Volta získal svetovú slávu vynájdením prvej galvanickej batérie, tzv. Voltovho stĺpu. Voltov stĺp sa skladá z niekoľkých párov zinkových a medených kotúčov. Ktoré boli namáčané v slanej vode. Usporiadanie bolo takéto: Na medený kotúč sa položil zinkový, potom súkenný, zase medený, zinkový, súkenný kotúč atď. Konce stĺpa (medený a zinkový) Volta nazval pólmi. Na jednom z nich sa objavila kladná a na druhom záporná elektrina. Ak sa tieto dva póly spojili vodičmi, prechádzal nimi dosť silný, dlhotrvajúci elektrický prúd Takto presvedčivo dokázal neudržateľnosť predstáv zástancov živočíšnej elektriny, ktorí tvrdili, že v Galvaniho pokusoch je zdrojom prúdu živočícha elektrina. Volta oznámil svoj vynález v liste prezidentovi Londýnskej kráľovskej spoločnosti 20. marca 1800. Písal:“... prístroj, o ktorom hovorím a ktorý Vás bezpochyby prekvapí, nie je nič iné ako niekoľko rozličných dobrých vodičov, usporiadaných určitým spôsobom. Tridsať, štyridsať, šesťdesiat alebo viac kusov medi alebo lepšie striebra, na každom z nich je položený kus cínu alebo lepšie zinku a rovnaký počet vrstiev vody alebo inej kvapaliny, ktorá lepšie vedie elektrinu než voda, ako napr. slaná voda, lúh a pod., alebo kúsky lepenky, kože a pod., ktoré sú dobre zmáčané touto kvapalinou. Tieto kusy sa vložia medzi rozličné kovy. Také striedavé usporiadanie troch rôznych vodičov, to je všetko, z čoho môj nový prístroj pozostáva....“.Parížska Akadémia pozvala Voltu, aby o svojich objavoch prednášal. Dňa 7. a 21. novembra 1801 odznela Voltova prednáška v parížskej akadémii o jeho „stĺpe“ a zákone kontaktného napätia. Prítomný bol aj prvý konzul, Napoleon Bonaparte.Správa o Voltovom vynáleze sa bleskovo rozšírila po Európe. Pokusy s Voltový stĺpom sa mnohokrát opakovali a už na začiatku19. storočia priviedli bádateľov k významným objavom. Prezident Kráľovskej spoločnosti oboznámil s Voltovou správou priateľa Carlislea, ktorý spolu s Nicholsonom skonštruoval Voltov stĺp zo 17 článkov a pomocou neho sa im podaril elektrolytický rozklad vody. Pokus s rozkladom vody zopakoval a zdokonalil v Anglicku Davy, v Nemecku Ritter a v Rusku Petrov.Volta mnoho cestoval a udržiaval osobné styky s vtedajšími vedcami. Tak v Švajčiarsku navštívil Voltaira, v Anglicku Priestleya. Na pozvanie banskoštiavnického profesora Ruprechta z banskej vysokej školy navštívil roku 1782 Volta Banskú Štiavncu.
Voltovu priekopnícku prácu ocenili už za jeho života. Roku 1791 bol zvolený za člena Londýnskej kráľovskej spoločnosti a vyznamenaný zlatou medailou. Mnohé zahraničné akadémie ho pozývali, no Volta odmietal pozvanie, pretože nechcel opustiť svoju vlasť. Po demonštrácii Voltovho stĺpu v Paríži ho zahrnuli vyznamenaniami a poctami. Dostal aj vyznamenanie od Napoleona.
Volta chcel už roku 1804 odísť na odpočinok. No jeho žiadosť Napoleon Bonaparte, ktorý obsadil v tom čase severné Taliansko, zamietol. „Nemôžem súhlasiť s uvoľnením Voltu“, písal Napoleon, „ak ho práca ako profesora vyčerpáva, nech ju obmedzí. Môže mať hoci jednu prednášku ročne. Univerzita v Pavii by bola zasiahnutá do srdca, keby som pripustil, aby také slávne meno na zozname jej členov bolo prečiarknuté, a napokon, dobrý generál musí zomrieť na poli cti.“
Alessandro Volta odišiel na odpočinok do rodného mesta Como roku 1819, kde 5. marca 1827 zomrel.
POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE
Kniha Význační fyici