Aktuárska Demografia

Dem.ŠTA (ŠTA obyv.) – zaoberá sa skúmaním stavu, štruktúry a pohybu obyv.Predmetom dem.je reprodukcia ľudských populácií, kt.rozumieme neustálu obnovu ľud.populácie v dôsledku priebehu procesov – rodenia sa a umierania.Objektom dem.sú ľudské populácie, človek.Rozlišujeme dem.reprodukciu (užší pojem) a dem.vývoj (všeobec­nejší pojem, dotýka sa viacerých činností ľud.populácie).

Rozlišovať budeme aj pojem populácia a obyv.Vymedzenie pojmu populácie je v podstate biologické.Pracuje so súborom osôb, na kt.prebieha demog.reprodukcia.Obyv.chápeme ako súbor osôb vymedzených územne.V hlbších dem.analýzach budeme používať pojem kohorta–je tvorená skupinou ľudí, u kt.dochádza v rovnakom čase k niektorej dem.udalosti (narodenie, sobáš, rozvod, ...).Veľkosť a štruktúra populácie sa mení pod vplyvom dem.udalostí.

Dem.javy sú viazané na ľud.jedincov a sú to neustále prebiehajúce dem.udalosti (pôrodnosť, úmrt., sob., dĺžka života, starnutie, ...).

Úroveň reprodukcie obyv.ovplyvňuje populačná politika – súhrn opatrení právnych, soc.a iných noriem, kt.pôsobia na reprodukciu obyv.Podm., kt.sú pre reprodukciu obyv.vytvorené pop.politikou, sp.života, kult.tradíciami,úrovňou rozvoja spol., vytvárajú populačnú klímu.Zisťovanie pop.klímy je predmetom dem.analýzy.

Predmetom dem.je nielen reprodukcia obyv., ale v širšom slova zmysle ide o reprodukciu spoločenskú, kt.súčasťou je vzdelanostná a kultúrna reprodukcia, reprodukcia živ.štýlu, spol.-čenských postojov,...

Z hľ.úrovne skúmania môžeme dem.rozlišovať takto:

1.dem.teória – je východiskom pre vš.etapy vedeckého skúmania dem.procesov

2.zber prvotných údajov o obyv.a dem.proce­soch – prameňom údajov sú výsledky sčítania ľudu a údaje o bežnej evidencii obyv.Exist.aj výberové zisťovania – mikrocenzus

3.dem.metodológia – spojenie dem.teórie spolu s inými vedami, ako ŠTA, MAT, ...

4.dem.analýza – zahŕňa skúmanie vzťahov medzi dem.javmi, odhaľuje zákonitosti, príčiny a následky reprodukcie obyv.v konkrétnych podm.

Všeobecne rozdeľujeme dem.ŠTA na 2 časti:

5.dem.statika – skúma stav, štruktúru a rozmiestnenie obyv.

6.dem.dynamika – skúma prirodzený soc.a mechanický pohyb obyv.

 

Vývoj demografie

Do 17.st.sa používala dem.prevažne ako metod.a kvant.prístup.Vznik dem.ako vedy -17.st.– John Graunt – 1.preds., exist.urč.stabilný počet a pomer v pohlaví novorodencov, na 100 dievčat sa narodí 104 – 107 chlapcov.Na 1000 nar.detí zomiera 7 – 10 detí.Skúmaním úmrtnosti podľa vek.sk.položil základy pre výpočet úmrt.tab..V 18.st.bol preds.Johann Sűssmilch – ako 1.zostavil úmrt.tab.pre mestské a vidiecke obyv.V 19.st.sa na vývoji dem.podieľali Benjamín Gompertz a Karl Pearson – študovali a formulovali pojem vymierania.Adolf Lambert Quetelet vypracoval zásady moderných sčítaní ľudu a zaslúžil sa o založenie medz.štat.ústavu, kt.exist.dodnes a sídli v Haagu.Vilhem Lexis – je autorom dem.siete – Lexisova sieť.V 20.st.existovala celá plejáda štatistikov.V otázkach dem.analýzy sa k najprepracovanejším radí fran.škola. Vznik dem.v SR úzko súvisí so vznikom dem.v býv.ČS.V 1900 sa po prvýkrát začala prednášať dem.na Karlovej univ.v Prahe.Za zakladateľa dem.sa považuje Antonín Boháč.Jeho pokračovateľom bol Jaromír Korčák.V SR – Ján Svetoň.

