Aktívne bankové činnosti

- charakteristika a členenie aktív
- druhy aktív: primárne a sekundárne rezervy
- úvery a pôžičky
- investície

AKTÍVA A PASÍVA BANKY
Kvalita banky (čiže jej finančná bezpečnosť) sa dá najlepšie posúdiť cez súvahu banky, ktorá býva spolu s výkazom ziskov a strát zverejňovaná ako bilancia.

Na strane pasív sú vlastné zdroje banky a prostriedky získané od vkladateľov. Bankové operácie, ktoré ovplyvňujú stranu pasív, čiže zdrojov banky, sú pasívne bankové operácie a to sú hlavne príjmy vkladov klientely a emisie dlhopisov, napr. vloženie sumy na bežný účet sa prejaví vo zvýšení úhrnej sumy pasív banky.

Pasíva banky tvoria tve základné skupiny:

1. vlastné zdroje - vlastné imanie

- rezervný fond

- nerozdelený zisk

2. cudzie zdroje - čiže prijaté peňažné prostriedky, ktoré sú vlastne záväzkami banky

(prijaté prostriedky od obyvateľstva, firiem, iných bánk)



Aktíva banky znamenajú celkové použitie týchto prostriedkov, čiže kam banky peniaze vkladajú.

Aktíva banky predstavujú všetok majetok banky
- vo forme vlastného majetku
- vo forme pohľadávok

Najväčšie časť aktív banky tvoria pohľadávky, čiže poskytnuté úvery. Zakladným údajom bilancie býva údaj o hotovosti v pokladne, čo je vlastne potvrdenie o okamžitej likvidite banky.

Aktíva Súvaha banky – BILANCIA Pasíva
a/ vlastný majetok banky a/ vlastné zdroje
1. hotovosť v pokladni 1. základné imanie
2. budovy, zariadenie, pozemky 2. rezervný fond
3. nakúpené akcie a účastiny 3. nerozdelený zisk
z minulých rokov
b/ pohľadávky b/ cudzie zdroje
4. poskytnuté úvery 4. vklady a pôžičky
od emisnej banky
5. vklady v iných bankách 5. vklady od ostatných
bánk
6. dlhopisy (obligácie) cudzie 6. vklady od klientely (vlastné)
Aktívne bankové operácie sú vlastne podnikateľské operácie, pri ktorých sa používa kapitál (majetok) sústredený prostredníctvom pasívnych bankových operácii. Za aktívne bankové činnosti sa spravidla považujú:

a/ úverové operácie
b/ investičné činnosti bánk
c/ ostatné činnosti bánk (factoring, forfaiting, leasing).

Druhy aktív:
a/ primárne rezervy
- povinné
- pracovné

b/ sekundárne rezervy (krátkodobé cenné papiere: pokladničné poukážky a komerčné papiere)

úverové operácie

Poskytovanie úverov patrí k základným aktivitám obchodných bánk. Najčastejší spôsob členenie úverov je podľa času:

- krátkodobé
- strednodobé
- dlhodobé.

Osobitnú skupinu tvoria devízové úvery.

Základné typy krátkodobých úverov:

1. kontokorentný úver
2. revoldingový úver
3. zmenkový úver – vystupuje vo formách:

a/ eskontný – ide o poskytnutie peňažného úveru banke
b/ akceptečný – ide o poskytnutie dobrého mena banky
c/ avalový – ide o poskytnutie mena banky.

