnil, vo finančnom vyjadrení. Cieľom účtovnej závierky je poskytovať informácie o finančnej situácii, výnosnosti a peňažných tokoch podniku, ktoré sú užitočné pre široký okruh používateľov pri ich rozhodovaní. Účtovná závierka, ako systém informácií o účtovnej jednotke, informuje aj o výsledkoch starostlivosti manažmentu o zverené zdroje.
Vzťah konkrétnej osoby fyzickej alebo právnickej k účtovnej závierke môže byť v podstate dvojaký:
1. osoba ja zostavovateľom účtovnej závierky (je ňou spravidla účtovník), alebo
2. osoba je záujemcom o informácie z účtovnej závierky. Záujemcovia sa delia na dve skupiny:
a) používatelia informácií z účtovnej závierky,
b) ostatní záujemcovia o informácie z účtovnej závierky,
Interní používatelia informácií z účtovnej závierky sú tí, ktorí majú prístup aj k ďalším, podrobnejším informáciám(okrem samotnej účtovnej závierky), a teda sú nimi manažéri a môžu nimi byť i majitelia podniku (vlastníci). Interní používatelia ovplyvňujú svojimi rozhodnutiami aj zostavovanie účtovnej závierky. Ostatných používateľov považujeme za externých, títo majú prístup len k zverejňovaným údajom účtovnej závierky.
5. Ukazovatele účtovnej závierky podnikateľskej účtovnej jednotky (stavové, intervalové, tokové, ostatné)
Podľa vypovedacej schopnosti možno ukazovatele účtovnej závierky rozdeliť na:
a) stavové
b) intervalové
c) tokové
d) ostatné,
Stavové ukazovatele kvantifikujú stavy majetku a zdrojov majetku ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Nachádzajú sa v súvahe.
Intervalové ukazovatele predstavujú sumy nákladov a výnosov zistené narastajúcim spôsobom od začiatku účtovného obdobia do dňa zostavenia účtovnej závierky. Nachádzajú sa vo výkaze ziskov a strát.
Tokové ukazovatele sú v prehľade peňažných tokov a prestavujú kladné a záporné peňažné toky( t.j. v podstate príjmy a výdavky peňažných prostriedkov, resp. prírastky a úbytky peňažných ekvivalentov)
Hospodársky výsledok, ktorý je vykázaný v súvahe a vo výkaze ziskov a strát, je súčasne stavovým aj intervalovým ukazovateľom.
K ostatným ukazovateľom patria tie, ktoré sa uvádzajú v opisnej časti poznámok.
Dva objemové ukazovatele vo výkaze ziskov a strát:
1) Obchodná marža:
Uvádza sa v riadku 3, ktorý je vo výkaze označený znamienkom +.
1. Obchodná marža je výsledok z predaja tovaru. Vypočíta sa ako rozdiel účtov:
604- tržby za tovar (riadok 01 výkazu ziskov a strát)
-504- predaný tovar (riadok 02 výkazu ziskov a strát)
Obchodná marža (riadok 03 výkazu ziskov a strát)
Ukazovateľ obchodná marža teda kvantifikuje výnosnosť obchodnej činnosti podniku.
2) Pridaná hodnota- uvádza sa v riadku 11, ktorý je vo výkaze tiež označený znamienkom +. Pridaná hodnota je výsledok z realizácia výkonov.
b) Pridaná hodnota = obchodná marža + výroba – výrobná spotreba
Výroba je súčet výnosov účtovaných na účtoch:
601 – Tržby za vlastné výrobky
602 - Tržby z predaja služieb
+-61- Zmeny stavu vnútropodnikových zásob
62- Aktivácia
Výroba
6. Požiadavky na informácie prezentované v účtovnej závierke ( kvalitatívne charakteristiky informácií z UZ)
Používatelia informácií v účtovníctve, ale najmä účtovnej závierky vyžadujú, aby informácie účtovnej závierky zodpovedali skutočnosti a aby boli súčasne pre nich užitočné. Užitočnosť informácií účtovnej závierky sa posudzuje z hľadiska ich významnosti. Informácia sa považuje za významnú vtedy, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodnutie používateľa.
Požiadavka významnosti sa vzťahuje len na vykázanie v účtovnej závierke. Informácie posúdené z hľadiska významnosti musia byť:
1) zrozumiteľné – účtovná závierka je zostavená v slovenskom jazyku, nemôže sa považovať za nezrozumiteľnú iba preto, že jej nerozumie používateľ
2) porovnateľné – ak účtovná jednotka nezmenila v priebehu účtovného obdobia účtovné metódy a účtovné zásady
3) spoľahlivé – spoľahlivosť má 2 zložky:
a) úplnosť – zaúčtované všetky účtovné prípady a vykázané sú všetky informácie
b) včasnosť – účtovná závierka je zostavená nejneskôr do 6 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavuje, ak osobitný predpis neurčuje inak
7. Úlohy účtovnej závierky
Účtovná závierka plní tieto úlohy:
1) informačná – účtovná závierka je zdroj informácií o účtovnej jednotke, o výške majetku a záväzkov, výške vlastného imania, preto sa zverejňuje
2) dokumentačná – účtovná závierka je účtovný záznam, ktorý sa v zmysle zákona požaduje uchovávať po dobu 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú (aj výročná správa). Vo vzťahu k uchovávaniu účtovných záznamov účtovná jednotka zostavuje registratívny plán
3) kontrolná – údaje uvedené v účtovnej závierke slúžia jednak pre internú kontrolu ( vnútorná kontrola v rámci účtovnej jednotky), jednak pre externú kontrolu (daňový úrad)
4) je prílohou k daňovém priznaniu k dani z príjmov (tu prof. Juríková diktovala, že sa odovzdáva v dvoch vyhotoveniach, ale už za rok 2003 sa odovzdávalo všetko – daňové priznanie, Výkaz ziskov a strát aj Súvaha - iba v jednom vyhotovení)
5) je predmetom overenia audítorom – účtovné jednotky, ktorým to stanovuje zákon o účtovníctve, musia toto overenie uskutočniť do 12 mesiacov od dátumu účtovnej závierky)
8. Druhy účtovných závierok
Účtovné závierky môžeme členiť z viacerých hľadísk, a to:
1) z hľadiska času – t. j. dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka:
a) riadna účtovná závierka – vytvorená na konci účtovného obdobia
b) mimoriadna účtovná závierka – ak sa uzatvárajú účtovné knihy k inému dátumu ako je koniec účtovného obdobia, napr. likvidácia, konkurz, ...
c) priebežná účtovná závierka – účtovné knihy sa neuzatvoria a inventarizácia sa uskutoční len na účely ocenenia, musí byť zabezpečená porovnateľnosť. Priebežná účtovná závierka môže byť:
- v úplnej štruktúre – všetky údaje a riadky výkazov
- v skrátenej štruktúre – len súčtové riadky (celkové zásoby, celkový majetok,...)