 

Početný stav obyv.a jeho štruktúry

Pramene údajov o stave obyv.

- počet obyv.urč.územia sa neustále mení.V každom okamihu dochádza k + a – obyv., ale i migráciou obyv.Z týchto dôvodov zisťujeme početný stav populácie k urč.okamihu.

 

Najdôl.zdroje o stave obyv:

1.sčítanie ľudu – cenzus – má nezastupiteľný význam.Poskytuje údaje o štruktúre obyv., údaje sú vyčerpávajúce a umožňuje triedenie podľa dem., geodem.a soc.znakov obyv.Robí sa každých 10r.

Dem.char.-tiky: 1.prirodzený + obyv.– po­čet narodených,  2.prir.ubytok – počet zomrelých, 3.migrácia – zmena územia, 4.prirodzený pohyb – prírastok, úbytok, sobášnosť, 5.stredný stav obyv.– počet obyv.k 1.7.

2.evidencia prir.pohybu obyv.– ŠTA evidencia (výkazy o narodení, úmrtí – evidujú matriky, počte sobášov – obecné úrady, rozvodov – sudna ŠTA, potratov – Min.zdrav.) .Pri narodení [vek matky], úmrtí a sobášnosti je najdôl.dem.znakom vek.Pri rozvodovosti je dôl.dem.znakom dĺžka trvania manželstva.

3.centrálny register obyv.– evidovaný od 1980 na Min.vnútra.Je v ňom zaregistrovaný každý občan pod rodným číslom.Poskytuje málo údajov.

4.mikrocenzus – výberové zisťovanie, robí sa raz za 3 až 5 r., zisťuje údaje, kt.neboli predmetom sčítania ľudu.

 

Struktura obyv.

Zlozenie obyv.podla pohlavia a skladba obyv.podla veku preds.zakl.dem.struktury obyv.

Struktury obyv.podla pohlavia:

- char.-izuje ju podiel M v populacii al.index maskulinity.Podiel Ž v populaciii je char.indexom feminity.Podiel M v pop.sa vyj.v %, promile, al.pom.cislom.Najcastejsie v praxi je pouzivany podiel dievcat medzi novorodencami.Staci ak pozname 1 ukaz., a vieme vyp.aj dalsi.Podiel M v pop.ovplyvnuje pomer pohlavi pri narodeni, rozdielny priebeh umrnosti M a Ž podla veku, prip.i migracia obyv.Umrtnost M je vyssia ako umrtnost Ž.Tento jav v dem.nazyvame nadumrtnost M.Po 40.veku a s pribudanim dalsieho veku sa zvysuje podiel Ž.Emigracne krajiny maju vyssi podiel Ž, imigracne M.Teda pohyb (migracia) obyv.tiez sposobuje rozdiely M a Ž v pop.

Struktura obyv.podla veku

- je rozdelena podla poctu M, resp.Ž podla j.veku al.skupin veku al.sa delia na nerovnorode skupiny.Caste su 5-rocne sk.Obyv.sa deli: od 0 - 14 r.– predproduktivny vek = destka zlozka obyv., Produktivny vek delime na produktivny vek M a Ž: u Ž 15 – 54 – reprodukcny vek Ž, u M 15 – 59 – pocet prod.M,  Poproduktivne obyv.(Ž 55+, M 60+)

Vekova struktura obyv.je vysledkom dem.historie obyv.urc.uzemia a sucasne predurcuje buduci dem.vyvoj.Tieto analyzy mozu ovplyvnit buduci ekon.a soc.vyvoj spol.

Graf.zobrazenim obyv.podla vekovej struktury je dvojity histogram, kt.nazyvame vekova pyramida.Ak pouzijeme miesto histogramu ogivnu krivku al.polygon, dostaneme strom zivota.

Podla švédskeho demografa Sundbärga sa v reprod.veku nachadza spravidla 50% celkovej pop.a zvysnych 50% preds.zastupenie detskej a postrepr.zlozky.