4. lombardný úver na:

a/ cenné papiere
b/ tovar
c/ pohľadávky
d/ drahé kovy a iné cennosti

5. účelový úver

Strednodobé a dlhodobé úvery (v praxi terminované úvery)- vystupujú vo forme:

a/ emisnej pôžičky
b/ úverového úpisu
c/ hypotekárneho úveru
d/ účelových a strednodobých a dlhodobých úverov

a/ emisná pôžička – priama pôžička podnikateľskému subjektu. Emitent sa emisiou dlhopisov obracia na ekonomickú verejnosť so žiadosťou o odkúpenie svojich dlhopisov. Predaj dlhopisov si môže podnik zabezpečiť sám alebo prostredníctvom banky a vtedy vzniká samotná emisná pôžička – ide o bankový úver (nejde o poskytnutie úveru na základe úverovej zmluvy).

b/ úverový úpis – úver sa poskytuje na základe podpísanej záväzkovej listiny – úverového listu.Táto listina je dôkazom o pohľadávke, nie je však cenným papierom, čo je nevýhoda, pretože ho veriteľ nemôže premeniť na likvidné prostriedky pred jeho splatnosťou.

c/ hypotekárny úver – úver poskytovaný bankou na záloh nehnuteľností. Patrí k najstarším druhom bankového úveru a banka ho poskytuje na základe dokladov o vlastníctve domov, pozemkov, prípadne hospodárskych budov. Zabezpečením môžu byť aj nehnuteľnosti, ktoré ešte len vznikajú, napr. výstavba nových bytových komplexov. Pokiaľ je na základe vlastníctva nehnuteľnosti poskytnutý úver, hovoríme, že je na nehnuteľnosť uvalená hypotéka.

investičné činnosti komerčných bánk

Banka ako veľký investor môže nakupovať cenné papiere rôznych spoločností. Súbor cenných papierov sa volá portfólio. Okrem akcií, obligácií a ostatných cenných papierov sa v ňom nachádzajú i štátne pokladičné poukážky. Slúžia na krytie štátneho rozpočtového dlhu, ale tiež sa vydávajú pre ovplyvnenie veľkosti peňažnej zásoby. Vydáva ich centrálna banka.

Pre zostavenie kvalitného portfólia sú nevyhnutné nasledujúce podmienky:

- značný kapitál
- kvalifikované analýzy investičných možností
- informačné zázemie
- odborní kvalifikovaní pracovníci atď.

Pri zostavovaní portfólia je jedným z najdôležitejších kritérií riziko. Závisí od:

- vzájomných vzťahov výnosov jednotlivých cenných papierov v portfóliu
- od rizikovosti jednotlivých cenných papierov
- od výšky kapitálu, ktorý sa do jednotlivých cenných papierov investoval.

Pri tvorbe portfólia banka neustále obchoduje s cennými papiermi – niektoré predáva, iné kupuje. Pri obchodovaní môže sledovať dva cieľe:

- investičný
- špekulačný.

Investičný cieľ znamená, že banka investuje do cenných papierov dlhodobejšie – ukladá do nich svoje prostriedky s motívom pravidelného vysokého výnosu spojeného s malým rizikom.

Špekulačný cieľ znamená, že banka kupuje cenné papiere väčšinou iba krátkodobo – na niekoľko hodín, dní, prípadne týždňov, aby ich v najvýhodnejšom bode trhovej ceny predala so ziskom.

Z iných hľadísk možno obchody s cennými papiermi členiť:

1. podľa spôsobu vybavovania

- obchody na vysporiadanie – musia byť nahlásené do vopred stanoveného termínu, pričom
v nabližší pokladničný deň sa uskutoční ich zúčtovanie.

- obchody priame – vyrovnávanie pohľadávok a záväzkov priamo medzi predavajúcim a

kupujúcim.

2. podľa času realizácie

- promtné obchody – znamenajú uskutočnenie obchodu ihneď a dodania cenných papierov
do niekoľkých dní po jeho uskutočnení.

- termínové obchody (futures) – uskutočnenie obchodu až po dohodnutej lehote.

Obchody s cennými papiermi môže banka vykonávať buď priamo alebo prostredníctvom organizovaného trhu (burza CP, RM – systém Slovakia).

ostatné aktívne operácie komerčných bánk

Banky uskutočňujú okrem úverových obchodov a investičných operácií aj ďalšie finančné – úverové obchody, ktoré vylepšujú portfólio banky a rozšírujú počet produktov banky a možnosti financovania.

