alternatívne školstvo 2

Vznik alternatívnych škôl „Najväčšia nádej národa
je v správnej výchove detí.“
Erasmus

Sloboda a pluralizmus u nás otvorili možnosti na tvorenie alternatívneho školstva. Pri hlade po slobode je príznačné, že sa tvoria spontánne, s nadšením a rýchlo, žiaľ, niekedy aj rovnako rýchlo zanikajú. V tomto kontexte považujeme alternatívne školstvo za vyjadrenie túžby po autentickej, tvorivej sebarealizácii ľudí.
Po roku 1990

vyšli v Čechách a na Slovensku niektoré práce, ktoré hovoria o alternatívnom školstve, alternatívnej pedagogike. Na Slovensku vyšla práca M. Zelinu a
B. Kosovej. Všetky tieto práce chceli v rýchlosti splatiť dlh odbornej literatúry a informovať pedagogickú verejnosť o tom, že okrem klasického školstva existuje vo svete a pomaly aj u nás niečo nové, iné. Hľadali sa učitelia, školy a ľudia, ktorí sa odvážili niečo meniť, pridať, tvoriť z rizikom, že budú za to potrestaní.
Až v rokoch 1985-1987

sa spracoval zoznam vyše stodvadsať progresívnych učiteľov, ktorí dokázateľne niečo kreatívne, nové pre školu urobili z vlastnej iniciatívy a v podmienkach strachu, či za túto činnosť nebudú potrestaní. Bolo ich toľko, že nechceli vyjsť zo svojej anonymity.

Vznik a rozrastanie alternatívnych škôl je svojím spôsobom aj reakciou na centralisticko-autoritatívne spôsoby štátu a jeho byrokratických aparátov vo vzťahu ku školám.

Vznik alternatívnych škôl je tiež vyjadrením úsilia o občiansku personálnu autonómiu, o samosprávnosť, svoju identitu, oproti snahám moci o byrokraciu, riadenie a kontrolu škôl. tendencie riadiť a kontrolovať školy byrokratmi nie je len vyjadrením nedôvery učiteľom, riaditeľom, rodičom, školám, ale je to tiež zjavná tendencia byrokracie rozrastať sa a dokazovať svoju dôležitosť.

O tom či bude škola autonómna, neuniformná, rozhodujú zákony, predpisy v tom - ktorom štáte, a najmä to, odkiaľ má škola peniaze na svoj chod. Ak štát dáva prostriedky, nárokuje si tiež vyžadovať od škôl plnenie určitých povinností, ktoré predpíše, a tým obmedzuje alternatívny a nezávislý charakter školy.
Pojem alternatívneho školstva

Pod pojmom „alternatívna škola“, „alternatívne školstvo“, „alternatívna pedagogika“ budeme mať na mysli takú školu, školstvo a pedagogiku, ktorá je alternatívou k tradičnej škole, tradičnej pedagogike. pod tradičnou školou myslíme:
a, pamäťovo -reprodukčnú školu,
b, s autoritatívnym postavením učiteľa,
c, ktorá používa donucovacie metódy,
d, ktorá má relatívne stálu organizáciu vyučovacích hodín, vyučovania, a školského roku,
e, je to škola s pevnými osnovami a učebnými plánmi určenými „zvonka“ - mimo školy,
f, je to škola s direktívnym spôsobom riadenia školy a edukatívnych procesov.

Alternatívna škola, alternatívny školský systém pracuje na úrovni systémovej alternatívy, t.j. líši sa vo všetkých (alebo väčšine) základných znakoch od tradičnej školy, obsahuje novoformulované ciele, ktoré indikujú potrebu zmeny na úrovni systému, jeho štruktúry a dynamiky.

V tomto zmysle nie je alternatívnou škola, ktorá si volí jeden z alternatívnych učebných plánov (A,B,C,D) tradičnej povahy všeobecnej školy. V tomto zmysle nie je pravou alternatívnou školou cirkevná, či súkromná škola, pokiaľ nenapĺňa systémové znaky alternatívnej školy voči tradičnej škole, t.j. iné osnovy, ciele, metódy a pod.