 

 

 

 

progr.typ – je char.-cky vysokym podielom deti, velkou intenzitou umrtnosti, malym podielom starych ludi, s nizkou strednou dlzkou zivota.Je typicky pre zaostale krajiny a pre romsku pop.

stac.typ – stredna a detska zlozka su takmer vyrovnane, ide tu o pokles pop., pocet narodenych nahradzuje obyv.v reprod.veku, obyv.pocetne nerastie, ale nevymiera.Typicky pre SR.

regr.typ – detska zlozka nenahradzuje obyv.v prod.veku, celkovy pocet pop.sa dlhodobo znizuje.Nastava vymieranie.CR.Mensi pocet obyv.musi vytvorit rezervy pre starych ludi.

 

Proces demograf.starnutia pop.najcastejsie meriame indexom starnutia a indexom ekon.zatazenia.

 

STA reprodukcie obyv.

Reprodukcia obyv.sa uskutocnuje prostred.jej jednot.zloziek, a to porodnosti, umrt., sob.a rozvodovosti, kt.sucasne oznacujeme ako prirodzeny pohyb obyv. Mechanicky pohyb obyv.preds.jeho uzemnu mobilitu, pricom rozlisujeme vnut.a zahr.migraciu.Prirodz.a mech.pohyb preds.zmenu struktury obyv.

Demograf.jav – sobasnost, rozvodovost, porodnost, umrtnost

Demograf.udaj – tvori sobas, rozvod, narodenie, umrtie

Dem.miery (ukaz.) – pouzivaju sa na hodnotenie dem.udajov.

Delenie dem.mier tvori 5 sk.:

1.hrube miery – najjednod.miery, najcastejsie pouzivane.Vyj.sa v promile

2.specificke miery – 2.najcastejsie pouzivane ukaz.v dem.Su to miery konstruovane podla veku a pohlavia

3.diferencne miery – pouzivaju sa velmi zriedkavo.Su to specif.miery podla inych kategorii ako veku a pohlavia.Napr.dif.miera podla vzdelania, bydliska, ...

4.generacne miery – napr.generacia narodenych, generacia zien, ...

5.kohortne miery – kohorta zien, kt.uzavreli manzelstvo v 2000.

 

Umrtnost

Je vlastnost pop., kt.sa prejavuje tym, ze clenovia pop.umieraju a teda ju chapeme ako proces vymierania.Zaujima nas umrt.podla pohlavi aj vek.sk.Casto sa sleduju aj priciny umrtnosti, pricom sa spracuvava prvotna pricina smrti.Udaje o priebehu umrt.sluzia na dalsie dem.analyzy a dem.ucely, hlavne pouzivane v poistovnictve, ale aj v zdravot..Velka pozornost sa venuje otazkam dlzky lud.zivota, procesom starnutia pop.a s tym suvisiace ekon.a soc.procesy.

Najcastejsie pouzivanym ukaz.umrtnosti je hruba miera umrtnosti – počet úmrtí za rok na 1000 obyv. str.stavu.Osobitnu pozornost venujeme umrtnosti deti v 1.r.zivota – dojcenska umrtnost.(do 28 dni ide o novorodenecku umrtnost).

 

Cas v dem.analyze a demf.siet

Cas je 1 z najdol.prem.v dem.analyze.Kazda dem.udalost musi mat pevne cas.urcenie, kedy k nej doslo.Toto nam umoznuje zaradit ju do suboru udalosti, kt.maju rovnake obd.vzniku, cize cas.usek.Okrem toho je dôl.urcenie doby, aka uplynula medzi sledovanoui udalostou a tou udalostou, kt.jej predchadzala.

O dem.udalostiach potr.mat INFO z dvojakeho cas.hladiska:

-z hl.kalen.casu – kedy k nej doslo

-z hl.doby, kt.uplynula od poč.udalosti, pre kt.je sledovany jav udalosti nasledny.

Je to dol.pre kvalitnu dem.analyzu.

K nazornejsim predstavam takychto udalosti pouzivame geom.prostriedky:

-bod – preds.urč.okamih daneho javu a znazornuje presne urcenie casu, kedy k udalosti doslo.Bodom nemusi byt zobrazena iba udalost, ale tiez skutoc­nost, ze sledovana ciara zivota v urc.okamihu stale prebieha.

-usecka – medzi 2 bodmi, znazornuje dobu trvania medzi 2 udalostami.Takejto usecke hovorime ciara, al.os.zivota, ciara trvania.

