Ako sa z prírodných vláken vyrábajú odevy

Ako sa z prírodných vláken vyrábajú odevy
Pravdepodobne prvým vláknom, ktoré našlo cestu do látky, bola vlna (asi pred 7000 rokmi v mladšej dobe kamennnej). Človek tej doby dostal možnosť vybrať si medzi vlneným odevom alebo odevom zo zvieracích koží. Aj ľanovú a bavlnenú látku ľudia poznali už v dávnych časoch.

Ľanové, vlnené a bavlnené vlákna musia pri výrobe látok prejsť dvoma procesmi. Najskôr sa spriadajú do priadze, ktorá sa potom tká, to značí, že sa dve skupiny kolmo usporiadaných vláken navzájom prepletú. Ľanové vlákno pochádza zo stonky ľanu a získava sa tak, že sa stonky najprv po celej dĺžke rozštiepia a na niekoľko týždňov sa ponoria do vody. Dĺžka ľanových vláken sa pohybuje v rozpätí od 15 cm do jedného metra.

Bavlnené vlákna rastú v tobolkách bavlníka a sú omnoho kratšie ako ľanové vlákna. Vlákna sa musia z toboliek vyčesať a oddeliť od semien v špeciálnom stroji.

Ďalšími prírodnými vláknami sú juta (používa sa na výrobu vriec, tašiek a výstuh kobercov).

Naši predkovia tkali látky rovnakým spôsobom ako my dnes. Pri tkaní sa používajú dva súbory priadzí – osnova a útok. Nite osnovy sú natiahnuté rovnobežne s tkanou látkou, kým niť útku sa prevlieka pod a nad každé druhé vlákno osnovy. Na tkanie sa používajú krosná – rám, ktorý uľahčuje a urýchľuje prevliekanie útku osnovou. Na jednoduchých mechanických krosnách vlákna osnovy prechádzajú brdom. Nite osnovy vedú striedavo cez očká drôtu a medzi drôtmi. Pri tkaní látky sa brdo nadvihuje a vytvoreným priestorom medzi vláknami sa preťahuje útok. Na väčšine moderných tkáčskych strojov nepoužívajú člnok, ale ťahadlo v tvare kordu či vzduchovú a vodnú trysku. Po každom pretiahnutí útku osnovou sa niť brdom pevne pritlačí k predchádzajúcej niti. Očká s prevlečenými niťami osnovy sa stlačia dolu, člnok sa obráti a opäť sa pretiahne priestorom medzi vláknami osnovy. Najrýchlejšie priemyselné stroje pretiahnu útok cez osnovu aj viac ako dvestokrát za minútu.

Týmto spôsobom sa výrobí obyčajná tkanina s vláknami útku striedavo vždy nad a pod inými vláknami osnovy. Je dosť pevná, ale na výrobu odevov sa nehodí.

Existuje aj mnoho ďalších spôsobov tkania. Napríklad väzba saténovej látky vzniká tak, že sa útok stretne s každou štvrtou až každou piatou niťou osnovy. Látka sa potom leskne, pretože veľká časť vláken osnovy leží na povrchu tkaniny. Satén nie je veľmi vhodný na nosenie, pretože sa nitky ľahko vytrhávajú.

Obmenou saténu je damask, ktorý sa používa na obrusy, na poťahy a hodvábne látky. Saténovo jemné farebné odtiene sa dosiahnu tak, že sa na vonkajšej strane striedajú plochy osnovy a útku. Drobnou zmenou v odraze svetla sa vytvoria vzory. Hrubá zamatová látka sa vytvorí prestrihnutím niektorých povrchových nitiek po tkaní. Ďalšími spôsobmi tkania sú keprová väzba a aksamietová väzba (na výrobu menčestru, velúru a zamatu).

Výroba hodvábu pozostáva zo štyroch častí: pestovania moruší, chovu priadky morušovej, namotávania hodvábnych nitiek zo zámotkov na cievky a tkania hodvábnych látok. Celková svetová produkcia hodvábu je nízka a predstavuje len pätinu celkovej výroby textilných vláken. Za lesklý povrch hodvábne látky vďačia odrazu svetla od vláken – vlákna majú trojuholníkový (nie okrúhly) prierez.