Medzi tieto produkty patria:

factoring – odkup krátkodobých pohľadávok bankou z iniciatívy majiteľa bez spätného
postihu.

forfaiting – odkup stredno a dlhodobých pohľadávok bez spätného odkupu.

leasing – prenájom investičných zariadení , predmetov dlhodobej spotreby a iných predmetov
užívateľom za dohodnuté nájomné na určitú dobu.

Rozlišujeme dva základné druhy leasingu:
operatívny a finančný

Z mimobilačných produktov komerčných bánk najvýznamnejšími aktivitami sú vystavenie bankových záruk , proti záruk a dokumentárnych akreditívov.

Z dôvodov rastúcej konkurencie v oblassti bankovníctva sa sieť ponúkaných aktivít a produktov sa neustále rozširuje.

Pasíva banky
- tvoria dve základné skupiny – vlastné a cudzie zdroje.

základné imanie – akciový kapitál

vlastné zdroje rezervy
(vlastný kapitál) nerozdelený zisk
Pasíva vklady a pôžičky
od emisnej banky
cudzie zdroje vklady a pôžičky od
iných peňažných ústavov
(cudzí kapitál) vklady klientely
vydané dlhopisy
Základné imanie tvoria vydané a plne splatené akcie. To znamená, že do základného imania sa zahŕňajú len akcie, ktoré akcionári zaplatili v plnej výške. Banka tvorí rezervy:

- podľa zákona (zákonný rezervný fond)
- zo zisku po zdanení
- z nákladov na krytie strát z úverov a pôžičiek

Kapitál banky tvoria základný a dodatkový kapitál.

základné imanie
základný zákonný rezervný fond
rezervy tvorené zo zisku
Kapitál
rezervy tvorené z nákladov
dodatkový podriadený dlh
Pasívne bankové operácie sú operácie, ktorých výsledok ovplyvní výšku pasív (príjem vkladov) – vkladová činnosť.

Vkladová činnosť bánk

ÚSPORY
- odložená spotreba na budúce obdobie
- vytváranie peňažných zdrojov na financovanie platieb budúcich potrieb

A/ neorganizované – uložené v domácnosti, v pokladnici podnikateľských subjektov.
B/ organizované – uložené v peňažnom ústave.

VKLADY:

1. v užšom slovazmysle
- neterminované vklady
- úsporné vklady
- terminované vklady

2. v širšom slovazmysle
- depozitné certifikáty
- bankové obligácie

Neterminované vklady – finančné prostriedky, ktoré si klient ukladá na svoj účet s tým, aby ich denne mohol používať na bežné finančné hospodárenie. Pre banky tieto vklady nepredstavujú stabilný zdroj.

Podľa vkladateľa rozdeľujeme vklady na:

1. vklady podnikateľských subjektov – asi polovica z celkových neterminovaných
vkladov

- bežný účet
- kontokorentný účet

2. vklady obyvateľov – asi 30 % z neterminovaných vkladov
3. vklady vlády a miestnych orgánov – malý podiel
4. vklady bánk – asi 10%
5. ostatné – nadácie, neziskové organizácie, kluby.

Neterminované vklady sú pre banku nákladným a zároveň najmenej kvalitným peňažným zdrojom.
Neterminované vklady – na účtoch a neterminovaných vkladných knižkách

Terminované vklady – vklady, pri ktorých sa klient dobrovoľne zaviaže k časovému obmedzeniu disponovania s vkladom. Pomerne stabilný peňažný zdroj, ktorý banka môže využívať celé dohodnuté obdobie než dôjde k výberu. U vkladateľov je hlavným motívom týchto vkladov, záujem o úrokový výnos. Doba viazanosti – 1 mesiac až niekoľko rokov.