Graf.znázorňovanie dem.udalostí:

 

Ak sa niekto narodil 31.3.31 a bol pri sčítaní ľudu,domov a bytov 1.12.70 živý, potom je jeho zahrnutie do sčítania znázornené bodom na čiare života.

 

 

Na osi veku je vidieť, že v deň sčítania mu bolo práve 39 r.a 8 mes.Sčítanie ľudu 1970 prežil v dokon.veku 39 r.(Nezaujíma nás jeho presný vek, ale dokon.vek).

 

 

Na osi kal.času je znázornená čiara života osoby, kt.sa narodila 1.4.1900, zomrela 1.10.71 v dokon.veku 71 r., i ked presný vek úmrtia bol 71 r.6 mes.

 

Graf.znazornovanie na jednej osi sa pouziva zriedkavo.Castejsie sa pouziva kombinovanie hl.kalen.casu a veku.Vodorovna os znazornuje kal.cas, zvisla preds.vek al.trvanie nejakej udalosti a ciara zivota sa vynasa pod uhlom 45°.Toto nam umoznuje rovnake meranie casu I trvania.Za j.berieme 1 rok zivota al.1 kal.rok.Vysledny graf sa nazyva dem.siet (Beckerova siet, Lexisova siet).Princíp dem.siete: Čiara života môže byť pozoro­vaná v ktoromkoľvek okamžiku, a to: z hľ.kal.času, z hľ.veku trvania.

V dem.sa zaoberame aj zivotom jedinca, ale najcastejsie zivotom celych populacii.Subor jedincov, kt.maju rovnaky rok narodenia oznacujeme ako generacia, niekedy i rocnik.Pokolenim oznacu­jeme potomstvo urc.suboru.

Rozlisujeme 2 subory priesecnikov: 1.je na osi kal.casu, kt.sa pretnu, 2.pretnu sa na osi veku.

Symbolicke oznacenie

Velke pismena sa pouzivaju pre skutocne pocty obyv.a male pre subory tabulkove (preds.indexy).Mozu byt umiestnene v 4 roznych rohoch.

   - počet zomrelých M v dokon.veku 20 r., zomreli v priebehu r.1970 a pochádzajú z generácie 1950.    – počet vsetkych zomrelych v ’70, - súbor vsetkych zijucich v dany okamzik tau (napr.k 1.1.urc.veku al.kriticky okamzik pri scitani ludu), - pocet zijucich osob v dany okamzik tau v dokoncenom veku x,  - omega preds.vek, ktoreho sa ziadny prislusnik pop.nedozije (=100).

Ak mam dane stavy obyv.vo vnutri sledovaneho obd., potom str, stav obyv.k 1.7.urcime ako chronol.priemer.Nacastejsie str.stav pouzivame ako AP 2 okamzikovych udajov zo zac.a konca daneho obdobia, napr.roka.Pocty obyv.su vacsinou okamzikove ukaz., str.stav obyv.je ukaz.intervalo­vym.Ak chceme char.obd.kratsie ako 1 rok, napr.Q, polrok, musime ukaz.prepocitat pomocou redukcnych koef.b.

Počet obyv.v okamžiku t po uplynutí obd.t0 v prípade, že abs.+ je rovnako veľký, vyp.lin.interpoláciou.

 

Umrtnostne tabulky

Su najdol.nastrojom analyzy umrt.pomerov.Vystizne char.-zuju poriadok vymierania pop.a umoznuju vypocet dalsich char.-tik umrtnosti, ako su str.dlzka zivota, pravdep.dlzka zivota,...Su ocistene od vplyvu vekovej struktury pop.a toto umoznuje porovnavanie umrt.pomerov roznych pop.Mozu sa pouzit na medz.porovnavanie umrt.a toto porovnavanie sa uskutocnuje na zaklade strednej dlzky zivota.Zostavuju sa podrobne umrt.tab.na jednot.roky veku u M a Ž al.skratene umrt.tab.pre 5-rocne sk.veku.Char.-zuju priebeh zivota nejakej hypotetickej generacie, obvykle na 100 tis.osob.Pocty dozivajucich sa urciteho veku oznacujeme l_x– tvori koren tabulky.Pocty zomrelych vo veku x – d_x.Medzi d_x a l_x plati d_x=l_x- l_x+1 Podiel d_x / l_x oznacujeme ako P umrtia x-r.osoby - q_x= d_x / l_x.Ide o P, ze osoba x-r.zomrie pred dosiahnutim x+1 r.

