Inštitúcie
• Európsky parlament
• Rada Európskej únie predsedníctvo
• Európska rada
• Európska komisia
• Súdny dvor európskych spoločenstiev
• Európsky dvor audítorov
• Európsky ombudsman
• Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov
Finančné orgány
• Európska ústredná banka
• Európska investičná banka
Poradné orgány
• Európsky hospodársky a sociálny výbor
• Výbor pre regióny
Medziinštitucionálne orgány
• Úrad pre úradné publikácie európskych spoločenstiev
• Úrad pre personálny výber európskych spoločenstiev
Decetralizované orgány Európskej únie (agentúry)
• Agentúry Európskeho spoločenstva
• Európska zahraničná a bezpečnostná politika
• Policajná a súdna spolupráca v kriminálnych záležitostiach
Európsky parlament
Začiatky Parlamentu siahajú do 50-tych rokov minulého storočia a do zakladajúcich zmlúv. Od roku 1979 volia poslancov priamou voľbou občania, ktorých zastupujú.Parlamentné voľby sa konajú každých päť rokov a právo voliť má každý občan EÚ, ktorý je registrovaný ako volič. Parlament preto vyjadruje demokratickú vôľu 380 miliónov občanov únie a reprezentuje ich názory v rokovaniach s ostatnými inštitúciami EÚ.V roku 2004 bol za predsedu Európskeho parlamentu zvolený Josep Borrel Fontelles.
Poslanci Európskeho parlamentu nesedia v blokoch podľa štátov, ale v celoeurópskych politických skupinách, ktoré združujú všetky hlavné politické strany pôsobiace v členských štátoch EÚ.
TABUĽKA č.1: Počet kresiel za politické skupiny k 1. aprílu 2003
Politická skupina Skratka Počet kresiel
Európska ľudová strana (Kresťanskí demokrati) a Európski demokrati EPP-ED 232
Strana európskych socialistov PES 175
Európska liberálna, demokratická a reformistická strana ELDR 52
Zjednotená európska ľavica/Severská zelená ľavica EUL/NGL 49
Zelení/Európska slobodná aliancia Greens/EFA 44
Únia za Európu národov UEN 23
Európa demokracií a rozmanitosti EDD 18
Nezaradení NA 31
SPOLU 624
Kde sídli?
Európsky parlament pôsobí vo Francúzsku, Belgicku a Luxembursku. Mesačné plenárne zasadania, na ktorých sú prítomní všetci poslanci, sa konajú v Štrasburgu (Francúzsko) - v "sídle" Parlamentu. Schôdze parlamentných výborov a všetky ďalšie plenárne zasadania sa konajú v Bruseli (Belgicko), kým Luxemburg je sídlom správnych úradov ("Generálny sekretariát").
TABUĽKA č.2: Počet kresiel podľa štátov
1999-2004 2004-2007 2007-2009
Belgicko 25 24 24
Bulharsko - - 18
Cyprus - 6 6
Česká republika - 24 24
Dánsko 16 14 14
Nemecko 99 99 99
Grécko 25 24 24
Španielsko 64 54 54
Estónsko - 6 6
Francúzsko 87 78 78
Maďarsko - 24 24
Írsko 15 13 13
Taliansko 87 78 78
Lotyšsko - 9 9
Litva - 13 13
Luxembursko 6 6 6
Malta - 5 5
Holandsko 31 27 27
Rakúsko 21 18 18
Poľsko - 54 54
Portugalsko 25 24 24
Rumunsko - - 36
Slovensko - 14 14
Slovinsko - 7 7
Fínsko 16 14 14
Švédsko 22 19 19
Spojené kráľovstvo 87 78 78
Čím sa parlament zaoberá?
Parlament má tri hlavné úlohy:
1. Spolu s Radou uplatňuje zákonodarnú právomoc. Skutočnosť, že predstavuje priamo volený orgán, napomáha garantovať demokratickú legitimitu európskeho práva.
2. Uplatňuje demokratický dohľad nad všetkými inštitúciami EÚ, najmä nad Komisiou. Má právomoc schvaľovať alebo zamietať nomináciu komisárov a má právo vysloviť nedôveru Komisii ako celku.
3. Spolu s Radou uplatňuje právomoc nad rozpočtom EÚ, preto môže ovplyvňovať výdavky EÚ. Na konci tohto postupu prijíma alebo odmieta rozpočet ako celok.
