Alexander Graham Bell: životopis

Americký vedec škótskeho pôvodu, vynálezca telefónu. Po štúdiách na Kráľovskej vysokej škole v Edinburghu a na University College v Londýne, kde pôsobil jeho starý otec ako profesor a učiteľ rečí,a po krátkom učiteľovaní stal sa Bell v roku 1867 asistentom svojho otca Alexandra Melvilla Bella, profesora fyziológie rečových orgánov, ktorý sa preslávil objavom fonetického systému „viditeľnej reči“ na vyučovanie hluchých.
A.G.Bell sa už od mala zaujímal o mechaniku hlasu a sluchu, predovšetkým pod vplyvom otcovým a dedovým, jeho záujem o túto oblasť však silne vzrástol, keď jeho matka ohluchla.Snaha pomáhať hluchým sa stala jeho celoživotným cieľom. Už ako chlapec si urobil hovoriaci automat z gumy , bavlny a mechov. Neskôr získal ľudské ucho z lekárskej fakulty a skonštruoval fungujúci zapisovač zvuku- fonoautograf –pripojil tenkú slamku k ušnému bubienku tak, že jej druhý koniec zapisoval kmity bubienka na začadenom skle.
Roku 1870 zomreli jeho dvaja bratia na tuberkulózu, zdravie mladého Bella bolo tiež silne ohrozené. Celá rodina sa sťahuje do Kanady. Usídli sa tu na vidieku pri Brandtforde v štáte Ontário. Jeho zdravotný stav sa rýchle zlepšil, takže už v apríli 1871 začína prednášať fyziológiu reči inštruktorom hluchých v Bostone v USA. V rokoch 1873 až 1877 je profesorom fyziológie rečových orgánov na bostonskej univerzite. Tieto štyri roky venoval intenzívnej práci na svojich najväčších objavoch, inšpirovaný v práci svojou bývalou hluchou žiačkou a budúcou manželkou Mabel Gardiner Hubbardovou. Roku 1874 objavil mnohonásobný (alebo harmonický) telegraf, ktorý umožňoval posielať dve alebo i viac správ po jednom drôte súčasne. V júli 1875 sa mu na tomto zariadení náhodou podarilo na zlomok sekundy vytvoriť elektrický zvuk. Táto náhoda viedla k jeho najväčšiemu objavu- telefónu. Zvuk ľudského hlasu môže meniť intenzitu elektrického prúdu, ktorá sa ďalej reprodukuje znova ako ľudská reč. Telefón patentoval 7.3.1876 a v júni 1876 dostal za svoj objav na výstave vo Piladelphii medailu. O dva mesiace uskutočnil prakticky prvý telefónny hovor na svete v Brandtforde v Kanade na vzdialenosť 10 kilometrov, koncom toho roka už ale i na 230 km.
Roku 1880 patentuje svoj ďalší vynález fotofón. V tomto zariadení aplikoval svoj telefónny princíp na moduláciu svetla pomocou reči. Uskutočnil tak prvý bezdrôtový prenos reči. Hoci toto zariadenie bolo málo výkonné – prenášalo reč na krátku vzdialenosť, obsahovalo princípy, ktoré priviedli v budúcnosti k ozvučeniu filmu, objavu fotobunky i tranzistora.
Ten istý rok získava vo Francúzsku za objav telefónu Voltovu cenu vo výške 50 000 frankov. Využil ju na založenie Voltových spojených laboratórií vo Washingtone, kde sa spoločne so svojimi spolupracovníkmi venoval výskumom. Z najdôležitejších treba spomenúť objav moderného gramofónového zápisu.
Občanom USA sa Bell stáva až v roku 1882. Vo svojom živote získal množstvo pôct a cien. Jeho meno nesie jeden z najväčších amerických elektronických koncernov- Bell Telephone Co., ktorého laboratóriá Bell Telephone Laboratories v Murray Hill v štáte New Jersey patria k popredným svetovým pracoviskám vo fyzike i v biofyzike.