Pri konstrukcii tab.vychadzame z korena tab.a vypocitanych P umrtia. l_x+1=l_x(1- q_x)= l_x. p_x.V rovnakom zmysle ako P dožitia p_x  sa používajú aj hodnoty l_x vydelené l0 a tieto vyj.P, že sa osoba 0-r.dožije veku x. p_x+ q_x=1. p_0-x= l_x/l_0.Ak nepoznáme rad hodnôt l_x, môžeme p0-x vyp.ako: súčin pi, i=0,x.

Podobne ako v realnej, aj v tab.pop.rozlisujeme presny vek a dokonceny vek.Rad hodnot lx preds.okamihove veliciny, vyj.koko osob z povodne 100 tis.zivonar.sa doziva veku x.Z praktickych dovodov nas castejsie zaujima priemerny pocet osob zijucich vo veku x az x+1 r., resp.pocet osob, kt.sa dozili svojich x-tych narodenin a dosiahli veku x+1.

d x – vahy AP

L_x – tabulkovy pocet zijucich v dokoncenom veku x. L_x=l_x-(d_x/2) = (l_x+l_x+1)/2.Vzťah L_x platí za predp.rovnom.rozloženia počtu zomretých v priebehu roka.Z nerovn.rozl.úmrtnosti v 1.r.života vyplýva, že pre L₀ vzťah nemôžeme použiť. V umrt.tab.sa uvadza aj pomocny ukaz. T_x.Preds.pocet r., kt.osoby x-rocne este preziju do uplneho vymretia pop.Tx dostaneme postupnym scitovanim L_x.Char.-tiky T_x su pomockou pre vypocet nadeje dozitia, resp.str.dlzky zivota. e_x⁰= T_x/l_x , e_x⁰  pocet r. zivota,kt.este x-r.prezije.Hodnoty e  sa počítajú pre všetky veky, aj pre vek 0-r. osoby.Str.dlzku zivota narodeneho dietata mozeme vyp.aj ako priemerny vek zomrelych.   x+1/2=vek zomr.

Ak hovorime o nadeji dozitia bez udnia veku, rozu­mieme tym vzdy nadej dozitia pri naodeni.Tento ukaz.sa publikuje pre M a Ž osobitne.Velmi dol.je ukaz.dojcenskej umrtnosti, kt.sa tiez pouziva pre medz.porovnavanie a spolu so str.dlzkou zivota char.-zuju živ.a kult.uroven krajiny.

Poriadok vymierania je char.-ny tab.-vym poctom zomrelych.Rad hodnot dx char.-zuje rozdelenie umrti podla veku.AP rozdelenia veku zomrelych je prave nadej dozitia pri narodeni.Median veku zomrelych nam preds.pravd.dlzku zivota.Ta preds.vek., v kt.P dozitia je 0,5.Znam.to, ze pri narodeni je pre tento vek rovnaka P dozitia i nedozitia.Medianovy vek zomrelych mozeme tiez urcit podla radu hodnot lx.Ide o vek, v kt.tab.-kovy pocet dozivajucich klesne na polovicu korena tab.– zo 100 000 na 50 000.Modus veku zomrelych oznacujeme ako normalnu dlzku zivota - vek, v kt.ludia najcastej­sie zomieraju.

Fcie char.-tik umrt.tab.maju podobny priebeh vo vsetkych pop., pretoze su biologicky podmienene.

Pri určovaní stavu obyv.do dalšieho obd.sa používajú metódy extrapolácie.Používame: lin.extrapol.– za predp.stáleho abs.+,  geom.extrapol.– predp.rovnakého tempa rastu.

 

Koncentrácia obyv.

- sústreďovanie stále väčšieho počtu obyv.do menšieho počtu väčších obcí.Pre posúdenie st.konc.sa používajú:1.KK (0-1).Čím viac sa blíži k 1, tým je konc.obyv.silnejšia, 2.koef.blízkosti – vzdialenosť stredu obcí al.iných j.navzájom v km, 3.úrovňové char.-tiky – určuje sa nimi str.veľkosť obcí, priemery.

 

Vzdelanie obyv.

