AMERICKÁ REVOLÚCIA
AMERICKÁ REVOLÚCIA
OBČIANSKA VOJNA V USA
- 16.-17.storočí sa na V pobreží S Ameriky vylodilo viacero lodí, ktoré privážali do Ameriky Európanov;
jednou z týchto lodí bola loď Mayflower (1620) /bol vyhlásený výnimočný stav = nenosiť zbrane, po zotmení
nevychádzať, nestretávať sa v skupinách/
- títo prisťahovalci boli chudobní roľníci prenasledovaní puritánmi (Anglicko) alebo zchudobnelá anglická šľachta
- títo všetci prichádzajú do Ameriky ako do nového sveta v snahe zlepšiť svoje postavenie a získať pôdu
- v tomto období (2.polovoca 18.storočia) bolo v Amerike vytvorených 13 osád, kolónií, ktoré patrili Anglicku
- Anglicko sa k týmto americkým osadám správa ako ku svojím kolóniám (sú Anglickom vykorisťované –
slúžia ako odbytisko tovaru či ako zdroj lacnej pracovnej sily), s čím sú prisťahovalci nespokojní, pretože osady
sa začínajú hospodársky osamostatňovať
- na juhu boli hlavne plantáže a farmy
- na severe to boli prevažne manufaktúry
- v roku 1763 končí 7-ročná vojna, v ktorej Angličania získali od Francúzska niektoré osady v Amerike, ako
napríklad Louisianu, oblasť Kanady
- kráľ vydal zákaz osídľovať pôdu za Allighenami – nesmeli si pripájať novú pôdu, proti čomu sa osadníci búria
- vykorisťovanie kolónií Anglickom:
- bol sem privážaný predražený anglický tovar
- zvyšovali sa dane a colné poplatky; Anglicko uvalilo vysoké clo na dovážaný americký tovar
- Anglicko obmedzovalo výrobu niektorých druhov tovaru v amerických osadách
- Anglicko využívalo americké osady ako lacný zdroj surovín a sťažovalo priemyselný obchod medzi americkými
osadami a Európou
- nespokojnosť prisťahovalcov sa stupňovala, preto Anglicko niektoré dane znížilo, avšak potom zaviedlo nové
- v roku 1763 Anglicko získalo Floridu a územie medzi Apalačským pohorím a riekou Mississippi
- v roku 1765 Anglicko zaviedlo kolkovú daň na úradné listiny, zmluvy a noviny, bola zvýšená daň z cukru, dane
na sklo, olovo, papier a sklo
- niektoré obmedzenia boli zrušené, no na čaj bolo stále vysoké clo 
- dec 1773 – prístav Boston, Massachutes - 3 lode s čajom  prisťahovalci sa prezliekli za Indiánov a vyhádzali
všetok čaj do mora, čo nazývame BOSTONSKÉ PITIE ČAJU (16.decembra 1773), na čo anglický kráľ musel
reagovať – v Massachutes vyhlásil stanné právo, v tejto osade bola prítomná anglická armáda (po 7-ročnej
vojne – bojovalo sa v Amerike – zostala v Amerike veľká armáda  vysoké dane a clá boli i kvôli tejto armáde
 časť armády bola stiahnutá do Massachutes)
- ostatných 12 osád preto bojkotovalo anglický tovar, čo anglický kráľ spolu s anglickou vládou považovali za
vzburu, ktorú je potrebné potlačiť

- v roku 1775 (19.apríla) začína VOJNA ZA NEZÁVISLOSŤ amer. osád, v ktorej bojovali americké osady proti Ang
- spočiatku jadro armády tvorili farmári, neskôr sa pridali aj manufaktúrnici
a plantážnici
- na ich čele stál farmár George Washington
- spočiatku malo vďaka lepšej armáde úspechy Anglicko
- 4.7.1776 zástupcovia amerických osád sa zišli na kongrese vo Philadelphii, na ktorom bola slávnostne prijatá
deklarácia – Vyhlásenie nezávislosti autorom bol Thomas Jefferson
- v tejto deklarácii vyhlásili, že americké osady sú nezávislé od anglickej koruny
- rovnosť všetkých ľudí v Amerike (okrem Indiánov a černochov)
- zabezpečovala právo voliť (okrem černochov a Indiánov) a právo ľudu meniť alebo zrušiť takú
vládu, ktorá by bola v rozpore s ľudskými právami
- právo na život, slobodu a ľudské šťastie
- obrat vo vojne nastáva v roku 1777 v bitke pri Saratoge – začínajú úspechy prisťahovalcov, pretože ich
podporujú európske štáty (Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko)
- pomoc Francúzska vo vojne zabezpečil Benjamin Franklin (americký vyslanec vo Francúzsku)
- vojna bola definitívne ukončená v roku 1781 v bitke pri Yorktowne
význam americkej vojny:
- osady získali nezávislosť (samotné osady sa považovali za nezávislé už od roku 1776, avšak Anglicko uznalo
ich nezávislosť v roku 1783)
- z prisťahovalcov sa stávajú Američania, ktorí si vytvárajú štát nového typu
- Američania (predovšetkým plantážnici) dúfali, že po vojne (, keď získajú nezávislosť) im bude pôda za
