Aktuárska demografia - prednášky

Aktuárska Demografia

1. prednáška

Demografická ŠTA (ŠTA obyv.) – zaoberá sa skúmaním stavu, štruktúry a pohybu obyv.
Predmetom demografie je reprodukcia ľudských populácií, ktorou rozumieme neustálu obnovu ľud. populácie v dôsledku priebehu procesov – rodenia sa a umierania.
Objektom dem. sú ľudské populácie, človek.

Musíme rozlišovať demograf. reprodukciu (užší pojem) a demografický vývoj (všeobecnejší pojem, dotýka sa viacerých činností ľud. populácie).

Rozlišovať budeme aj pojem populácia a obyv. Vymedzenie pojmu populácie je v podstate biologické. Pracuje so súborom osôb, na kt. prebieha demog. reprodukcia.
Obyv. chápeme ako súbor osôb vymedzených územne.
V hlbších demograf. analýzach budeme používať pojem kohorta – je tvorená skupinou ľudí, u kt. dochádza v rovnakom čase k niektorej dem. udalosti (narodenie, sobáš, rozvod, ...

Veľkosť a štruktúra populácie sa mení pod vplyvom dem. udalostí.
Dem. javy sú viazané na ľud. jedincov a sú to neustále prebiehajúce dem. udalosti (pôrodnosť, úmrtnosť, sobášnosť, dĺžka života, starnutie, ...).

Úroveň reprodukcie obyv. ovplyvňuje populačná politika – súhrn opatrení právnych, soc. a iných noriem, kt. pôsobia na reprodukciu obyv.
Podmienky, kt. sú pre reprodukciu obyv. vytvorené populačnou politikou, spôsobom života, kult. tradíciami,úrovňou rozvoja spol., vytvárajú populačnú klímu. Zisťovanie pop. klímy je predmetom dem. analýzy.

Predmetom dem. je nielen reprodukcia obyv., ale môžeme ju chápať i v širšom slova zmysle, tzn., že ide o reprodukciu spoločenskú, kt. súčasťou je vzdelanostná a kultúrna reprodukcia, reprodukcia živ. štýlu, spol.-čenských postojov,...

Z hľ. úrovne skúmania môžeme dem. rozlišovať takto:
1. dem. teória – je východiskom pre vš. etapy vedeckého skúmania dem. procesov
2. zber prvotných údajov o obyv. a dem. procesoch – prameňom údajov sú výsledky sčítania ľudu a údaje o bežnej evidencii obyv. Exist. aj výberové zisťovania – mikrocenzus
3. dem. metodológia – spojenie dem. teórie spolu s inými vedami, ako ŠTA, MAT, ...
4. dem. analýza – zahŕňa skúmanie vzťahov medzi dem. javmi, odhaľuje zákonitosti, príčiny a následky reprodukcie obyv. v konkrétnych podm.

Všeobecne rozdeľujeme dem. ŠTA na 2 časti:
1. dem. statika – skúma stav, štruktúru a rozmiestnenie obyv.
2. dem. dynamika – skúma prirodzený soc. a mehanický pohyb obyv.

Vývoj demografie

Do 17. st. sa používala dem. prevažne ako metodologický a kvantitatívny prístup. Vznik dem. ako vedy môžeme zaznamenať až v 17. st. – John Graunt – 1. predstaviteľ, exist. určitý stabilný počet a pomer v pohlaví novorodencov, na 100 dievčat sa narodí 104 – 107 chlapcov. Na 1000 narodených detí zomiera 7 – 10 detí. Skúmaním úmrtnosti podľa vekových skupín položil základy pre výpočet úmrtnostných tabuliek.
V 18. st. bol predstaviteľom Johann Sűssmilch – ako 1. zostavil úmrtnostné tabuľky pre mestské a vidiecke obyv.