2) z hľadiska rozsahu – členenie:
a) individuálna účtovná závierka
b) konsolidovaná účtovná závierka
3) z hľadiska vzťahu k právnym predpisom – členenie:
a) podľa obchodného práva ( v SR)
b) podľa daňového práva
4) z hľadiska adresáta – členenie:
a) externá účtovná závierka – zostavená podľa príslušných právnych predpisov
b) interná účtovná závierka – pre vnútorné potreby manažmentu, voľná forma
9. Charakteristika bilančnej politiky účtovnej jednotky
Každá účtovná jednotka na konci účtovného obdobia hodnotí svoju činnosť (bilancuje). Spravidla pri tom používa rôzna metódy, postupy, formy.
Súhrn týchto úvah, postupov, metód a foriem bilancovania výsledkov činnosti konkrétneho podniku sa nazýva bilančná politika účtovnej jednotky.
Ťažisko bilančnej politiky je pri zostavovaní účtovnej závierky, neznamená to však, že účtovná jednotka nebilancuje aj počas roka.
Bilančná politika má 2 základné ciele:
1) ovplyvňovať rozhodnutia externých používateľov informácií z účtovnej závierky
2) optimalizáciu daní (táto súčasť bilančnej politiky sa nazýva daňová taktika)
Tým, že manažment aplikuje bilančnú politiku, umožňuje manažérovi pomôcť pri výbere spôsobu, obsahu a formy bilancovania tam, kde záväzné predpisy:
1) umožňujú voliť z viacerých alternatív (odpisy, účtovanie zásob)
2) daný problém vôbec nedefinujú
3) daný problém definujú, ale neriešia ho – účtovanie zliav, rabatov
4) na daný problém neexistuje žiadna regulácia – tiché rezervy
Bilančná politika využíva viaceré nástroje, ktoré bilančná politika kombinuje:
1) spôsob oceňovania aktív (majetku) a iných aktív, pasív (záväzkov) a ich pasív a ich rozdielu – vlastného imania
2) oceňovacie metódy a oceňovacie veličiny
3) formulovanie zásad bilančnej politiky vychádzajúcich z konkrétnych podmienok účtovnej jednotky (nadväzuje na právne predpisy)
4) účelová manipulácia s výsledkom hospodárenia po zdanení daňou z príjmov
5) taktika zverejňovania údajov z účtovnej závierky
6) výber dňa zostavenia účtovnej závierky
7) využitie všeobecných účtovných zásad v prospech účtovnej jednotky tak, aby to nebolo v rozpore s právnymi predpismi
Manažment podniku má povinnosť použiť nástroje bilančnej politiky pri zostavovaní účtovnej závierky tak, aby dodržal právne predpisy, ktoré upravujú oblasť účtovníctva, ale aj vecnú stránku podnikania a by zabezpečil cieľ účtovnej závierky.
10. Účtovné zásady a účtovné metódy
Účtovné zásady sú súbor pravidiel, princípov, uznaných praktických poznatkov a zákonitostí, ktoré účtovné jednotky dodržiavajú pri vedení účtovníctva a zostavovaní účtovnej závierky.
Účtovné metódy sú spôsoby a postupy, ktoré účtovné jednotky využívajú na zabezpečenie dodržiavania účtovných zásad.
Účtovná jednotka musí dodržiavať každú účtovnú zásadu, pričom si sama volí metódu, čiže cestu, ktorou zabezpečí dodržiavanie tej príslušnej zásady.
Voľby účtovnej metódy je obmedzená právnymi predpismi.
Účtovné zásady aplikované v Slovenskej republike sú zhodné s účtovnými zásadami, ktorými sa riadi účtovníctvo na celom svete. Zásady, ktorými sa riadi účtovníctvo, delíme na:
1) elementárne (základné) účtovné zásady
2) všeobecne uznávané účtovné zásady
Medzi elementárne patrí
1. zásada ÚJ
2. zásada merania pomocou peňažných jednotiek
3. zásada preukázateľnosti účtovníctva
4. zásada účtovného obdobia
V účtovníctve sa ekonomické procesy a javy zobrazujú vždy za celok. Tri roviny:
1. viesť účtovníctva a zostaviť ÚZ za určitý celok, bez ohľadu na vnútornú štruktúru ÚJ
2. musí sa oddeliť majetok a zdroje ÚJ od majetku a zdrojov vlastníka ÚJ
3. ÚJ zodpovedá za vedenie účtovníctva a zostavenie ÚZ aj za jej preukázateľnosť aj vtedy, ak poverí tým inú osobu.
Zásada merania pomocou peňažných jednotiek
- ÚJ je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať ÚZ v SKK.
Účtovníctvo je preukázateľné ak sú preukázateľné všetky účtovné záznamy a ÚJ vykonala inventarizáciu.
11. Všeobecne uznávané účtovné zásady
1. zásada bilančnej kontinuity
2. kontinuita používaných účtovných zásad a účtovných metód
3. zásada prednosti obsahu pred formou
4. zásada zákazu kompenzácie majetku a záväzkov, nákladov a výnosov
5. zohľadnenie všetkých nákladov a výnosov v účtovnom období, v ktorom vznikli bez ohľadu na deň ich úhrady
6. nepretržitosť pokračovania v činnosti
7. oceňovanie v historických cenách
8. zásada opatrnosti
9. vecné a časové priraďovanie nákladov k výnosom
10. princíp ... hodnoty
Z toho vyplýva, že
1. končené zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe, musia byť totožné s ZS k 1.1. nasledujúceho obdobia. (pomocou účtov 702 a 710)
2. počas existencie musia byť informácie v ÚZ zostaveným...... v bezprostredne za sebou nasledujúcich obdobiach porovnateľné. Porovnateľnosťou sa zabezpečuje zhodnosť prezentácie z hľadiska časového aj z hľadiska vecného. Táto zásada sa aplikuje aj ako požiadavka stálosti účtovných zásad a účtovných metód účtovania a odpisovania. ÚJ nesmie meniť zásady a metódy iba v nasledujúcom účtovnom období, a len vtedy ak doteraz používané zásady a metódy umožňovali zastierať skutočnosť a ak zmenila predmet podnikania.
Príklad:
ÚJ obchodná spoločnosť zaoberajúca sa výrobou a nákupom nábytku – sedacie súpravy, konferenčné stolíky sa stala v roku 2001 podnikom v konsolidovanom celku a k 31.12.2001 mala KZ účtu 132 2,450.000 zaúčtovaný
132/1 1,250.000,-
132/2 1,200.000,–.
ÚJ z dôvodu zabezpečenia údajov podniku v konsolidovanom celku prešla z metódy FIFO na VAP. V minulosti so zmenou došlo k zvýšeniu ocenenia sedacích súprav o 25.000,- Sk a konferenčných stolíkov o 5.400,- Sk.
Riešte tieto zmeny v účtovníctve!