Je alternatívna len z pohľadu zriaďovateľa, a to vo vzťahu k štátnym školám. Alternatívnou školou v tomto prezentovanom zmysle nie je ani škola, ktorá si volí niektorý cudzí jazyk ako vyučujúci, či doplňujúci predmet, nie sú to ani školy, ktoré učia niektoré predmety na Slovensku v maďarčine, alebo v maďarských školách niektoré predmety po slovensky, podobne ukrajinské, rómske školy atď. Za alternatívne nemôžeme označiť ani školy, ktoré sa venujú osobitne miestnej kultúre, folklóru, alebo ktoré sú zamerané na históriu obce, či kraja; ba ani nie školy pre tzv. nadané deti v matematike, športe, umení, pokiaľ tieto školy nepracujú na nových koncepčných, cieľových základoch, novými metódami, novým vzťahom učiteľov k žiakom, s novými inštrukčnými spôsobmi.

Alternatívnymi školami nie sú ani školy, ktoré v nižších ročníkoch volia slovné hodnotenie ako alternatívu k známkam ako spôsobu hodnotenia. Je to len alternatívne hodnotenie, aj keď „filozofia“ tohto hodnotenia smeruje viac k humanisticky orientovanej škole ako ku tradičnej škole. Rovnako používanie rozličných alternatívnych učebníc ešte nerobí školu takú alternatívnou.

Alternatívna škola zasahuje svojimi zmenami viac než len detaily, alebo jeden systémový znak, napr. organizáciu vyučovacích hodín, zriaďovateľa alebo názov školy. Má zasahovať podstatu, t.j. uskutočniť pokus o novšie diferencovanie cieľov, efektívnejšiu školu s dôrazom na iné ciele, než je len vyučovanie a vzdelávanie v tradičnom obsahu, klasickými metódami školy, ktorá pracuje so starými cieľmi. Alternatívna škola, pedagogika, sa má vyznačovať novou alebo aspoň inovovanou filozofiou školy. jej zvláštnym „rukopisom“, „tvárou“.

Napriek takto vymedzenému pojmu nie je v praxi niekedy ľahko rozlíšiť, kedy ide o alternatívnu školu a kedy o tradičnú školu. Navyše, keď aj tradičná škola môže byť značne diferencovaná.

B. Kosová (1996) preberá v podstate naše vymedzenie pojmu alternatívnej školy, ktorý sme publikovali v roku 1993 (Zelina, M., 1993, s.2 - 3) a napísala, že alternatívne školstvo predstavuje uplatnenie alternatívnych pedagogických koncepcií v školskej praxi.

Základným kritériom rozlíšenia je systémová novosť v porovnaní s existujúcim systémom. Systémová novosť znamená, že alternatívna škola sa líši od tradičnej vo všetkých, resp. väčšine základných systémových znakov. Autorka za základné systémové znaky považuje:

a, ciele,
b, obsah,
c, postupy, metódy, formy,
d, postavenie žiaka,
e, postavenie učiteľa,
f, organizáciu vyučovania,
g, riadenie školy,
h, zriaďovateľa školy,
ch, postavenie rodičov vo vzťahu ku škole.

Medzinárodný pedagogický tezaurus (UNESCO: IBE Edukation Thezaurus, 5th ed., Paris 1991) definuje alternatívnu výchovu („alternative edukation“) ako všeobecný termín pre prístupy ponúkajúce alternatívu k tradičnému inštitucionálnemu vzdelávaniu alebo pre hnutia, ktoré odmietajú koncepcie formálneho vzdelávania. Je príznačné, že v Pedagogickej encyklopédii Slovenska z roku 1984 sa heslo „alternatívna pedagogika!, či „alternatívne školstvo“ vôbec nevyskytuje!
Alternatívne školstvo

je nevyhnutnosťou ako z ľudského hľadiska, tak aj hľadiska pokroku (konkurencia) a tiež z odborného a politického hľadiska.Alternatívne školy predstavujú snahu o hľadanie lepších, efektívnejších spôsobov edukácie a v tomto zmysle sú experimentálnymi školami.

Zásadným kľúčom k odumieraniu alebo prežitiu nových alternatívnych foriem škôl je vedecká, odborná validita týchto škôl. Validita či invalidita alternatívnych škôl sa dá preukázať len exaktnejším, dlhodobejším experimentálnym, vedecko-výskumným sledovaním, kde sa použijú kvantitatívne a kvalitatívne metódy hodnotenia nielen výsledkov, ale aj procesu a podmienok edukácie v čase, teda ide o aplikáciu vedeckých metód skúmania prínosov týchto škôl. To rozhodne o ich kvalite, o ich budúcnosti.

Alternatívne školy prvej polovice 20. storočia
1, Waldorfská škola (Steinerova pedagogika)
2, M. Montessoriová ( Pedagogika M. Montessoriová)
3, Alternatívna škola C. Freineta
4, Jenská škola
5, Daltonská škola