Alta Vasova

Narodila sa 27. maja 1939 v obci Sevljus v Zakarpatskej Ukrajine v rodine inziniera a ucitelky hudby. Do zakladnej skoly chodila v Bratislave, kde absolvovala aj strednu vseobecnovzdelavaciu skolu (19541957). Po maturite studovala na Vyssej skole pedagogickej v Bratislave matematiku a fyziku (19571960), promovana bola roku 1960 a do roku 1968 posobila ako ucitelka, bola vsak aj sprievodkynou a upratovackou na gotickom hrade Zvikov. V rokoch 19681970 bola dramaturgickou Televiznej filmovej tvorby Ceskoslovenskej televizie v Bratislave. Po zruseni tejto redakcie v ramci normalizacie a po strate zamestnania sa venovala literarnej cinnosti doma. Roku 1978 zacala pracovat ako scenaristka Slovenskej filmovej tvorby. V sucasnosti sa profesionalne zaobera literarnou tvorbou.

Roku 1963 jej vysla prva proza v casopise Mlada tvorba, neskor uverejnovala v Romboide a v Slovenskych pohladoch. Inklinovala k experimentalnej proze modelovych situacii a zdanlivo objektivneho zaznamu vonkajsich i vnutornych detailov. Takyto charakter ma aj jej knizny debut Zaznamenavanie nepravd (1970), zostaveny z kratkych proz. Druha kniha Miesto, cas, pricina (1972) je komponovana ako novela s modelovou situaciou, v ktorej sa skupina muzov, zien a jedno dieta ocitnu na jednom nezmyselnom absurdnom putovani. Spolocensky a komunikacny dosah tejto experimentalnej prozy bol maly. No vyrazne sa zvysil vo vedeckofantastickom romane Po (1979), ktoremu dominuje jednoznacne humanisticke poslanie. Po znamena cas po zhodeni neutronovej bomby, ked na planete ostali len stroje a mrtva hmota. Vasova neriesi vedeckotechnicke problemy, ale nastoluje ideove a mravnofilozoficke otazky. Roman pre mladez Velkacky (1978) je napisany na sposob prazdninoveho dobrodruznodetektivneho pribehu zo sucasneho velkomestskeho sidliska. Mladezi je urcena knizka Blizenci z Gemini (1981), proza V zahradach (1982) patri k typu tzv. anticipacnej literatury, zanru scifi, vyrasta v nej problem zmyslu ludskej existencie, pricom ide aj o pribeh namiereny proti modernemu malomestiactvu, pohodlnosti a pasivite. Pre citatelov od 13 rokov napisala knizky 7,5 stupna Celzia (1984) a Niekto ako ja (1988), mladsim urcila Pana Pucha (1991). Lelka zo sekretara (1992) je pre mladych i starsich citatelov a zaujme bezprostrednostou rozpravania, zmyslom pre fantaziu i jemnym humorom. Novela Sviatok neviniatok hlada vnimaveho recipienta, ktoremu rozprava pribeh o laske. Svojrazne su Vasovej Ulety (1995) a krehky, premyslavy, usilujuci sa o prienik pod povrch hrosej koze kazdodennosti je opus Osudia (1995). Zatial poslednou knizkou je Natesno (1997). Vasova napisala aj scenare pre televizne filmy Roman o base (1968), Sladke hry minuleho leta (1970), televiznu komediu Peniaze alebo zivot (1975), lyricky ladenu mozaiku zo zivota Bozeny Nemcovej Ako listy jedneho stromu a tiez scenare znamych televiznych filmovych muzikalov Neberte nam princeznu (1982) a Niekto ako ja (1988). Podla romanu Velkacky bol nakruteny film Odveta (1980). Je aj autorkou libreta uspesneho slovenskeho muzikalu Cyrano z predmestia (1978).