V ramci dif.ekon.a soc.ukaz.maju rozdiely v urovni vzdelania rel.samostatnost.Vzdelanie bolo v hist.dobach vysadou nepocetnych soc.skupin patriacich k vladnucej triede.Az v obdobi humanizmu bola presadzovana pož.vzdelania pre vsetkych ako 1.pož.z ludskych prav.Ž mali k vzdelaniu obmedzeny pristup, az moderna emancipacia im priniesla zrovnopravnenie i v tomto smere.Pož.rovnocen­neho vzdelania pre M i Ž presadzoval u nas po prvykrat J.A.Komensky.K najvacsiemu rozsireniu vzdelania doslo u nas az za absolutizmu v 18.st.(Maria Terezia).Avsak diskriminacia zien pokraco­vala dalej hlavne na vyssich urovniah vzdelania. Rozdiely v urovni gramotnosti M a Ž boli velmi male, avsak diskriminacia zien na vyssom stupni vzdelania bola velmi vyrazna.V obdobi 1913 – 1914 studovalo na ceskych VŠ priem.2,5 % Ž.Po 2.sv.vojne doslo k najvacsiemu rozvoju vzdelavania a postupne sa zvacsoval podiel dievcat na vsetkych typoch skol.Vzdelavanie suvisi s ostatnymi druhmi ekon.a soc.diferenciacie obyv., dnes suvisi s prijmom, ziv.urovnou, sp.zivotom apod.Demokratizacia vzdelania je dol podm.soc.rovnosti ludi a vo velkej miere ovplyvnuje char.dem.reprodukcie.Celkovy rast vzdelanostnej urovne ovplyvnuje znacne situaciu v rodinach a v partnerskych vztahoch.Dnes je uroven vzdelania casto vyrovnana a stale castejsie dochadza k uzatvaraniu sobsov, kde Ž ma vyssie vzdelanie ako M.Suvisi to s celkovou tendenciou zenskej emancipacie, zaroven to vsak vyzaduje nove pristupy k delbe prace medzi M a Ž.I spol.prisposo­buje tmuto javu pravne normy, napr.ze M moze byt na materskej dovolenke.

 

Analyza sobasnosti

Vyvoj sobasnosti nas do istej miery informuje aj o bud.vyvoji porodnosti.Tuto INFO skresluje rast podielu opakovanych manzelstiev v dosledku rastucej urovne rozvodovosti.Najjednod.je hr.miera sobasnosti.Intenzitu sobasnosti mozeme vyj.podielmi slobodnych al.podielmi vydatych Ž al.aj zenatych M vo vek.sk.k celkovemu poctu Ž al.M v danom obd.Z hl.reprodukcie obyv.je dol.vek pri sobasi.Najcastejsie pocitame priem.al.modalny vek pri sobási, a to osobitne pre zenichov a nevesty. Miery sobasnosti podla pohlavia a veku char.-zuje uroven sobasnosti vystiznejsie ako hr.miera sobasnosti.Pre výpočet súhrnných char.-tík sobášnosti sú vhodné red.miery sob.– vyj.podiel sobášov slobodných vo veku x a str.stav pop.vo veku x.Redukovana miera sobasnosti je najvystiz­nejsia najma v rokoch veku max.-nej sobasnosti.

 

Analyza rozvodovosti (R)

Rozpad manzelstiev rozvodom negativne posobi na reprodukciu obyv. R hodnotime len na zaklade rozvedenych, a nie vsetkych skutocne zaniklych manzelstiev.V nasej stat.praxi sa pri analyze R pouziva hr.miera R a index R. Obe miery su vhodne  na porovnanie urovne R rozne velkych pop..Pocet rozvodov je zavisly predovsetkym na pocte sobasov v predch.rokoch a na rozdeleni rozvodov podla dlzky trvania manzelstva, nezavisi od velkosti pop.a uz vobec nie od sobasov v roku skumanej R.Uvedene miery postacia pre skumanie vyvoja R v obdobi kedy nedoslo k vyraznym zmenam v pocte a strukture obyv, a k vyraznym zmenam sobasnosti a rozvodovosti.Relativne presnejsi je ukaz.miery R manzelstiev, kt.je podielom poctu rozvodov a poctu existujucich manzelstiev v danom obdobi.Mieru R manzelstiev mozeme skutocne vyp.ako priemer mier R vydatych zien.Rovnako mozno vyp.R zenatych M podla veku, tato bude mat vsak odlisne rozdelenie, lebo u M sa vseob.predpoklada posun veku nahor.Udaje o pocte vydatych Ž a zenatych M pre vypocet ziskame bud z bilancii vek.strukury obyv.podla pohlavia, veku a rodinneho stavu, al.zo scitania ludu.Z rovnakych udajov mozeme vyp.aj dalsie ukaz.R. Podiel rozvodov osob x-rocnych Ž celkoveho poctu osob x-rocnych – redukovana miera R. Pri analyze R sa velmi casto pouzivaju aj dalsie char.-tikym napr.priemerny vek pri rozvode, dlzka trvania manzelstva, pocet deti, poradie manzelstva, ...Stupajuca uroven R si vynucuje pouzivat zlozitejsie miery R.1 z metod je kohortna analyza R.