Ako je organizovaná práca parlamentu?
Práca Parlamentu je rozdelená do dvoch základných etáp:
• Príprava na plenárne zasadanie. Tú vykonávajú poslanci rôznych parlamentných výborov, ktorí sa špecializujú na konkrétne oblasti činnosti EÚ. Otázky na diskusiu prerokúvajú aj politické skupiny.
• Plenárne zasadanie samotné. Plenárne zasadania, na ktorých sa zúčastňujú všetci poslanci, sa zvyčajne konajú v Štrasburgu (jeden týždeň mesačne) a niekedy v Bruseli (dva dni). Na týchto zasadaniach Parlament posudzuje navrhovanú legislatívu a hlasuje o zmenách skôr než sa dosiahne rozhodnutie o texte ako celku.
Medzi ďalšie body programu môžu byť zaradené oznámenia Rady alebo Komisie, alebo otázky o dianí v Európskej únii alebo v širšom priestore.
Rada Európskej únie
Rada je hlavný rozhodovací orgán Európskej únie. V Rade Európskej únie sa schádzajú ministri členských štátov. V závislosti od oblasti, ktorá je zaradená do programu rokovania, zastupuje každý štát minister zodpovedný za príslušnú oblasť (zahraničné veci, financie, sociálne veci, doprava, poľnohospodárstvo, atď.). Predsedníctvo Rady vykonáva na základe rotácie každý členský štát počas šiestich mesiacov.Rada zodpovedá za rozhodovanie a koordináciu.
• Rada Európskej únie vykonáva zákonodarnú právomoc, predovšetkým v rámci spolurozhodovacieho postupu s Európskym parlamentom.
• Rada koordinuje celkovú hospodársku politiku členských štátov.
• Rada určuje a uskutočňuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku na základe všeobecných usmernení stanovených Európskou radou.
• Rada zabezpečuje koordináciu opatrení členských štátov a prijíma opatrenia v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach.
• Rada spolu s Európskym parlamentom tvorí rozpočtový orgán, ktorý prijíma rozpočet spoločenstva.
Právne akty Rady
Právne akty Rady môžu mať formu nariadení, smerníc, rozhodnutí, spoločných postupov alebo spoločných pozícií, odporúčaní alebo stanovísk. Rada môže tiež prijímať závery, vyhlásenia alebo rezolúcie. Keď Rada vykonáva svoju zákonodarnú právomoc, je to v zásade Komisia Európskych spoločenstiev, ktorá formuluje návrhy. Tieto návrhy sa posudzujú v rámci Rady, ktorá ich môže pred ich prijatím zmeniť alebo doplniť.
Európsky parlament sa aktívne zúčastňuje na tomto legislatívnom procese. Široký okruh otázok je upravený právnymi aktmi, ktoré sú výsledkom legislatívneho procesu spoločenstva a prijímajú sa spoločne Európskym parlamentom a Radou v rámci spolurozhodovacieho postupu.
Počet hlasov každého členského štátu je stanovený zmluvami. Zmluvy tiež upravujú prípady, kedy je potrebná jednoduchá väčšina, kvalifikovaná väčšina alebo jednomyseľnosť.
Od 1. novembra 2004 sa kvalifikovaná väčšina dosiahne za predpokladu, že sú splnené tieto dve podmienky:
• súhlas väčšiny členských štátov (v niektorých prípadoch dvojtretinovej väčšiny);
• odovzdanie aspoň 232 hlasov v prospech návrhu, t.j. 72,3% z celkového počtu hlasov (približne rovnaký podiel ako v predchádzajúcom systéme).
Každý členský štát môže naviac požiadať o overenie, či hlasy odovzdané v prospech návrhu predstavujú aspoň 62% celkového počtu obyvateľstva únie. Ak sa toto kritérium nenaplní, rozhodnutie sa nepríjme.
TABUĽKA č.3: Rozdelenie hlasov podľa jednotlivých štátov
Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska 29
Španielsko, Poľsko 27
Holandsko 13
Belgicko, Česká republika, Grécko, Maďarsko, Portugalsko 12
Rakúsko, Švédsko 10
Dánsko, Írsko, Litva, Slovensko, Fínsko 7
Cyprus, Estónsko, Lotyšsko, Luxembursko, Slovinsko 4
Malta 3
SPOLU 321
Predsedníctvo Rady vykonáva počas obdobia šiestich mesiacov, Slovenská republika bude vykonávať predsedníctvo od júla do decembra 2016.
