Albrecht z Valdštejna

(14.9.1583 - 25.2.1634)

Albrecht z Valdštejna (celým menom knieža Albrecht Václav Eusebius s Valdštejna), český šľachtic a vojvoda, jedna z najviac rozporuplných osobností českých dejín, prichádza na svet 14. septembra 1583 v Heřmaniciach pri Jaroměři ako potomok chudobného šľachtického rodu (je synom Viliama z Valdštejna a Markéty Smiřickej) – keď sa ako dvanásťročný, v roku 1595 stane sirotou, vyrastá v starostlivosti poručíka Jindřicha Slavatu z Chlumu a Košumbergu.

Vzdelanie získava Albrecht z Valdštejna najprv v škole Jednoty bratskej (v Košumbergu) , potom navštevuje rôzne jezuitské a evanjelické školy (napríklad luteránske gymnázium v sliezskom Goldbergu), a v roku 1599 potom začína študovať na evanjelickej univerzite v nemeckom Altdorfe – štúdium ale nedokončí a je zo školy vylúčený.

Vojenská dráha Albrechta z Valdštejna začína v roku 1604, keď sa ako poddôstojník pechoty zúčastní ťaženia do Uhorska proti Štefanovi Bocskayovi a Turkom (1604-1606), od roku 1606 už Albrecht slúžil ako plukovník českých stavov.

V rovnakom roku 1606 vstupuje Albrecht z Valdštejna do služieb arcikniežaťa (a budúceho cisára) Mateja, brata cisára Rudolfa II. Habsburského. Zároveň Valdštejn konvertoval na katolícku vieru.


V roku 1608 sa Valdštejn zoznámil s Lukréciou Nekšovou z Landeku, vdovou po Archlebovi z Víckova. Lukrécia bola stará a škaredá, zato však veľmi bohatá, dedička rozsiahlych morav-ských statkov. Sobáš sa konal v roku 1609.

Po manželkinej smrti (1614) vstupuje Albrecht z Valdštejna do služieb Ferdinanda Štajerského, budúceho cisára Ferdinanda II. Habsburského, ktorému zostane verný aj po vypuknutí stavovského povstania v českom a moravskom kraji (1618) – napriek tomu že je vymenovaný za plukovníka jedného z troch moravských plukov, zozbieraných k obrane moravskej neutrality, prechádza s vojskom na cisárovu stranu, vo Ferdinandových službách (je plukovníkom cisárskych kyrysníkov) potom po bitke na Bielej hore (1620) a porážke českých stavov získava konfiškáciou stavovského majetku obrovské bohatstvo. Okrem iného, jeho pluk sa zúčastnil zatknutia jedného z najvýznamnejších umelcov tej doby, Kryštova Haranta z Polžíc a Bezdručíc.

V roku 1621 je Albrecht z Valdštejna menovaný vrchným veliteľom pražskej vojenskej posádky, v roku 1622 sa stáva zemským vojenským veliteľom v Čechách. V rovnakom roku sa Albrecht stáva grófom, o rok neskôr kniežaťom. V tom čase sa tiež druhý krát oženil, s Izabelou z Harrachu.

V roku 1625 sa Albrecht z Valdštejna stáva vrchným veliteľom cisárskej armády (generalissimus) a je povýšený na vojvodu (15.sepembra), stáva sa vojvodom Frýdlantským.

V čele cisárskej armády (bola to armáda žoldnierska, o cca 100 tisíc mužoch) dosiahol výrazné úspechy vo falckej, dánskej a švédskej vojne.


V roku 1630 je na nátlak nemeckých kurfirstov, a hlavne bavorského kniežaťa Maximiliána ho cisár Ferdinand II. Habsburský prepustil s všetkých armádnych funkcií.

V decembri roku 1631, po významných neúspechoch cisárskych vojsk v Európe a významných vojensko-politických zmenách v Európe (vpád Sasov do Čiech, vypuknutie švédskej vojny atď.), je Albrecht povolaný späť a opäť do čela cisárskej armády.

Valdštejnova kríza sa začína vpádom Weimarského vojvodu Barnarda do Bavorska. Regen-sburg podľahol Švédom 14. novembra 1633 a nič im nebráni vo vpáde do Rakúska. Albrecht dostal prikázané, aby so svojou armádou tesne po splnení úloh v Sliezku vytiahol do Bavorska. V Plzni sa však, aj vďaka príchodu zimy, rozhodol nariadiť ubytovať sa. Toto bolo cisárovou radou pochopené ako váhanie a zrada voči cisárovi. Valdštejnovi konkurenti stále posielali žiadosti a memorandá žiadajúce jeho zosadenie. Valdštejnov zdravotný stav bol tiež veľmi vážny. Splnomocnenec rakúskeho a španielskeho dvora, kapucín Diego Quiroga, mu kvôli tomu dokonca ponúkol dobrovoľné odstúpenie s funkcie vrchného veliteľa cisárskych vojsk. To však Albrechta rozhorčilo. 11. júna 1633 pozval Albrecht do Plzne všetkých dôstojníkov od veliteľov plukov vyššie a na druhý deň títo velitelia podpísali prísahu, v ktorej sľubujú vernosť Valdštejnovi.

Toto zhromaždenie však presvedčilo cisára, dovtedy nerozhodného, aby 24. januára podpísal dekrét, ktorým zbavuje vojsko vernosti Valdštejnovi a velenie zveril Gallasovi. Valdštejn mal byť spolu s poľným maršalom Kristiánom Illovom a plukovníkom Adamom E. Trčkom ako strojcovia vzbury zatknutý a dopravený do Viedne. Toto bol fakticky rozsudok smrti.

22. februára sa pohol Albrecht na cestu do Chebu, kde dorazil 22. februára. Plukovník Walter Butler spolu s Walterom Lesliem a Johnom Gordonem usporiadal pre Valdštejna a jeho priateľov hostinu. Toto bola zámienka k likvidácii Valdštejna a jeho prívržencov. Albrecht sa však nedostavil, zostal v dome, kde bol ubytovaný (Pachelbelovský dom). V sále, kde bola hostina boli zavraždený Illov, Kinský, Jindřich Niemann a Trčka. Vrahovia sa vybrali do Albrechtovho domu, kde ho horlivý stotník Walter Deveroux zabil kordom, ktorý mu pichol do hrude.

Majetok zavraždených si rozdelili vrahovia v vojaci. Albrecht z Valdštejna je pochovaný v Mníchovom Hradišti.

Jeho ohromný majetok bol skonfiškovaný, Albrechtova rodina získala späť iba pražský palác pre Maximiliána z Valdštejna a panstvo Česká Lipa pre vdovu Izabelu.

To bol koniec Albrechta Václava Eusebia z Valdštejna