V roku 2001 uvedie informáciu v poznámkach, v roku 2002 zaúčtuje
IÚD – náklady na zmenu metódy 5.400,- Sk 581/132-2
IÚD – výnosy na zmenu metódy 25.000,- Sk 132-1/681
O majetku účtuje a vykazuje ho v súvahe ÚZ ÚJ, ktorá majetok využíva, musí prinášať ekonomické úžitky napr. finančný leasing.
ÚJ musí majetok a záväzky, náklady a výnosy, príjmy a výdavky, účtovať v účtovníctve .... zákon o účtovníctve § 7
Príklad
Účtovná jednotka X má pohľadávku voči odberateľov A zo dňa 15.12004 v súvislosti s predajom tovaru 200.000,– s DPH. Spoločnosť X má záväzok voči A v sume 200.000,– Sk. Inkaso pohľadávky a úhrady záväzku sa uskutočnia iným spôsobom – zápočtom
Riešenie:
Vystavená fa
a) cena T 168.068,–
b) DPH 19% 31.932,-
311/604 168.068,-
311/343 31.932,-
Dodávateľská fa
a) cena služby 168.068,-
b) DPH 19% 31.932,-
518/321 168.068,-
343/321 31.932,-
Zápočet
Spoločnosť X spoločnosť A
PPD 200.000,– 211/311 VPD 200.000,- 321/211
VPD 200.000,- 321/211 PPD 200.000,- 211/311
Podstatu tvorí akruálny princíp – založený na oddelenom účtovaní nákladov a výnosov. V tejto náväznosti sa účtuje časové rozlíšenie nákladov a výnosov.
Príklad
Na základe zmluvy ÚJ prevzala priestory skladu od 12.01. do 03.02. Dohodla sa na nájomnom vo výške 120.000,- Sk a že nájomné zinkasuje v mesiac apríl.
Naformulujte účtovné prípady rokov 2001 a 2002.
Riešenie
V roku 2001
IÚD – príjmy budúcich období 30.000,- 385/605 (648)
V roku 2002
IÚD výnosy bežného účtovnom obdobia 90.000,- 311 (315)/602
Inkaso: VBÚ – celkové inkaso 90.000,- 221/315 (311)
30.000,- 221/385
Pri zostavovaní riadnej ÚZ, t.j. ÚJ nemá úmysel ani povinnosť pristúpiť k ukončeniu svojej podnikateľskej činnosti, ani výrazne ovplyvniť rozsah podnikateľskej činnosti, čo by mohlo ......
Základným princípom je princíp historickej ceny z pohľadu účtovníctva a ÚZ (modifikované historické ceny)
Opatrnosť podnikateľa sa prejavuje v posudzovaní neurčitých skutočností, pri ktorých sa pred ostatnými nepovažuje za bohatšieho ako v skutočnosti je. Opatrnosť je rozumný odhad krokov, ktoré majú zabrániť tomu, že sa riziká a straty nebudú prenášať do budúcnosti.
V ÚZ musia byť zohľadnené predpokladané riziká a straty týkajúce sa majetku a záväzkov a sú jej známe ku dňu zostavenia ÚZ – princíp sa nazýva impartný.
Realizačný princíp – rozdiel medzi historickou cenou a trhovou cenou, ktorá je vyššia ako pôvodné ocenenie sa prejaví ako zisk až pri predaji majetku.
Impartný princíp – rozdiel medzi historickou a skutočnou cenou, ktorá je nižšia ako pôvodné ocenenie sa prejaví ako strata (nerealizovaná) – majetok pokiaľ nie je predaný nemôže byť nositeľom zisku ale môže byť nositeľom nerealizovanej straty.
Príklad – na zásadu opatrnosti – realizačný princíp
ÚJ:
10.11.2001 nákup tovaru 100.000,-
25.12.2001 zvýšenie trhovej ceny tovaru na sumu 120.000,-
Tovar je stále na sklade nepredaný – nemôžem zmeniť jeho ocenenie – zvýšenie sa neprejaví vo VH na konci účtovného roka 2001.
31.12.2001 tovar bude vykázaný v súvahe ÚZ v pôvodnom ocenení t.j. 100.000,– Sk.
Rok 2002
11.1.2002 sa tovar predá za sumu 135.000,-
rozdiel z ocenenia vzniknutý 31.12.2001 (120.000-100.000=20.000) sa prejaví v zisku ÚJ pri predaji tovaru v roku 2002.
Kúpna cena (OC) tovaru 100.000,-
Predajná cena tovaru 135.000,-
Rozdiel – zisk +35.000,-
Tento zisk sa skladá z 2 častí
Zvýšenie trhovej ceny (k 31.12.2001) +20.000,-
Obchodná marža +15.000,-
Príklad na imparitný princíp
10.11.2001 nákup tovaru v sume 100.000,–
k 31.12.2001
t.j. ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ zistíme,
že trhová cena klesla na sumu 95.000,-
Tovar je stále na sklade nepredaný. V tomto prípade pokles trhovej ceny je jav neistý. Keby sme tovar k 31.12.2001 predali, zinkasovali by sme len 95.000,- Sk (zásada opatrnosti – zohľadniť neisté straty). V účtovníctve mám nástroj, ktorým cenu nepriamo znížime – opravné položky. Opravnou položkou k majetku (k tovaru) upravím jeho hodnotu (100.000,-) na trhovú cenu (95.000,-) pričom sa zachová jeho pôvodné ocenenie v nákupnej cene (100.000,-). Zníženie ocenenia (5.000,-) sa prejaví aj vo VH na konci účtovného obdobia. Aplikácia imparitného princípu.
Kúpna cena (OC) 100.000,-
Opravná položka k tovaru 5.000,-
Rozdiel (trhová cena) 95.000,-
Aktíva Súvaha k 31.12.2001 Pasíva
Tovar na sklade 100.000
Opravná položka -5.000
Aplikácia zásady opatrnosti na záväzky
Príklad
ÚJ má záväzok z titulu prijatia finančnej výpomoci od inej ÚJ v sume 100.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 605% na obdobie 5 rokov. Súčasná hodnota záväzku v čase vykazovania (ku dňu ÚZ t.j. k 31.1.22003 bola vyrátaná na sumu 941.000,-.
Môže ÚJ zmeniť ocenenie dlhového záväzku smerom dole? Akosa zníženie ceny dlhového záväzku na konci účtovného obdobia prejaví v ÚZ roku 2001?
Riešenie:
IÚD – zníženie záväzku 50.000,- 479/668
Ak by došlo k zvýšeniu 568/479
Predpokladá ....
Príklad
ÚJ veľkoobchod predala na konci účtovného obdobia 2001 na faktúru tovar v sume 42.000,- Sk. Vyskladnenie tovaru po dohode s odberateľom uskutočnila ž v roku 2002 v sume 37.800,–. Aký vplyv budú mať tieto skutočnosti na VH?
