Amerigo Vespucci: životopis

Amerigo Vespucci sa narodil v marci 1451 vo Florencii v Taliansku ako jeden zo štyroch synov Elisabett a Stagia Vespucci a vyrastal vo veľkom sídle pri rieke. Vyučoval ho jeho strýko Giorgio Antonio, učiteľ veľkej časti florentskej šľachty, ktorý ho učil literatúru a Latinský jazyk. Neskôr sa Amerigo venoval geometrií, astronómii, fyzike a štúdiu vesmíru, v ktorých robil rýchly pokrok. Vynikal v matematike a jeho koníčkom bolo prekresľovanie máp. Jeho snom bolo cestovať a získať lepšiu predstavu o tom, ako vyzerá Zem.
Amerigo strávil polovicu svojho života ako obchodník, pričom veril, že sa stane takým bohatým, aby mohol objavovať. V tomto čase Taliansko ešte nebola rozvinutá krajina, skladala sa z mnohých častí - provincií, ktoré mali samosprávu a hľadali peniaze pre vlastný prospech a nie pre rozvoj štátu. Vo Florencii, kde sa narodil Amerigo bola provincia riadená mocnou rodinou rodu Medici. V rokoch 1478-1780 pracoval pre ambasádu v Paríži pre svojho príbuzného, Guida Antonia Vespucciho , ambasádora Florencie, ktorý bol v službách Ľudovíta XI. V roku 1483, po smrti jeho otca sa stal správcom v dome Lorenza di Pierfrancesco de' Medici, kde si získal dôveru i obľubu u jeho synov a tak neskôr Amerigo pracoval pre túto rodinu a pomáhal im riadiť provinciu.
V roku 1492 Amerigo opustil Florenciu a odišiel do Seville v Španielsku. Vo svojich štyridsiatych rokoch sa Vespucci stal riaditeľom námornej spoločnosti, ktorá dodávala lode a náradie pre dlhé plavby, napríklad aj pre tretiu a štvrtú Kolumbovu výpravu.
Dostal prvú príležitosť podniknúť dlhšiu plavbu, čo mu spôsobilo radosť, pretože po objavovaní nových svetov túžil už oddávna a tato túžba bola ešte zvýšená Columbovými úspechmi. S nadšením sa zapojil do európskej snahy nájsť cestu do Ázie smerom na západ. Vďaka tomu, že dostal tri lode od Ferdinanda Kastílskeho, mohol podstúpiť svoju prvú plavbu. Vyplával 10. mája 1497. Predpokladá sa, že počas tejto plavby sa mu podarilo preskúmať Mexický záliv a USA až po záliv Svätého Lawrenca. Z tejto plavby však nie je veľa dôkazov o ich ceste. Vrátil sa 15. októbra 1498 a pristal v Cadize.
V roku 1499 podnikol Vespucci druhu plavbu spolu s Alfonsom de Ojeda ako kapitánom. Smerovali na ostrovy Cape Verde, prekročili rovník a pristáli pravdepodobne niekde v blízkosti Aracati, na pobreží Brazílie. Tato cesta sa pokladá za prvú plánovanú cestu do Nového Sveta. Vespucci preskúmal východnú časť pobrežia Brazílie, ústie Amazonky a pri ceste späť aj Kubu a Bahamy, odkiaľ doviezol 200 domorodcov ako otrokov. Do Španielska sa vrátil v roku 1500 a podal správu o svojom objave zeme a ľudí. Svoje poznatky obšírne popísal florentskému vládcovi Lorenzovi Medicimu. Vespucciho pútavý opis vyšiel tlačou a takmer súčasne bol preložený do viacerých jazykov, vďaka čomu sa stal všeobecne známym. Keďže bol stále presvedčený, že musí existovať prechod cez Novy svet, ktorý by umožnil cestu do Ázie. Prvé dve plavby podnikol v službách Španielska, druhé dve v službách Portugalska.
19-teho mája 1501 vyrazil na svoju tretiu plavbu, kde bol veliteľom Gonocalo Coelho, ďalší zo španielskych moreplavcov. Objavili Cape Santo Agostinho, miesto ležiace na výbežku v dnešnej Brazílií. Dostal sa až do dnešnej Argentíny, pričom dnes už vieme, že veľkosť územia sa mu v vtedy podarila odhadnúť veľmi reálne (odchýlka asi 50 míľ). Táto cesta bola jednou z menej úspešných.
Na štvrtej a poslednej plavbe preskúmal Amerigo väčšiu časť Južnej Ameriky. V roku 1503, na poslednej plavbe, ktorej kapitánom bol sám Amerigo, posádka spolu s veliteľom preskúmala juhovýchodnú časť Južnej Ameriky. Navštívili miesta ako Cape Soo Roque, Guanabara Bay, Rio de la Plata, Cape Santo Agostinho, San Julian and videli Falklandské ostrovy. Posádka sa vrátila do Španielska v roku 1504 a opísali svoje objavy, aby mohli byt zapísané do máp.
Po objavení Nového Sveta nemecký kartograf Martin Waldseemuller navrhol, aby sa svetadiel nazval po svojom objaviteľovi Amerigovi Vespuccim Amerika, a tak bol prvým človekom, ktorý objavenie Ameriky prisúdil Amerigovi Vespuccimu. Navrhol to v roku 1507 a odvtedy sa pre Novy svet zaužíval názov Amerika, ktorý bol nakoniec oficiálne schválený.
Amerigo Vespucci zomrel v roku 1512 na maláriu.