Výber terminovaného vkladu:

1. dohodnutím termínu splatnosti – vkladateľ sa zaviaže vybrať vklad po uplynutí určitej doby ( za 1, 3, 6 mesiacov), presný deň splatnosti

2. dohodnutou výpovednou lehotou – ak chce vkladateľ vklad vybrať v dohodnutej
výpovednej lehote (napr. musí počkať 60 dní)

3. kombinácia 1. a 2. možnosti – vkladateľ vyberie najskôr vklad za rok, ale výber musí
oznámiť 30 dní pred splatnosťou.

Termínovaný vklad môže byť vyplatený aj pred dohodnutým termínom za cenu penalizácie.

Hľadiská dĺžky obmedzienia vkladu
- krátkodobé
- dlhodobé

Úsporné vklady – peniaze uložené prevažne súkromnými osobami v banke spravidla na dlhšiu dobu. Od termínovaných vkladov sa odlišujú najmä tým, že termín výberu nie je vopred stanovený. Pri výbere úsporného vkladu sa väčšinou požaduje dodržanie základnej výpovednej lehoty. Najčastejšie sa úsporné vklady ukladajú na vkladné knižky.

Vkladná knižka :

- c.p., ktorý vkladateľ obdrží po prvom vklade a preukazuje vkladateľovi úspory v peňažnom ústave.
- možno vystaviť na
- meno
- doručiteľa
- môžu byť – úročené
- výherné

Pri úročených vkladných knižkách často bývajú zvýhodnení tí, ktorí po dlhšiu dobu nevybrali svoje úspory a môžu byť zvýhodnení:

1. k základnému úroku sa im pripíše dodatočný úrok,
2. bonusom (prémiou)

Stavebné sporenie:

- vykonáva 1 stavebná spporiteľna VÚB Wustenrot
- slúži na kúpu domu alebo bytu, rekonštrukciu, modernizáciu, na kúpu stavebných pozem-
kov, na prestaavbu nebytových priestorov naa byt
- sporenie formou pravidelných i mimoriadnych vkladov
- na vklady jje štátom garantovaná 40 % štátna prémia – nepodlieha zdaneniu
- nárok na štátnu prémiu pre každého člena rodiny
- majetková štátna prémia Sk 6000,- ročne
- účet stavebného sporenia je úročený 3 % úrokom – nie je zdanený
- stavebný úver so 6 % úrokom
- po 6 rokoch má vkladateľ možnosť disponovať s nasporenými peniazmi, štátnou
prémiou a úrokom

Štát garantuje, že marža úroku nebude väčšia ako 3 %.

Účty poistného sporenia – poistné sporenie je sporenie spojené so životným poistením. Je kombináciou zmluvy na pravidelné sporenia na vkladnový účet a zmluvy na poistenie životných rizík.Vkladateľ vkladá pravidelné mesačne stanovené čiastky. Vklad je čiastočne úročený, čiastočne sa vytvára poistný fond, ktorý sa použije v prípade poistnej udalosti. Po uplynutí stanovenej lehoty sa vklad vypláca vkladateľovi vrátane úrokov (+ bonus).

Depozitné certifikáty

- sú alternatívou termínovaných vkladov,
- sú to potvrdenky, ktoré banky vydávajú vkladateľom, pri nákupe zaokrúhlenej čiastky vkladu,
- sú formou c.p. a možno s nimi obchodovať aj keď banky ich obchodovateľnosť obmedzujú.

Majiteľ potom obdrží výšku vkladu v termíne splatnosti.

- majú dobu splatnosti 1 až 2 roky, sú teda krátkodobými zdrojmi,

Vydávajú sa v rôznych nomináciách na meno i na doručiteľa. Môže ich nakupovať ktokoľvek – podnik, občan, štát i iné subjekty. Táto forma sústreďuje dočasne voľné prostriedky. Má pre banku veľký význam, môžu sa obrátiť na oveľa širšiu verejnosť, nielen na klientov banky, ale na všetkých , ktorí sú ochotní investovať svoje peňažné prostriedky (prebytky). Depozitné certifikáty vznikli v USA a k ich rozšíreniu došlo v 60. rokoch. Nominujú sa v domácej ako aj v cudzej mene. Sú zaťažené daňou a podriadené povinnými minimálnym rezervám. V závislosti od výšky prostriedkov, ktoré sa pomocou nich sústreďujú, rozdeľujem ich na nominácie – malé, stredné, veľké.