Rok 2001
604 42.000,-
504 37.800
zisk +4.200,-
opačný prípad, že fa by bola až v roku 2002
504 37.800,-
311A/604 42.000,-
Viaže sa na zásadu opatrnosti z časti
- v ÚZ sa uvádzajú info podľa stavu, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje
- medzi týmto dňom a dňom jej skutočného zostavenia môžu nastať
skutočnosti, ktoré poskytujú dôkaz o ..... tu sa potom robí úprava hodnoty
- ak tak ÚJ nemali, musí túto informáciu o zmene zverejniť v poznámkach
Príklad
Jedna spoločnosť je dlžníkom a jedna ručiteľom. V jednom okamihu dlžník už nie je schopný splácať úver
Rok 2001
IÚD – rezerva na povinnosti vyplývajúce z ručenia ...... neviem prečítať Lia!!!!
12. Tiché rezervy
Vznik a tvorba tichých rezerv súvisí bezprostredne s ich oceňovaním. Tiché rezervy sú zrejmé pred zostavením účtovnej závierky, sú nástrojom bilančnej politiky ú. j. Ovplyvňujú výsledok hospodárenia, vždy skresľujú jeho výšku. Ak napr. podnik dosahuje vysoký zisk, môže ho znížiť tvorbu tichých rezerv, naopak v prípade straty môže VH zlepšiť „rozpúšťaním“ tichých rezerv.
Rozlišujeme tiché rezervy v širšom zmysle a tiché rezervy v užšom zmysle.
Tiché rezervy v širšom zmysle predstavujú:
1. rozdiel medzi nižšou účtovnou hodnotou a vyššou skutočnou hodnotou aktív
- napr. vytváranie opravných položiek v neprimerane vysokej výške, ktorá nezodpovedá skutočnému prechodnému zníženiu hodnoty majetku.
- existencia majetku al. zásob, kt. trhová cena je vyššia ako účtovná, ale uplatnenie zásady opatrnosti neumožňuje zvýšiť cenu aktív v účtovníctve a účtovnej závierke.
2. rozdiel medzi vyššou účtovnou hodnotou a nižšou skutočnou hodnotou pasív.
- záväzok v súvahe, pri kt. je určitá pravdepodobnosť, že nevznikne – rezerva na riziko z podnikania.
Tiché rezervy v užšom zmysle slova predstavujú:
- realizovaný zisk, kt. je zastretý anticipáciou nákladov. V účtovníctve rozumieme anticipáciou účtovanie takých výnosov, resp. nákladov, kto patria do prísluš. obdobia, hoci nenastal ešte príjem, resp. výdavok., napr. účtovanie výdavkov budúcich období, o kt. je pravdepodobné, že nenastanú.
Tiché rezervy sú súčasťou vlastného imania, sú teda vlastným zdrojom krytia majetku, kt. je „skrytý“ v položke výsledku hospodárenia. Tiché rezervy sú podľa sloven. právnych predpisov spravidla neuznané za náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pri vyčísľovaní základu dane z príjmov.
13. Vnútorné predpisy účtovnej jednotky pre oblasť účtovníctva
Vzhľadom na to, že existujú v mnohých prípadoch pre konkrétny problém viaceré alternatívne riešenia, je potrebné aby sa účtovná jednotka rozhodla, ktoré účtovné metódy bude používať a akým spôsobom zabezpečí dodržanie účtovných zásad. Každé riešenie, ktoré pri uplatňovaní vlastnej bilančnej politiky účtovná jednotka prijala, má ho zakotvené vo vnútornom predpise, a ktorým sa neporušujú žiadne všeobecné záväzné právne normy je správne.
Prehľad základných oblastí, ktoré si vyžadujú úpravu vnútorným predpisom ú. j.:
1. Spôsob vedenia účtovníctva – musí byť upravený vždy (§4 ods. 4 zákona o účtovníctve)
- v prípade ručného vedenia účtovníctva je obsahom vnútorného predpisu technika ručného spracovania,
- v prípade využitia výpočtovej techniky je jeho obsahom účtovný záznam – programové vybavenie
Účtovný záznam, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva a ktorým účtovná jednotka dokladuje formu vedenia účtovníctva sa uchováva počas piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom sa naposledy použil.
2. Zoznam účtovných kníh, zoznam číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovných záznamoch – musí byť vypracovaný vždy (§ 14ods. 3 zákona o účtovníctve )
Účtovná jednotka musí vypracovať zoznam všetkých symbolov, skratiek a číselných znakov použitých pri spracúvaní bežného účtovníctva a zostavovaní účtovnej závierky a takisto uviesť ich význam. Zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovníctve sa uchovávajú počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.
3. Účtovný rozvrh – musí byť vypracovaný vždy (§ 13 ods. 2 zákona o účtovníctve )
Účtovný rozvrh sa vypracováva v súlade s rámcovou účtovou osnovou. Obsahuje syntetické účty z rámcovej účtovej osnovy a môže obsahovať účtovnou jednotkou vytvorené syntetické účty majetku, záväzkov a vlastného imania, ktoré nadväzujú na ekonomický obsah účtovej skupiny, v rámci ktorej vytvorené syntetické účty dopĺňajú rámcovú účtovú osnovu. Okrem syntetických účtov musí účtový rozvrh obsahovať všetky analytické účty, ktoré je účtovná jednotka povinná vytvoriť, podsúvahové účty a v prípade ak vedie vnútroorganizačné účto, tak aj účty vnútroorg. účtovníctva. Účtový rozvrh sa zostavuje na každé účtovné obdobie. Musia byť v ňom uvedené účty potrebné na zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov účtovného obdobia a na zostavenie účtovnej závierky. Ú. R. sa uchováva ako účtovný záznam počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka.
4. Odpisový plán – musí byť vypracovaný vždy (§ 28ods. 3 zákona o účtovníctve ) a oceňovanie dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku – vyplýva z možnosti voliteľnosti postupov.
Na základe odpis.plánu vykonáva účtovná jednotka odpisovanie pre potreby zákona o účtovníctve. Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný – odpisuje vzhľadom na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania v konkrétnej účtovnej jednotke. Dlhodobý nehmotný majetok musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania. Majetok s odpisuje vždy len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve. Pri vypracovávaní plánu sa zohľadňuje napríklad očakávané použitie a intenzita využitia majetku, zákonné alebo iné obmedzenia na používanie majetku. V odpisovom pláne musia byť stanovené: doba odpisovania, sadzby odpisov a odpisové metódy pre účtovné odpisy. Potrebné je tiež stanoviť, či účtovná jednotka považuje majetok, ktorého ocenenie je nižšie alebo sa rovná sume stanovenej zákonom o dani z príjmov ( od 1.1.2003 NM – 50.000,- Sk a HM 30.000,- Sk ), a ktorého doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, za dlhodobý majetok. Účtovná jednotka si musí tiež určiť spôsob oceňovania jednot.zložiek majetku.
