Američania v Európe

Od svojho vzniku sa USA usilovali izolovať od Európy. Heslo Európa Európanom-Amerika Američanom, ktoré vyhlásil prezident James Monroe roku 1823 vyjadrovalo jednak túžbu, aby európske štáty nezasahovali do záležitostí amerického kontinentu, jednak odhodlanie, že USA sa nebudú starať do problémov, sporov a vojen starého kontinentu. Po vypuknutí prvej svetovej vojny vyhlásili USA neutralitu. Americký priemysel a obchod však v dôsledku vojny prekvitali, lebo v bojujúcej Európe bol nedostatok všetkého-od streliva až po potreby každodenného života. Nemecko sa však všetkými prostriedkami pokúšalo prinútiť USA, aby zastavili dodávky Francúzsku a Veľkej Británii. V máji 1915 Nemci bez výstrahy potopili anglický parník Lusitaniu. V mori našlo smrť vyše tisíc cestujúcich, z toho viac ako sto Američanov. Odvtedy bolo jasné, že USA môžu zostať mimo vojny, len ak prerušia všetky kontakty s Európou.

Ešte koncom roku 1916 sa americký prezident Woodrow (vudrou) Wilson obrátil na vlády bojujúcich štátov s výzvou, aby začali rokovať o skončení bojov. Hoci vojna vyčerpala všetkých a nikto nemal jasnú šancu vyhrať, predsa chceli radšej bojovať, ako by mali pripustiť, že vojna sa skončí bez víťazov a porazených. Nemecká admiralita nielenže odmietla Wilsonovu výzvu, ale dokonca začala neobmedzenú ponorkovú vojnu. Vyhlásili ju 1. februára 1917. V apríli vypovedali USA vojnu Nemecku a v decembri 1917 aj Rakúsko-Uhorsku. Americké zbrane, najmä pancierové tanky a 600 000 vycvičených nevyčerpaných vojakov na francúzskej pôde, pomohli napokon rozbiť nemecké pozície na západnom fronte. Bol to však tvrdý boj a ešte veľa mŕtvych a ranených bolo na obidvoch stranách, kým sa v lete 1918 v bitke pri Amiens nemecký západný front úplne rozpadol. Nemeckí spojenci sa začali jeden po druhom vzdávať. Kapitulovalo Bulharsko, Turecko i Rakúsko-Uhorsko. 11. novembra 1918 podpísalo Nemecko bezpodmienečnú kapituláciu. Erópske mocnosti v nej stratili dovtedajšiu svetovú nadvládu. Oveľa väčšiu úlohu v svetovej politike začali hrať USA a postupne aj sovietske Rusko. Mnohé európske národy využili vojnu na prejavenie svojej túžby po nezávislosti alebo obnovení svojho národného štátu. Patrli k nim Íri, Poliaci, Slováci, Česi, Chorváti i ďalšie národy. Počas prímeria, ktoré nastalo po skončení vojny, sa malo rokovať o tom, aké podmienky predložia víťazi porazeným a aké zmeny nastanú v povjnovom usporiadaní Eorópy.