Allighenemi prideľovaná, lenže pôda bola prideľovaná vo veľkých kusoch a nie všetci si to mohli dovoliť 
v roku 1786 vypuklo povstanie pod vedením Daniela Shaysea, proti ktorému vláda veľmi rýchlo zakročila
- v roku 1787 bola vydaná 1. Ústava USA – bola to najdemokratickejšia ústava tých čias
- ústava bola vypracovaná v roku 1787 vo Philadelphii na kongrese zástupcov 13 amerických štátov; táto ústava
s niektorými zmenami platí dodnes
- ústava obmedzila samostatnosť jednotlivých štátov a posilnila (upevnila) ústrednú federačnú vládu, čo žiadali
federalisti
štátna moc bola rozdelená na 3 zložky:
☼ výkonná moc - na jej čele stál prezident USA volený na 4 roky
- prezident menuje štátnych ekretárov, ministrov, ústredných úradníkov
- velí vojsku a reprezentuje štát v zahraničí
- 1.prezident – George Washington, zvolený bol v roku 1789
☼ zákonodarná moc = kongres, zložený z 2 komôr:
snemovňa reprezentantov - jednotlivé štáty sú zastúpené podľa počtu obyvateľov
senát - z každého štátu dvaja zástupcovia
☼ súdna moc = Najvyšší súd
- dozerá na zachovávanie ústavy
- môže zrušiť hocijaký americký zákon, ak prehlási, že odporuje ústave
- Najvyšší súd tvoria doživotní členovia (sudcovia), menovaní prezidentom a schválení senátom

buržoázna demokratická ústava (upevnila moc otrokárskych plantážnikov a buržoázie)
- v roku 1791 bolo k ústave pripojených 10 dodatkov, ktoré zaručovali osobné práva a slobody – BILL OF RIGHTS
OBČIANSKA VOJNY V USA /1861-1865/ .
Severné oblasti v USA v 19.st. - rozvinutý priemysel
- rozvýjal sa obchod
- podnikanie
(obyvateľstvo boli proti feudalizmu  proti otrokárstvu)
Južné oblasti USA - prevažovali plantáže /bavlníkové/
- zaostalejší
- pretrvávali feudálne vzťahy
- zisky plantážnikov záviseli od otrokov
Zahraničná politika USA
- od 1823 - J. Monroe vydal doktrínu - Monreova doktrína
- „Amerika američanom, Európa európanom“
- američania sa zaviazali, že sa nebudú zapájať do diania v EÚ a naopak
 USA viedli politiku izolácie
- 1846-1848 - USA viedli vojnu s Mexikom, v ktorej získali nové územia: Texas, California
- pol. 19.st - definitívne stanovená hranica medzi USA a Kanadou
- USA rieši spor o Aljašku
Vnútorná politika USA
- 1854 - vznikla Republikánska strana
- požadovali zrušenie otroctva
- voličskou základňou boli: podnikatelia, farmári, robotníci, veľkoburžoázia ZO SEVERU
- Demokratická strana
- bola založená už skôr
- prevažne voliči Z JUHU
- za zachovanie otrokárstva
- 1855 - prebehli voľby – REPUBLIKÁNI VYHRALI
- 1860 - prezidentské voľby – republikán ABRAHAM LINCOLN
 na J pobúrenie  dec 1860 – z Únie sa odtrhlo 11 štátov /Alabama, Arkansas, Florida, Georgia, J, S Karolína, Lousiana, Mississippi, Tenesse, Texas, Virginia/ a vytvorili KONFEDERÁCIU s hl. mestom Richmond
/Konfederácia mala vlastného prezidenta, vládu, vojsko,.../
odtrhnutie južných štátov = secesia
- apríl 1861 - ostreľovanie pevnosti Ford Sumter vojskami Konfederácie sa začala severoamerická občianska
vojna SEVER PROTI JUHU /južanský generáli: Lee, Jackson/
1. fáza .
- 1861 - 1863 - úspechy J /dokonca ohrozili aj hlavné mesto Washington/
- mnohí J obchodníci, ktorí pašovali bavlnu na S  zarábali, platili im peniezmi, zbraňami
Lincoln urobil opatrenia
- 1863 – platilo zrušenie otroctva v Únii ale aj na J => získali podporu černochov /mali slobodu, ale práva nie/
- sprísnil blokádu, aby obmedzil pašovanie tovaru
- vymenoval nových generálov /Grant, Sherman, Sheridan/
- lepšia stratégia
2. fáza .
- 1863 - 1865 - úspechy S (Únie)
- generál Grant dobyl územia Mississippi  predelil konfederáciu na 2 časti  sťažená komunikácia
- apríl 1865 - dobyli hlavné mesto Richmond  koniec občianskej vojny
14.apríl 1865 - oslavy víťazstva vo Washingtone
- počas divadelného predstavenia fanatik John Wilkes Booth postrelil 16-teho prezidenta USA
Abraham Lincilna v jeho lóži, prezident zomrel nasledujúci deň
Význam občianskej vojny
- vďaka nej bola odstránená hospodárska nejednotnosť krajiny, lebo J začal byť spriemyselňovaný
- ukončila sa nejednotnosť (únia, konfederácia)
- začalo sa osídľovanie divokého západu
- zrušenie otroctva (ale černoši sa stavajú najslabšouu sociálnou skupinou  kriminalita)
- ku-klux-klan (kkk) – proti černochom