V 19. st. sa na vývoji dem. podieľali Benjamín Gompertz a Karl Pearson – študovali a formulovali pojem vymierania. Adolf Lambert Quetelet vypracoval zásady moderných sčítaní ľudu a zaslúžil sa o založenie medz. štat. ústavu, kt. exist. dodnes a sídli v Haagu.

Vilhem Lexis – je autorom dem. siete – Lexisova sieť.

V 20. st. existovala celá plejáda štatistikov. V otázkach dem. analýzy sa k najprepracovanejším radí fran. škola.

Vznik dem. na Slovensku úzko súvisí so vznikom dem. v býv. ČS. V 1900 sa po prvýkrát začala prednášať dem. na Karlovej univ. v Prahe. Za zakladateľa dem. sa považuje Antonín Boháč. Jeho pokračovateľom bol Jaromír Korčák. V SR – Ján Svetoň.

1. cvičenie

2. Početný stav obyv. a jeho štruktúry
2.1 Pramene údajov o stave obyv.

- počet obyv. urč. územia sa neustále mení. V každom okamihu dochádza k + a – obyv., ale i migráciou obyv. Z týchto dôvodov zisťujeme početný stav populácie k urč. okamihu.

Najdôl. zdroje o stave obyv:
1. sčítanie ľudu – cenzus – má nezastupiteľný význam. Poskytuje údaje o štruktúre obyv., údaje sú vyčerpávajúce a umožňuje triedenie podľa demograf., geodemograf. a soc. znakov obyv. Robí sa každých 10r.
Demograf. char.-tiky:
1. prirodzený + obyv. – počet narodených
2. prorodzený úbytok – počet zomrelých
3. migrácia – zmena územia
4. prirodzený pohyb – prírastok, úbytok, sobášnosť
5. stredný stav obyv. – počet obyv. k 1.7.
2. evidencia prir. pohybu obyv. – ŠTA evidencia (výkazy o narodení, úmrtí – evidujú matriky, počte sobášov – obecné úrady, rozvodov – śudna ŠTA, potratov – Min. zdravotníctva) . Pri narodení [vek matky], úmrtí a sobášnosti je najdôl. demograf. znakom vek. Pri rozvodovosti je dôl. dem. znakom dĺžka trvania manželstva.
3. centrálny register obyv. – evidovaný od 1980 na Min. vnútra. Je v ňom zaregistrovaný každý občan pod rodným číslom. Poskytuje málo údajov.
4. mikrocenzus – výberové zisťovanie, robí sa raz za 3 až 5 r., zisťuje údaje, kt. neboli predmetom sčítania ľudu.

3. prednaska
2.2 Struktura obyv.

Zlozenie obyv. podla pohlavia a skladba obyv. podla veku preds. zakl. demograf. struktury obyv.

Struktury obyv. podla pohlavia:
- char.-izuje ju podiel muzov v populacii al. index maskulinity. Podiel zien v populaciii je char. indexom feminity. Podiel muzov v pop. sa vyj. v %, promile, al. pomernym cislom.Najcastejsie v praxi je pouzivany podiel dievcat medzi novorodencami. Staci ak pozname 1 ukaz., a vieme vyp. aj dalsi.

Podiel muzov v pop. ovplyvnuje pomer pohlavi pri narodeni, rozdielny priebeh umrnosti muzov a zien podla veku, prip. i migracia obyv. Umrtnost muzov je vyssia ako umrtnost zien. Tento jav v demograf. nazyvame nadumrtnost muzov. Po 40. veku a s pribudanim dalsieho veku sa zvysuje podiel zien. Emigracne krajiny maju vyssi podiel zien, imigracne muzov. Teda pohyb (migracia) obyv. tiez sposobuje rozdiely M a Z v pop.

Struktura obyv. podla veku
- je rozdelena podla poctu M, resp. Z podla jednotiek veku al. skupin veku al. sa delia na nerovnorode skupiny. Caste su 5-rocne skup.

Obyv. sa deli:
- od