5. Spôsob účtovania a oceňovania zásob – vyplýva z možnosti voliteľnosti postupov
Účtovná jednotka uvádza či účtuje zásoby spôsobom A alebo spôsobom B. (ak má povinný audit musí použiť spôsob A), aké druhy zásob má, ako ich oceňuje, aké druhy materiálov účtuje priamo do spotreby – bez zaúčtovania na sklad, ak sa predpokladajú prirodzené normy úbytkov zásob, tak ich normy.
6. Inventarizácia majetku, záväzkov a vlastného imania – priamo vyplýva zo zákona o účtovníctve – vnútorný predpis musí obsahovať minimálne časový harmonogram inventarizácie, menovanú invent. komisiu a spôsob účtovania skutočností, kt. sa účtujú len pri inventarizácii.
7. Spôsob vysporiadania mánk, skôd a prebytkov zistených počas účt. obdobia – vyplýva predovšetkým z homtnej zodpovednosti príslušných osôb a potreby riešenia v čase keď sa zisita.
8. Registratúrny plán – musí byť vypracovaný vždy (§ 35 ods. 2 zákona o účtovníctve )
Účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, zničeniu a poškodeniu. Na nakladanie s účtovnou dokumentáciou sa vzťahujú všeobecná predpisy o archívnictve. Vo vnútornom predpise musí mať účtovná jednotka stanovený poriadok pre ukladanie účtovnej dokumentácie v archíve účtovnej jednotky, musí byť určená osoba, kt. je zodpovedná za archivovanie dokumentácie. Registratúrny plán je plán vecného usporiadania účtovných záznamov.
9. Rezervy – vyplýva z opatrenia o postupoch účtovania a RÚO – spôsob tvorby, použitia a zrušenia rezerv musí byť upravený vnútorným predpisom.
10. Opravné položky k majetku – vyplýva z možnosti voliteľných postupov – účtovná jednotka si musí vo vnútornom predpise určiť zásady pre tvorbu, zúčtovanie a zrušenie opravných položiek.
11. Účtovanie o výsledku hospodárenia a fondoch podniku – vnút. predpis pre oblasť vlastného imania je dôležitý najmä z pohľadu majiteľov podniku. Nadväzuje na spoločenskú zmluvu, prípadne stanovy účtovnej jednotky a na rozhodnutia majiteľov.
12. Záväzky zo sociálneho fondu – vychádza sa zo zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a zákona č. 595/2003 o dani z príjmov.
13. Poskytované naturálne pôžitky, plnenia sociálneho charakteru a ich zdaňovanie – uvádzajú sa tu skutočnosti dôležité z hľadiska dani z príjmov, vrátane ich zaúčtovania a zdaňovania.
14. Spôsob organizácie vnútroorganizačného účtovníctva – vyplýva z možnosti voliteľnosti postupov. Dôležité je uviesť postup používaný v ú. j., obdobie účtovania a vykazovania.
15. Zákazková výroba – vyplýva z možnosti voliteľnosti postupov, ak je ú. j. dodávateľom zákazky špecifikuje obsah zákazkovej výroby, dohodnutú cenu zákazky, zásady pre účtovanie nákladov a výnosov na zákazku, spôsob zostavenia rozpočtu na zákazku....
16. Náklady na vývoj – ú. j. špecifikuje obsah vývojovej činnosti, spôsob jej ocenenia, účtovania a odpisovania...
17. Spôsob zostavenia prehľadu peňažných tokov – vyplýva z možnosti voliteľnosti postupov, ú. j. uvedie zásady podľa ktorých postupuje pri získavaní info na zostavenie prehľadu peň. tokov, akú si zvolila metódu....
18. Odložená daň – vyplýva z opatrenia o postupoch účtovania a RÚO (§10), ú. j. , ktorá má povinnosť auditu, má povinnosť účtovať o odloženej dani z príjmov. O odloženom daňovom záväzku musí ú. j. účtovať vždy, ak vznikla skutočnosť, z kt. to vyplýva. O odloženej daňovej pohľadávke účtuje , len po splnení podmienok definovaných v tomto predpise.
19. Účtovanie špecifických účtov.prípadov počas účtovného obdobia, stanovenie dňa uskutočnenia účt. prípadu a hranice významnosti pri účtovaní opráv nákladov a výnosov minulých účtovných období.
Ú. j. si môže stanoviť presné súvzťažné zápisy pre určité transakcie a deň uskutočnenia účtovného prípadu. (účtovanie str.lístkov, valutovej pokladnice, rabatov, reklamácií...)
V prípade opráv nákladov a výnosov min. období ak ide o významnú sumu účtujú sa do mimoriadnych nákladov a výnosov, ú. j. si stanoví, čo bude považovať za významnú sumu.
20. Účtovanie špecifických účtovných prípadov k dátumu, ku kt. sa zostavuje účtovná závierka, sa neriešili v predchádzajúcich vnútorných predpisoch.
Vo vnút. predpise si ú. j. uvedie, ktorý majetok a záväzky bude oceňovať reálnou hodnotou a aká oceňovacia veličina bude u nej pri jednot. druhoch majetku a záväzkov predstavovať reálnu hodnotu. Ďalej uvedie spôsob výpočtu skutočnej výšky záväzku, spôsob prechodu účtovania podľa § 86 opatrenia o postupoch účtovania a RÚO , a to: k 1.1.2003 a k 1.1.2004.
21. Spôsob zaznamenávania informácií o iných aktívach a pasívach.
Iné aktíva sú časťou aktív účtovnej jednotky, kt. nespĺňajú podmienky na ich zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a kt. sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach.
Iné pasíva sú povinnosti ú. j., kt. nespĺňajú podmienky na ich zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a kt. sa vykazujú v UZ v poznámkach.
Iné aktíva a iné pasíva sa:
- môžu dať oceniť – vtedy sa zaznamenávajú na podsúvahových účtoch.
- nedajú sa vyjadriť v Sk, prípadne stupeň istoty ocenenia je veľmi nízky – uvádzajú sa opisným spôsobom v podsúvahovej evidencii.
Zdrojom info i iných aktívach a iných pasívach sú predovšetkým zmluvné vzťahy, uzavreté písomnou alebo ústnou formou v súlade s Obchodným zákonníkom a inými právnymi normami.
14. Obsah prác na konci účtovného obdobia – stručná charakteristika
Práce na konci účtovného obdobia sa v ÚJ delia na dve samostatné časti A a B.