 

Analyza plodnosti a potratovosti

Pop.vyvoj ma vo vyspelych dem.krajinach rozhod.vyznam na uroven plodnosti a potratovosti.Najjednod.ukaz.porodnosti je hr.miera porodnosti.Uroven pôr.je zav.na predch.reprod.pomeroch, predovsetkym na urovni porodnosti a umrtnosti, sobasnosti, ale aj na dalsich ciniteloch, kt.mozeme suhrnne oznacit ako populacna klima.Presnejsou mierou porodnosti je fertilita.Ide o pocet zivonar.deti na 1000 Ž v reprod.veku 15 – 49.Pretoze plodnost je do znacnej miery fciou veku, velmi casto pocitame miery plodnosti podla veku, a to bud pre jednotky veku al.vekove skupiny.Vseob.mieru plodnosti mozeme vyp.tiez ako vazeny AP plodnosti podla veku.Uhrn mier plodnosti podla veku nazyvame uhrnna plodnost – udava pocet deti, kt.by sa narodili zenam za predp., ze by sa uroven plodnosti podla veku nezmenila pocas celeho reprod.veku Ž (zhruba za 35 rokov).Vynasobenim uplnej plodnosti podielom dievcat medzi narodenymi dostaneme ukaz.hr.miery reprodukcie.Ak nepoznáme pomer pohlaví u novorodencov, môžeme počítať s konšt.indexom 0,48 a v dem.praxi je veľmi zaužívaný.Pre zab.reprodukcie urcitej pop.mala by byt hr.miera reprodukcie > 1, a to preto ze nie vsetky dievcata sa doziju reprod.veku.Hr.miera reprodukcie je ukaz.plodnosti, pretoze pri jej vypocte neberieme do uvahy umrtnost zenskej pop..Umrtnost Ž pred a v priebehu reprod.veku zohladnuje cista miera reprodukcie.Pri hlbsich analyzach plodnosti nas zaujima aj diferencna plodnost, tzn.plodnost podla prislusnosti zien k soc.skupinam obyv., a to podla odvetvia, povolania, ekon.aktivity, vzdelania, bydliska (mesto, vidiek), atd.Udaje pre analyzu dif.plodnosti dostavame zo scitania ludu.Dif.plodnost je dol.napr.pri odhadoch bud.vyvoja pop..

Tabulky plodnosti

V roku scitania ludu mozeme na zaklade zistenych udajov o veku zien a pocte im narodenych deti vypocitat priem.pocet deti pripadajucich na 1 vydatu zenu, na 1 vydatu zenu s detmi.V obdobi medzi scitaniami nie je prakticky mozne taketo udaje ziskat z evidencie pohybu obyv.Mozeme si vsak niektore z nich vyp.na zaklade tabuliek plodnosti.Pre vypocet potrebujeme vediet miery plodnosti podla veku na 1 zenu fx a pocet zijucich z umrt.tab.Lx.

Pri analyze vysledkov tab.plodnosti si treba uvedomit, ze tab.abstrahuju od konkretnej vek.struktury pop.a od vykyvov v mierach plodnosti a umrtnosti podla veku.Nase zavery o bud.vyvoji reprodukcie na zaklade tab.plodnosti budu tym presnejsie, cim vhodnejsie obd.sme si vybrali pre vypocet tab..Do tab.mozeme tiez pouzit priemerne udaje za niekolko rokov.Z tab.mozeme tiez vypocitat aj niektore suhrnne ukaz.plodnosti a reprodukcie obyv.