ako písať fejtón

Fejtón – Naša autobusová doprava
Uvádzam príklad, čo napísať ako slohovú prácu ako Fejtón. Fejtón je stredne dlhý literárny žáner, ktorý zosmiešňuje a paroduje vybraný objekt, vlastnosť, alebo dej. Ak chcete napísať dobrý fejtón, musíte mať citlivé vnímanie okolia, a všímať si nedostatky toho, o čom fejtón má byť. Vybrať si môžete politiku, dopravu, školu, ale aj spolužiakov, zamestnania. Fejtón má znieť.. Hrozne. Áno, ale treba ho napísať takým bravúrnym štýlom, že nikto nespozná kritiku na svojej osobe, odrazí sa tu iba smiech. Uvádzam príklad na jeden taký fejtón.


Je neskutočne úžasné čo ráno zažívam v autobuse. Alebo radšej v konzerve natlačenej živým mäsom s kolesami a bočnými zarosenými sklami? Najprv prídem na autobusovú stanicu. Keby sa to vôbec mohlo nazvať stanicou. Lebo to je iba prefukujúca búda navrchu so strechou. Pozriem sa na cestovný poriadok. Aj keď za sklom a v železnom ráme, je špinavý a roztrhaný, sklo je rozbité. Je mi zima a namiesto poriadnej lavičky sú tu iba natreté zarosené dosky. Na chodníku milión odpadkov a zvyšky z cigariet.

Áno, autobusová zastávka je masovo-kultúrne stredisko. Bľabotu je tu až dosť. Ako pre koho? Je úplný rozdiel medzi vlakovou čakárňou vyhriatou aj s lavičkami na sedenie a medzi búdou na čakanie na autobusy.


No konečne, prichádza tá dvadsaťročná rachotina, ktorou sa mám odviezť do cieľa cesty. Samozrejme prepchatá ľuďmi. Nastupujem. Znudený šofér sa pýta:
„ Tak, kam to bude?“ A ja takisto znudene odpovedám: „ Študentský, Strážske“


Za mnou sa tlačí ďalšia háveď nastupujúca do autobusu. Vyberám peniaze a padajú mi. Zasa trápna situácia. Keby som šiel vlakom, jednoducho by som nastúpil, sadol si a čakal na sprievodcu kontrolujúceho lístky. Ale namiesto toho sa pretisnem cez vyvalených cestujúcich a ich batožinu rozhádzanú v uličke na zemi a skúšam nájsť neobsadené miesto. Samozrejme žiadne nenájdem. Nechápem, čo tí ľudia na autobuse vidia. Tak sa teda chytím sivej tyči a držím sa jednou rukou, druhou držím tašku. Autobus sa prudko vyštartuje a ja skoro spadnem. A začína sa bláznivá jazda. Tento autobus ide dosť pomaly, lebo je napchaný ľuďmi, ktorí otŕčajú svoje neohrabané frňáky na sklo a ostošesť kýchajú a kotkodákajú so susedmi. A kontrastujúci nápis: Nerozprávajte sa s vodičom za jazdy! A pri ňom akurát stojí tlstý chlapisko a gágajú spolu ako na trhovisku.

Šofér zabáča do zákruty a celý autobus sa nahýňa, asi podobne ako na húsenkovej dráhe pre malé deti. A autobus sa drgľuje po popraskanej ceste a prechádza v plnej rýchlosti cez železničný prechod až zadunia plechy. Pripadám si ako sardinka v preplnenej konzerve alebo ako Mojsejová v hydinárni medzi sliepkami. A za tento brajgel treba platiť ešte viac ako za železnice. Nečudo, že väčšina ľudí si kúpi auto a vozí sa ním do práce, než by mala zažívať tento každodenné plechové natriasanie. Šofér si asi myslí, že vezie kravy, asi ako vodič kamiónu čo smrdí na polkilometra. Autobusy majú aj úžasné meškanie, kým príde, stihnem vycestovať na poštu poslať tri balíky a ponakupovať oblečenie na pol zimy. A k tomu ešte možno aj vyskúšať zoskok padákom, možno dovtedy autobus uráči prísť.


Na ďalšej zastávke nastúpi baba s mechom na chrbte a háda sa s vodičom, že už je dôchodkyňa. No jasné. Príde a automaticky sa spýta vpredu sediacich: „ Môžem si prisadnúť“.No jasné. Sadni im na hlavu! Odpovedajú, že už majú obsadené a tak sa baba zaradí do uličky a tíska sa na mladých študentov a odtláča ich do zadu.


Najlepšie zážitky mám z čakania na autobusovej zastávke. Raz som šiel zo školy autobusom do Humenného a po pár minútach čakania som videl tučnú starú babu – zrejme poriadne naloganú ako si stiahla gate a pred všetkými čakajúcimi ( možno ich bolo až 100) na hlavnej stanici si čupla a vytiahla tú hnusnú celulitídovú prdel a vyšťala sa na chodník. Zopár študentov prepuklo v hurónsky rehot. Zastávka sa otriasala. Ach, ach, ach. K tomu už nemám čo dodať. Mohli by v telke vydumať novú reality show.Z toho vyplýva, že je lepšie chodiť vlakom, peši, ale autobusom... Neradím.

Toto je druh veľmi tvrdého fejtónu. Je spracovaný aj vulgárne aj obscénnym spôsobom, ale záleží hlavne od dávky tvorivosti v zákernosti, v ktorej máte tvoriť.Čím smiešnejší a zákernejší fejtón je, tým bude mať väčší úspech.