A – účtovná uzávierka
B – zostavenie účtovnej závierky
Účtovná uzávierka – činnosť spojená s uzavretím účtovných kníh za pevne stanovené účtovné obdobie. Je to pomerne rozsiahla činnosť a delí sa na :
1. prípravné práce uskutočnené pred uzavretím účtovných kníh
2. uzavretie účtovných kníh
15. Účtovná uzávierka – pojem a obsah
16. Inventarizácia – kontrola vecnej správnosti účtovníctva
Prípravné práce:
a) inventarizácia majetku, záväzkov a vlastného imania:
a. povinnosť inventarizácie stanovuje ÚJ zákon o účtovníctve a zabezpečuje sa ňou preukázateľnosť v účtovníctve
b. inventarizáciou sa overuje vecná správnosť účtovníctva, t.j. či majetok, záväzky a vlastné imanie (rozdiel majetku a záväzkov) v účtovníctve zodpovedá skutočnosti
c. rozhodujúci je skutočný stav a tomuto stavu sa musí prispôsobiť stav v účtovníctve
d. pri zostavovaní riadnej a mimoriadnej ÚZ sa musí vykonať inventarizácia v plnom rozsahu, musia sa inventarizovať všetky položky
e. pri zostavovaní priebežnej ÚZ sa inventarizácia uskutočňuje len na účely ocenenia majetku a záväzkov v ÚZ, tým sa zohľadnia predpokladané straty, riziká ...
f. sú stanovené rôzne lehoty, pri peňažných prostriedkoch 4x do roka, pri hmotnom majetku okrem zásob obdobie nesmie prekročiť 2 roky.
g. Zákon o účtovníctve upravuje priebeh inventarizácie len rámcovo – každá ÚJ musí mať vypracovaný vnútorný predpis na vykonanie inventarizácie, ktorý musí obsahovať napr. časový harmonogram, menovanie inventarizačnej komisie, spôsob účtovania inventarizačných rozdielov, ktoré vzniknú.
h. Inventarizácia sa skladá z 2 častí:
i. Inventúra
ii. Porovnanie skutočného stavu so stavom v účtovníctve
Inventúra – činnosť, pri ktorej sa zisťujú skutočné stavy v peňažných jednotkách alebo v naturálnych jednotkách. Zákon rozoznáva 3 druhy inventúr
- fyzická – sčítanie, váženie, meranie
- dokladová – na základe účtovných dokladov, odsúhlasenie si zostatkov
- kombinovaná – napr. pri budovách
Fyzickú inventúru hmotného majetku, ktorú nemožno vykonať ku dňu zostavenia ÚZ, možno vykonať 3 mesiace pred a 1 mesiac po skončení účtovného obdobia.
Po uskutočnení inventúry sa vyhotoví inventúrny súpis.
Inventúrny súpis – účtovný záznam, ktorým sa zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva.
Vykonanie samotnej inventúry nie je jednorázový akt a nie každý rozdiel, ktorý sa zistí nemusí hneď byť inventarizačný rozdiel.
17. Inventarizačné rozdiely, prirodzené úbytky zásob, škody
Pri inventarizácii môžu nastať rozdiely:
Skutočný stav = účtovný stav
Skutočný stav > účtovný stav - prebytok – pokladnica – 668
DHM, DNM - 413
Skutočný stav < účtovný stav – manko -
manko nad normu – 549
prirodzených úbytkov - 504, 501
manko poklad. hotovosti – 335
Môže vzniknúť aj škoda, ale nie je to inventarizačný rozdiel.
Inventarizačný zápis – vecná správnosť účtovníctva
18. Preskúmanie zhody syntetických účtov a analytickej evidencie. Kontrola princípu bilančnej kontinuity
b) preskúmanie zhody syntetických účtov a analytický účtov
c) kontrola princípu bilančnej kontinuity
- konečné zostatky súvzťažných účtov k poslednému dňu účtovného obdobia musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov
19. Účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní
d) kontrola VH schvaľovaním 431
- je usporiadací účet, ktorý nesmie mať pri uzavieraní účtovných kníh konečný zostatok
- slúži na zaúčtovanie rozdelenia zisku alebo usporiadanie straty podľa toho ako rozhodol príslušný orgán ÚJ
- ak a orgán nerozhodol – účtovníčka môže použiť účtu 428, 429
20. Akruálny princíp a účtovanie uzávierkových účtovných prípadov, ktoré súvisia s jeho dodržaním
e) dodržanie akruálneho princípu
- ÚJ je povinná zaúčtovať a vykázať N a V v účtovnom období kedy vznikli, bez ohľadu na to, kedy vzniknú výdavky a príjmy k nim vzťahujúce.
- Požiadavka na zabezpečenie: 381, 382, 383, 384, 385
21. Prepočet majetku a záväzkov v cudzej mene na slovenskú menu a účtovanie uzávierkových účtovných prípadov, ktoré s tým súvisia
ÚJ, ktorá má k 31.12. pohľadávky, záväzky, podiely, cenné papiere, deriváty, ceniny a peň. prostriedky vyjadrené v cudzej mene, musí ich k tomuto dňu, t.j. ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účt. závierka, prepočítať kurzom podľa kurzového lístka NBS z tohto dňa. Táto povinnosť platí aj pri opravných položkách a rezervách ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.
Kurzové rozdiely (KR)vyčíslené ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účt. závierka, sa účtujú:
• S vplyvom na HV, t.j. na účty nákladov a výnosov
• S vplyvom na vlastné imanie, t.j. na účet 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov
KR vzniknuté pri obstaraní dlhodobého majetku nie sú súčasťou obstarávacej ceny majetku.
Zásady pri účtovaní KR vyčíslených ku dňu zostavenia účt. závierky
1. KR pri podieloch na ZI v obchodných spoločnostiach, ocenených metódou vlastného imania, sú súčasťou ocenenia metódou vlastného imania.
Účt. predpis:
06x/414
alebo (06x-dlhodobý fin. majetok)
414/06x
2. KR pri majetku a záväzkoch, ktoré sa oceňujú reálnou hodnotou, sú súčasťou ich ocenenia reálnou hodnotou.
KR sa účtujú rovnako ako zmeny reálnej hodnoty majetku a záväzkov, a to:
a) Do nákladov, účty: 564, 566, 567
b) Do výnosov, účty: 664,666,667
c) Na účet 414
Za reálnu hodnotu sa považujú:
-trhová cena, ktorá je vyhlásená na tuzemskej alebo zahraničnej burze alebo na inom verejnom trhu. ÚJ použije cenu, ktorá je vyhlásená najneskoršie v deň, ku ktorému sa zostavuje účt. závierka. Ak majetok nie je vedený na tuzemskej burze a je kótovaný na zahraničných burzách, rozumie sa trhovou cenou najvyššia zo záverečných cien, ktorá bola dosiahnutá na schválených trhoch zahranič. búrz v pracovný deň, ku ktorému sa ocenenie vykonáva. Ak v deň, ku ktorému sa ocenenie vykonáva trhy nepracujú, použije sa cena vyhlásená na nich posledný pracovný deň, ktorý predchádzal dňu, ku ktorému sa ocenenie vykonáva. Trhová cena je teda cena, ktorú si ÚJ nestanovuje sama, ale je určená trhom.
