alternatívne školstvo 3

Alternatívne školy druhej polovice 20. storočia

6, Rogersova P-C-E škola
7, ITV S.J. Kovalikovej .....

Podľa E.Petláka (s. 234 - 235) možno hodnotiť alternatívne školy porovnávaním s klasickými školami takto:

Klasická škola Alternatívna škola

Viac pozornosti sa venuje obsahu učiva Pozornosť sa sústreďuje na dieťa
ako dieťaťu a jeho schopnostiam (schopnosti, záujmy, potreby)a z to sa
odvodzuje, čo ho treba učiť

Ciele

naučiť čo najviac učiva, preceňovanie spolu s učivom rozvíjať schopnosti, záujmy
pamäťového učenia, menej pozornosti a najmä tvorivosť. Učivo nie je cieľom, ale
sa venuje tvorivosti žiakov ale prostriedkom rozvoja žiaka.

Obsah

pevne stanovený učebným plánom vymedzená len základná línia, je modifikova-
osnovami, je takmer záväzný pre všetky teľný. Tempo a rýchlosť jeho osvojenia nie sú školy a všetkých žiakov stanovené, prihliada sa na osobitosti žiakov

Vylučovacie metódy

prevaha verbálnych metód, výber hry, dramatizácia, metódy rozvíjajúce tvorivosť
metódy často závisí len od učiteľa využíva sa spontánnosť a nápaditosť žiakov

Vyučovacie formy

vyučovacia hodina s presne vymedzeným flexibilná vyučovacia jednotka, dôraz na
časom a zaužívanou štruktúrou aktivitu a spoluprácu žiakov

Činnosti žiakov

riadi a usmerňuje učiteľ vychádzajú zo záujmov, spolupráce s inými žiakmi. Využíva sa nápaditosť žiakov

Zdroj nových vedomostí

spravidla len učiteľ a učebnice, iná literatúra, samostatná práca žiakov, experimentovanie a pod.

Hodnotenie

známka, ktoré majú malú slovné hodnotenie s cieľom povzbudiť žiaka

informačnú hodnotu

Systém predmetov

pevný, podľa učebného plánu logické a syntetické celky, využívanie
epochálneho, projektového vyučovania

Rozvrh hodín

pevný, ustálený voľný, flexibilný
Záujmy žiakov

podporované s pravidla len v mimo podporované celým priebehom výchovno-
vyučovacom čase vzdelávacieho procesu, veľká možnosť výberu z mnohých voliteľných predmetov

Spolupráca s rodičmi

slabá vzájomná informovanosť. Rodina intenzívna spolupráca. Rodičia spolurozhodujú neovplyvňuje prácu školy. Škola viac- o mnohých činnostiach školy, majú prístup menej len informuje rodičov o žiakovi aj na vyučovanie a pod.

Učiteľ

organizátor práce, usmerňovateľ, organizátor, ale „partner“, priateľský vzťah
autorita pre žiakov ku žiakom, „člen“ kolektívu triedy

Usporiadanie školy

tradičné, klasické triedy netradičné, s dôrazom na estetiku prostredia.
Škola pripomínajúca domov žiakov
Spolupráca s inými školami Spolupráca s inými školami
málo rozvinutá rozvinutá, bohatá výmena skúseností

Výber žiakov

spravidla deti z blízkeho regiónu žiaci (rodičia)si vyberajú školu slobodne,
podľa vlastného uváženia a výberu

Slovenské alternatívne školstvo a iné pedagogické inovácie
1.Waldorfské školy na Slovensku:

v roku 1994 - 1995 boli na ZŠ M.R.Štefánika vo Vrútkach otvorené prvé triedy (MŠ 1. - 4. roč. ZŠ), v ktorých sa začalo vyučovať podľa zásad waldorfských škôl. Deti sa učili hrať na flaute, písmená spoznávali pomocou básničiek a rozprávok, ktoré si učiteľ sám vytvoril. Do matematiky prenikli cez obrázky, básničky a boli neustále v pohybe.

Celé vyučovanie bolo ladené v umeleckom duchu. Jeden raz mesačne deti predviedli na slávnosti rodičom, čo sa naučili. Spoločne z dedmi z materskej školy oživovali ľudové tradície - slávnosť sv. Michala - pečenie chleby, Vianoce, Traja králi, ale aj karneval, pečenie medovníkov, jarmok, na ktorom deti predávali, usporiadali slávnosti kvetov a Slnka, hrali divadlo, recitovali, tancovali. Vyučovanie spestrovalo množstvo didaktických hier, kreslenie, spev, rozprávky, básničky.

Špeciálna škola v Trnave na Beethovenovej 27, má prvky waldorfskej školy. Deti sa veľmi pohybujú na začiatku vyučovania. Využívajú aj rytmické prvky, pohybové hry, spev. Vo vyšších ročníkoch zasa formové kreslenie a maľbu na malý podklad. Vedie to žiakov k tvorivosti.

Do vyučovania vecného učiva, vlastivedy, prírodovedy zaraďujú vyučovanie v prírode - vychádzky, pozorovanie v prírode, zbieranie prírodného materiálu. Veľký dôraz sa kladie na manuálnu činnosť na hodinách pracovného vyučovania - deti pracujú s papierom, textilom, modelovacou hmotou, prírodným materiálom, učia sa šiť, pliesť, háčkovať, šiť na stroji, opracúvajú drevo, kov, prírodné materiály. Učia sa obrábať zem, hrabať, okopávať, sadiť, presádzať, dopestovať zeleninu, ktorú potom spracúvajú v kuchyni. Pripravujú sa programy na Vianoce, fašiangy a iné sviatky.

Základná škola na Ďumbierskej ulici v Banskej Bystrici utvorila od 2.9.1996 dve triedy prvého ročníka s využitím prvkom Steinerovej pedagogiky - waldorfskej školy. Cieľom je, aby sa podieľali aj na tvorbe obsahu učiva. Učitelia používajú tvorivé a dramatické hry, sociálne a komunikatívne výcviky, bádateľské postupy a projekty.

Vyučuje sa v blokoch, počas vyučovania sa relaxuje. Hodnotenie žiakov je prevažne slovné. Vzťah učiteľa je partnerský. Žiakov oceňuje, pomáha im a dôveruje. Do vyučovania zavádzajú eurytmiu - viditeľnú reč, zamestnanie celého tela na vyjadrenie myšlienky, hudby. Pred vyučovaním sa pracuje v komunite, veľa sa používa hudby a dramatizácia. Škola je prepojená aj na projekt ŠKOLA ZMENA, kde sa vychádza z potrieb detí a ich schopností.

2. Montessoriovej pedagogika má zastúpenie na Slovensku v Bratislave - Lamači, kde sa v materskej škole v jednom oddelení postupuje podľa M. Montessoriovej. Deti si tu v bohatom, podnetnom prostredí vyberajú samy činnosť, ktorú chcú robiť a učiteľ im pri tom len pomáha, poskytuje nové podnety.

Riaditeľka školy si presadzuje zásadu M Montessoriovej: „Pomôž mi, aby som to dokázal sám.“ Dieťa sa samo začne zaujímať o čítanie, písanie, rátanie „lebo túžbu po vedomostiach má danú, ale začne, až keď je na to dieťa vnútorne zrelé“ - to tvrdí riaditeľka školy.

3. Humanisticky a kreatívne orientované školy

Materská škola na ul. L. Sáru 3, v Banskej Bystrici sa orientuje na humanistické myšlienky a tvorivosť. Hlavným cieľom je rozvoj osobnosti, kde ide najmä o: