Aktuárska Demografia / ťahák

Dem.ŠTA (ŠTA obyv.) – zaoberá sa skúmaním stavu, štruktúry a pohybu obyv.Predmetom dem.je reprodukcia ľudských populácií, kt.rozumieme neustálu obnovu ľud.populácie v dôsledku priebehu procesov – rodenia sa a umierania.Objektom dem.sú ľudské populácie, človek.Rozlišujeme dem.reprodukciu (užší pojem) a dem.vývoj (všeobec¬nejší pojem, dotýka sa viacerých činností ľud.populácie).
Rozlišovať budeme aj pojem populácia a obyv.Vymedzenie pojmu populácie je v podstate biologické.Pracuje so súborom osôb, na kt.prebieha demog.reprodukcia.Obyv.chápeme ako súbor osôb vymedzených územne.V hlbších dem.analýzach budeme používať pojem kohorta–je tvorená skupinou ľudí, u kt.dochádza v rovnakom čase k niektorej dem.udalosti (narodenie, sobáš, rozvod, ...).Veľkosť a štruktúra populácie sa mení pod vplyvom dem.udalostí.
Dem.javy sú viazané na ľud.jedincov a sú to neustále prebiehajúce dem.udalosti (pôrodnosť, úmrt., sob., dĺžka života, starnutie, ...).
Úroveň reprodukcie obyv.ovplyvňuje populačná politika – súhrn opatrení právnych, soc.a iných noriem, kt.pôsobia na reprodukciu obyv.Podm., kt.sú pre reprodukciu obyv.vytvorené pop.politikou, sp.života, kult.tradíciami,úrovňou rozvoja spol., vytvárajú populačnú klímu.Zisťovanie pop.klímy je predmetom dem.analýzy.
Predmetom dem.je nielen reprodukcia obyv., ale v širšom slova zmysle ide o reprodukciu spoločenskú, kt.súčasťou je vzdelanostná a kultúrna reprodukcia, reprodukcia živ.štýlu, spol.-čenských postojov,...
Z hľ.úrovne skúmania môžeme dem.rozlišovať takto:
1.dem.teória – je východiskom pre vš.etapy vedeckého skúmania dem.procesov
2.zber prvotných údajov o obyv.a dem.proce¬soch – prameňom údajov sú výsledky sčítania ľudu a údaje o bežnej evidencii obyv.Exist.aj výberové zisťovania – mikrocenzus
3.dem.metodológia – spojenie dem.teórie spolu s inými vedami, ako ŠTA, MAT, ...
4.dem.analýza – zahŕňa skúmanie vzťahov medzi dem.javmi, odhaľuje zákonitosti, príčiny a následky reprodukcie obyv.v konkrétnych podm.
Všeobecne rozdeľujeme dem.ŠTA na 2 časti:
5.dem.statika – skúma stav, štruktúru a rozmiestnenie obyv.
6.dem.dynamika – skúma prirodzený soc.a mechanický pohyb obyv.

Vývoj demografie
Do 17.st.sa používala dem.prevažne ako me-tod.a kvant.prístup.Vznik dem.ako vedy -17.st.– John Graunt – 1.preds., exist.urč.stabilný počet a pomer v pohlaví novorodencov, na 100 dievčat sa narodí 104 – 107 chlapcov.Na 1000 nar.detí zomiera 7 – 10 detí.Skúmaním úmrtnosti podľa vek.sk.položil základy pre výpočet úmrt.tab..V 18.st.bol preds.Johann Sűssmilch – ako 1.zostavil ú-mrt.tab.pre mestské a vidiecke obyv.V 19.st.sa na vývoji dem.podieľali Benjamín Gompertz a Karl Pearson – študovali a formulovali pojem vymiera-nia.Adolf Lambert Quetelet vypracoval zásady moderných sčítaní ľudu a zaslúžil sa o založenie medz.štat.ústavu, kt.exist.dodnes a sídli v Haagu.Vilhem Lexis – je autorom dem.siete – Lexisova sieť.V 20.st.existovala celá plejáda štatistikov.V otázkach dem.analýzy sa k najprepracovanejším radí fran.škola. Vznik dem.v SR úzko súvisí so vznikom dem.v býv.ČS.V 1900 sa po prvýkrát začala prednášať dem.na Karlovej univ.v Prahe.Za zakladateľa dem.sa považuje Antonín Boháč.Jeho pokračovateľom bol Jaromír Korčák.V SR – Ján Svetoň.

Početný stav obyv.a jeho štruktúry
Pramene údajov o stave obyv.
- počet obyv.urč.územia sa neustále mení.V každom okamihu dochádza k + a – obyv., ale i migráciou obyv.Z týchto dôvodov zisťujeme početný stav populácie k urč.okamihu.

Najdôl.zdroje o stave obyv:
1.sčítanie ľudu – cenzus – má nezastupiteľný význam.Poskytuje údaje o štruktúre obyv., údaje sú vyčerpávajúce a umožňuje triedenie podľa dem., geodem.a soc.znakov obyv.Robí sa každých 10r.
Dem.char.-tiky: 1.prirodzený + obyv.– po¬čet narodených, 2.prir.ubytok – počet zomrelých, 3.migrácia – zmena územia, 4.prirodzený pohyb – prírastok, úbytok, sobášnosť, 5.stredný stav obyv.– počet obyv.k 1.7.
2.evidencia prir.pohybu obyv.– ŠTA evidencia (výkazy o narodení, úmrtí – evidujú matriky, počte sobášov – obecné úrady, rozvodov – sudna ŠTA, potratov – Min.zdrav.) .Pri narodení [vek matky], úmrtí a sobášnosti je najdôl.dem.znakom vek.Pri rozvodovosti je dôl.dem.znakom dĺžka trvania manželstva.
3.centrálny register obyv.– evidovaný od 1980 na Min.vnútra.Je v ňom zaregistrovaný každý občan pod rodným číslom.Poskytuje málo údajov.
4.mikrocenzus – výberové zisťovanie, robí sa raz za 3 až 5 r., zisťuje údaje, kt.neboli predmetom sčítania ľudu.

Struktura obyv.
Zlozenie obyv.podla pohlavia a skladba obyv.podla veku preds.zakl.dem.struktury obyv.
Struktury obyv.podla pohlavia:
- char.-izuje ju podiel M v populacii al.index maskulinity.Podiel Ž v populaciii je char.indexom feminity.Podiel M v pop.sa vyj.v %, promile, al.pom.cislom.Najcastejsie v praxi je pouzivany podiel dievcat medzi novorodencami.Staci ak pozname 1 ukaz., a vieme vyp.aj dalsi.Podiel M v pop.ovplyvnuje pomer pohlavi pri narodeni, rozdielny priebeh umrnosti M a Ž podla veku, prip.i migracia obyv.Umrtnost M je vyssia ako umrtnost Ž.Tento jav v dem.nazyvame nadumrtnost M.Po 40.veku a s pribudanim dalsieho veku sa zvysuje podiel Ž.Emigracne krajiny maju vyssi podiel Ž, imigracne M.Teda pohyb (migracia) obyv.tiez sposobuje rozdiely M a Ž v pop.
Struktura obyv.podla veku
- je rozdelena podla poctu M, resp.Ž podla j.veku al.skupin veku al.sa delia na nerovnorode skupi-ny.Caste su 5-rocne sk.Obyv.sa deli: od