Malé nominácie – predstavujú vkladové a sporiteľničné certifikáty, ktoré sú určené pre obyvateľov a sú alternatívnou formou sporenia namiesto vkladnej knižky. Sú nominované v malých hodnotách ( Sk 1000 – Sk 5000).

Pre malé a stredné banky sú výhodné najmä stredné nominácie depozitných certifikátov. Sú vydané nad nominálom sporiteľničných certifikátov, niekedy sa s nimi aj prekrývajú (Sk

10 000).

Veľké nominácie – nominované na veľké čiastky a sú určené na kapitálovo silných komitentov (Sk 50 000 – Sk 100 000).

Bankové obligácie

V prípade, že si banka potrebuje zabezpečiť väčšie množstvo dlhodobých zdrojov s istotou, že veriteľ neskôr neodstúpi od tohoto obchodu emituje obligácie. Nakupujú ich podnikateľské subjekty, obyvateľstvo, iné banky a ostatné organizácie. Peňažné zdroje, ktoré banka týmto spôsobom získa sú stabilné a má ich k dispozícii celú dobu splatnosti, preto sú aj dobre úročené.

Bankové obligácie sa dnes vo svete emitujú so splatnosťou 5 a viac rokov. V našej praxi do 5 rokov. Bankové obligácie majú náležitosti a formu zhodnú s obligáciami ostatných emitentov. Môžu byť umiestnené na tuzemskom alebo zahraničnom kapitálovom trhu. Z hľadiska emituje banka obligácie s pevnou alebo premenlivou úrokovou sadzbou.

Banky emitujú rôzne druhy bankových obligácií:

1.burzovo obchodovateľné obligácie na majiteľa

2. konvertibilné (výmenné dlhopisy)

3. opčné (odberné).

Bankové, výmenné a odberné obligácie majú osobitné postavenie nakoľko v ich rozsahu je predpokladané následné zvýšenie vlastného kapitálu banky. Ich majitelia sa môžu rozhodnúť pre výplatu nominálnej hodnoty prípadne úroku z obligácie alebo pre ich premenu na bankové akcie. Častým motívom emisie bankových obligácií bývajú aj účelové finančné potreby niektorých veľkých komitentov.

Osobitným druhom bankovej obligácie sú tzv.

zástavné listy kryté dvojako
- ručí banka svojim majetkom
- majitelia zástavných listov zabezpečených nehnuteľnosťami hypotekárnych dlžníkov prípadne istením komunálnej pôžičky

bankové pokladničné poukážky
– sú obligáciami so strednodobou lehotou splatnosti (1 – 4 roky). Vypĺňajú medzeru medzi depozitnými certifikátmi a dlhodobými obligáciami

Úvery od iných bánk – rozdeľujú sa na dva základné druhy:

- úvery a pôžičky od iných obchodných bánk
- úvery od emisnej banky

Nákup vkladov a úverov jednej banky od druhej je motivovaný v podstate dvomi dôvodmi:

- snahou zvýšiť úverové zdroje
- snahou respektíve potrebou vyrovnávať pozíciu a dodržať likviditu banky

Úvery a pôžičky od iných bánk môžu byť :

- krátkodobé úvery – majú formu reeskontu zmeniek, mobilizačných solozmeniek (finančné zmenky), úvery na bežnom účte a formu zjednaných vkladov.

- strednodobé a dlhodobé pôžičky – majú formu obligácií, pôžičiek na úverovom účte a priebežných úverov.

Úvery od emisnej banky – reeskontný úver, lombardný úver, krátkodobé aukčné prekleňovacie úvery, ďalšie bežné formy poskytovania úverov centrálnou bankou.