-kvalifikovaný odhad alebo posudok znalca, ktorý sa použije v prípade, ak trhová cena nie je k dispozícii alebo nevyjadruje správne reálnu hodnotu alebo ju možno spoľahlivo určiť. Kvalifikovaný odhad je stanovenie ceny na základe úsudku konkrétnej účtovnej jednotky. V prípade, ak osobitný predpis vyžaduje, aby cenu kvalifikovane odhadol znalec, považuje sa za reálnu hodnotu cena stanovená v posudku znalca.
-ocenenie podľa osobitného predpisu je vtedy, ak nie je možné za reálnu hodnotu považovať trhovú cenu, kvalifikovaný odhad alebo posudok znalca. Ustanovuje sa potom reálna hodnota podľa osobitného predpisu, ktorý je napr. zákon o kolektívnom investovaní.
-ocenenie podľa par. 25 zákona o účtovníctve a to vtedy, ak nie je možné ku dňu ocenenia (31.12.) objektívne určiť reálnu hodnotu. Reálna hodnota je potom stanovená ako prvotné ocenenie majetku a záväzkov a povinnosť zohľadnenia predpokladaných rizík a strát, ktoré sa týkajú majetku a záväzkov, teda v zaúčtovaní opravnej položky.
Pri oceňovaní majetku a záväzkov reálnou hodnotou sa zohľadňujú aj dôvody pre tvorbu opravnej položky t.j. ak je majetok ocenený reálnou hodnotou, pri takomto majetku sa už neúčtuje opravná položka
V podnikateľských jednotkách sa reálnou hodnotu oceňuje:
• CP
• Deriváty
• Majetok a záväzky v obch. spoloč. alebo v družstvách zanikajúcich bez likvidácie splynutím alebo rozdelením
• Majetok a záväzky, ktoré sú zabezpečené derivátmi
3. KR z opravných položiek a rezerv sa účtujú výsledkovo
Na účty: 563, 663
KR pri opravných položkách a rezervách sa účtuje v deň uskutočnenia účt.prípadu, kt. je deň zníženia alebo zrušenia opravnej položky a deň použitia alebo zrušenia rezervy.
Príklady:
1. ÚJ má k 31.12. pohľadávku voči zahr. odberateľovi 100 000 EUR. Kurz k 31.12. je 41,- Sk. ÚJ si tvorí opravnú položku vo výške 50 % z pohľadávky.
559/391 2 050 000,- Sk tvorba opravnej položky
2. 17.4. inkaso pohľadávky na bank. Účet v kurze komerčnej banky 42,- Sk
MD D
4 200 000,- 221 bankové účty
100 000,- 663 kurzové rozdiely
4 100 000,- 311 odberatelia
3. Zanikne dôvod na tvorbu opravnej položky, preto musí byť zúčtovaná do výnosov. Vznikol deň účt. prípadu, preto sa musí oceniť kurzom NBS zo 17.4. Kurz je 42,53.
Na základe interného účt. Dokladu sa zaúčtuje.
2 126 500,- 659 zúčt.ostatných opravných položiek
43 500,- 563 kurzové straty
2 050 000,- 391 opravná položka k pohľadávkam
4. Vo všetkých ostatných prípadoch sa KR ku dňu zostavenia účt. závierky účtujú výsledkovo na účty 563 a 663
- majetok a záväzky sa tým precenia na aktuálnu hodnotu, ktorá sa už spätne neupravuje, ale k 1.1. nasledujúceho roka sú majetok a záväzky ocenené v kurze NBS platnom k 31.12 bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia
22. Uzávierkové účtovné prípady súvisiace s účtovaním na účtoch 111 – Obstaranie mat. a 131 – Obstaranie tovaru
V prípade, ak ÚJ používa spôsob A účtovania zásob a počas roka využíva kalkulačné účty 111 a 131, musí zostatky týchto účtov ku dňu účt. závierky preúčtovať na iný účet, v závislosti od toho, čo predstavuje ich stav, pretože tieto účty nesmú mať konečný zostatok.
V prípade, ak ide o vyfaktúrovanú dodávku, ale zásoby neboli ku dňu zostavenia závierky fyzicky prevzaté na sklad, účtuje sa daná skutočnosť na účet 119 a 139. V prípade, že ÚJ má ku dňu zostavenia závierky dodávku materiálu a tovaru, pričom nemá doklad, na základe ktorého by mohla zaúčtovať záväzok na účet 321, účtuje v prípade, ak:
• pozná presnú sumu záväzku a je dohodnuté, že dodávka sa bude fakturovať, nevyfakturovanú dodávku na účty 326 alebo 476
• nepozná presnú sumu záväzku ( stanoví sa odhadom )
rezervu na účty 323 alebo na účty skupiny 45-Rezervy
Účty rezerv sa použijú aj v prípade, ak je dohodnuté, že dodávka sa bude fakturovať, ale nie je známa presná suma záväzku.
23. Odložená daň z príjmov
- povinnosť účtovať o odloženej dani musia ÚJ, ktoré majú ÚZ overenú auditorom
- o odloženej dani sa účtuje z dôvodu dočasných rozdielov, tie môžu byť – medzi účtovnou hodnotou majetku
- v prípade umorenia daňovejstraty v budúcnosti
- odložená daň sa počíta ako (daňová hodnota – účtovná hodnota) x 0,19
- odložený daňový záväzok 592, 594/481
- odložená daňová pohľadávka 481/592, 594
Povinnosť účtovania odloženej dane z príjmov
O odloženej dani z príjmov účtujú účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť auditu a o odloženej dani z príjmov účtujú aj po zániku povinnosti auditu. Ostatné účtovné jednotky môžu o odloženej dani účtovať, ak sa tak rozhodnú.
Dôvod na účtovanie odloženej dani
Sú to všetky časové rozdiely, ktoré sa členia na tri skupiny
a/ dočasné rozdiely medzi účtovou hodnotu majetku a účtovnou hodnotou záväzkov a ich daňovou základňou
b/ možnosť umorovať daňovú stratu v budúcnosti, ktorou sa rozumie možnosť odpočítať daňovú stratu od základu dane v budúcnosti
c/ možnosť previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcnosti
Spôsob výpočtu odloženej dane pri dočasných rozdieloch
TEMPORARY differences
Metóda záväzkov založená na súvahovom prístupe, t.j. vychádza sa z rozdielu medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou. Daňovou základňou je hodnota majetku a hodnota záväzku zistená podľa zákona o daniach z príjmov. Napr. pri dlhodobom hmotnom majetku odpisovanom (účtovná zostatková hodnota DHM – daňová základňa DHM) x sadzba dane z príjmov platná v budúcich obdobia = odložená daň. Daňová základňa je daňová zostatková cena.
Odložená daň je rozdiel medzi splatnou daňou z príjmov vypočítanou zo základu dane a medzi fiktívnou výškou dane z príjmov vypočítanou z VH pred zdanením daňou z príjmov.
Rozdiely medzi VH pred zdanením a základom dane z príjmov sú:
Trvalé – to je také, ktoré nikdy nebudú daňovo uznané za náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, alebo ako výnos sa nebudú nikdy zdaňovať, napr. reprezentačné 513, cestovné nad limit 512.
Časové – ktoré plynutím času zaniknú, pričom nemusia vždy vplývať na výsledok hospodárenia, môžu mať dopad aj na niektorú položku vlastného imania a pritom nie je podstatné, či tento rozdiel v budúcnosti bude daňovo uznaný alebo nie.
O odloženej dani sa účtuje len v súvislosti s časovými rozdielmi, t.j. dočasnými rozdielmi, s možnosťou umorovať daňovú stratu a možnosťou previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období.
Metóda záväzkov sa vzťahuje na dočasné rozdiely a orientuje sa na správne vykázanie záväzkov a pohľadávok v súvahe. Odložená daň z príjmov sa považuje buď za záväzok platiť v budúcnosti – odložený daňový záväzok, alebo za pohľadávku spočívajúcu v zaplatení akoby preddavku na daň z príjmov – odložená daňová pohľadávka. O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje len v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené opatrením.
Dočasné rozdiely medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov a ich daňovou základňou sú rozdiely
Zdaniteľné
Budú zdanené v budúcich obdobiach, napr.
1. účtovná zostatková hodnota DHM je vyššia ako daňová zostatková cena
2. ÚH pohľadávky je vyššia než je jej daňová základňa, napr. pohľadávka
z úrokov, ktoré budú zdanené až po ich inkase
Účtuje sa odložený daňový záväzok
592, 594/481
O odloženom daňovom záväzku musí účtovná jednotka účtovať vždy.
Odložený daňový záväzok predstavuje určitú analógiu rezervy na náklady z titulu platenia dane v budúcnosti, bude sa uhrádzať daňovému úradu.
Odpočítateľné
Budú odpočítateľné v budúcich obdobiach, napr. pri určovaní základu dane z príjmov,
1. účtovná zostatková hodnota DHM je nižšia ako daňová zostatková cena
2. ÚH pohľadávky je nižšia než je jej daňová základňa, napr. opravná položka k pohľadávke a tento rozdiel medzi ÚH a DZ pohľadávky bude v budúcnosti daňovo uznaný
3. ÚH zásob je nižšia než je ich daňová základňa, napr. bola vytvorená opravná položka k zásobám a tento rozdiel ÚH a DZ zásob bude v budúcnosti daňovo uznaný
4. ÚH záväzku je vyššia než je jeho daňová základňa, napr. záväzky daňovo uznané až po ich zaplatení
Účtuje sa odložená daňová pohľadávka
481/592, 594
Odložená daňová pohľadávka sa vzťahuje na:
• Odpočítateľné dočasné rozdiely,
• Možnosť umorovať daňovú stratu v budúcnosti
• Možnosť previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období
Pri účtovaní o odloženej daňovej pohľadávke sa musí dodržať zásada opatrnosti, preto sa o nej účtuje len v prípade, ak UJ predpokladá, že vytvorí v budúcnosti základ dane, proti ktorému bude môcť pohľadávku uplatniť. Účtovanie o odloženej dani z príjmov, predovšetkým vo vzťahu k odloženej daňovej pohľadávke, je potrebné upraviť vnútorným predpisom.
Odložená daňová pohľadávka predstavuje budúci nárok na nižší základ dane v budúcich obdobiach t.j. budeme si ju nárokovať od DÚ.
Pri goodwille sa odložená daň neúčtuje.
Pri výpočte odloženej dane by sa mali použiť sadzby dane z príjmov, o ktorých sa predpokladá, že budú platiť v tom období, v ktorom sa odložená daňová pohľadávka uplatní a odložený daňový záväzok vyrovná. Ak sa zmení sadzba dane z príjmov, prepočíta sa zostatok účtu 481 novou sadzbou dane, zaúčtuje sa rozdiel tak, aby bol zostatok účtu správny a až potom sa účtuje odložená daň za bežné účtovné obdobie.
V súvahe sa odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka vykazujú samostatne. Odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok vznikajúci v súvislosti s určitým účtovným prípadom sa účtujú v závislosti od toho, ako sa účtuje účtovný prípad, t.j. s dopadom na výsledok hospodárenia, alebo s dopadom na vlastné imanie. Napr. odložená daňová pohľadávka pri umorovaní straty sa účtuje s dopadom na VI 481/428.
Viď príklady ÚAD str. 44 až 49.
Príklady publikované v odbornej literatúre pre lepšie pochopenie systému odložených daní
zdanitelné docasné rozdiely, ktoré buducich uctovnych obdobiach budu tvorit zdanitelne sumy pri urcovani
zakladu dane
Príklad č. 1
Zostatková účtovná hodnota dlhodobého majetku je vyššia ako daňová
Stav k 31.12.2003 Stav k 31.12.2002
Obstarávacia cena 4.000.000 4.000.000
Zostatková hodnota účtovná 3.000.000 3.400.000
Zostatková hodnota daňová 2.500.000 3.000.000
Účtovné odpisy 1.000.000 600.000
Daňové odpisy 1.500.000 1.000.000
Daňovú základňu tvorí ich hodnota odpočítateľná v budúcnosti pre daňové účely. Pri tomto
súbore predstavuje jeho daňovú základňu daňová zostatková cena, t.j. 2.500.000. Jej
porovnaním s účtovnou hodnotou v súvahe zistíme prechodný rozdiel (UZH-DZH) t.j.
3.000.000 – 2.500.000 = 500.000
Výpočet odloženej dane možno znázorniť vzorcom OD = PR x SD = 500.000 x 25%
OD – odložená daň
PR – prechodný rozdiel
SD – sadzba dane z príjmov
Tie účtovné jednotky, ktoré o odloženej dani v roku 2002 účtovali, vypočítajú výšku
odloženej dane za bežné účtovné obdobie t.j. r. 2003 len z rozdielu UZH a DZH pripadajúcej
na rok 2003, t.j.
Rok 2002 (3.400.000 – 3.000.000) = 500.000
Rozdiel ...............................100.000 x 25% = 25.000
a účtujeme:
a) odložený daňový záväzok za min. obdobie 100.000 429/-
b) odložený daňový záväzok za bežné obdobie 25.000 592/-
c) celkový odložený záväzok 125.000 -/481
Príklad č. 2
Účtovná hodnota pohľadávky je vyššia než je jej daňová základňa
Spoločnosť vykazuje na účte 311 – Odberatelia neuhradenú pohľadávku za zmluvný úrok v hodnote 100.000 Sk. Úrok sa zdaní až po úhrade, jeho daňový základ je v bežnom roku nulový. Potom prechodný rozdiel (účtovná hodnota – daňová hodnota) t.j. 100.000 –