Európska rada
Európska rada pozostáva z hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov a predsedu Komisie. Stanovuje všeobecné politické usmernenia Európskej únie. Závery, ktoré sa prijmú na zasadnutiach Európskej rady sú hlavným impulzom pri stanovovaní všeobecných politických usmernení Európskej únie. Zasadnutia Európskej rady sa zvyčajne konajú v Bruseli, v budove Justus Lipsius. Európska rada nie je inštitúciou Európskej únie, určuje však spoločné ciele európskej politiky. Na summitoch Európskej rady sa stretávajú hlavy štátov alebo vlád, aby určili smery európskej politiky.
Úloha a zodpovednosť
Hoci Európska rada nie je inštitúciou Európskej únie, v uplynulých rokoch v nej hrala dôležitú úlohu ako stimul pokroku. Určuje smery politiky Únie. Jej zodpovednosť bola jasne vymedzená v Zmluve o Európskej únii, podľa ktorej má byť stimulom a určovať všeobecné politické smery ďalšieho rozvoja Únie. V mnohých prípadoch má Európska rada vydávať politické smernice Rade Európskej únie alebo Európskej komisii, aby sa niektoré myšlienky preniesli do praxe.
Európsku radu si ľudia často mýlia s Radou Európy. V skutočnosti je Rada Európy úplne odlišnou organizáciou, ktorá je plne právne nezávislá od Európskej únie.
Ako Európska rada pracuje?
Európska rada sa schádza dva razy do roka, a to vždy v tej krajine, ktorá v tom čase zaujíma v Rade predsedníctvo. Predsedníctvo zastáva postupne každý členský štát na obdobie šiestich mesiacov. Mimoriadne summity sa zvolávajú k záležitostiam mimoriadnej dôležitosti.
Európska rada predkladá po každom stretnutí správu Európskemu parlamentu a každoročne mu predkladá aj písomnú správu o pokroku v Únii.
Európska komisia
Európska komisia stelesňuje a presadzuje základné záujmy únie. Predseda a členovia komisie sú menovaní členskými štátmi potom, ako ich potvrdí Európsky parlament.
Komisia je hlavnou silou inštitucionálneho systému únie:
• má právo iniciovať legislatívne návrhy, teda predkladá ich parlamentu a rade
• ako výkonná moc únie je zodpovedná za implementovanie európskej legislatívy (direktívy, smernice, rozhodnutia), rozpočtu a programov prijatých parlamentom a radou
• vystupuje ako ochranca zmlúv a spolu so Súdnym dvorom zaisťuje správne vykonávanie komunitárneho práva
• reprezentuje úniu na medzinárodnom poli a rokuje o medzinárodných dohodách, hlavne v oblasti obchodu a spolupráce
Európsky parlament schválil 18. novembra 2004 Európsku komisiu na čele s Josém Manuelom Barrosom. Európsku komisiu odsúhlasilo 449 poslancov. Proti sa vyslovilo 149 a hlasovania sa zdržalo 82. Komisiu podporila väčšina poslancov troch najsilnejších politických skupín v Európskom parlamente ľudovcov, socialistov a liberálov, proti hlasovali zelení, komunisti, časť euroskeptikov a nezávislých. Komisiu podporili všetci slovenskí europoslanci.
Aká je nová Európska komisia Josého Barrosa?
Novú Európsku komisiu na čele s Portugalcom José Manuelom Barrosom schválil Európsky parlament 18. novembra 2004. Slovensko v Komisii zastupuje Ján Figeľ, bývalý hlavný vyjednávač SR o vstupe do EÚ a štátny tajomník ministerstva zahraničia SR v rokoch 1998 až 2002. Špidla má na starosti zamestnanosť a sociálne veci, Fígeľ školstvo, vzdelávanie, kultúru a mnohojazyčnosť.
TABUĽKA č. 4: Chronológia hlavných udalostí formovania novej Komisie
29. jún 2004 Mimoriadny summit EÚ v Bruseli nominoval na post predsedu budúcej Komisie vtedajšieho portugalského premiéra Josého Manuela Durrao Barrosa.
22.júl 2004 Nový Európsky parlament (EP) schválil Barrosa na post predsedu Komisie.
12. august 2004 Barroso predstavil verejnosti svoj tím, zostavený z osobností, ktoré navrhli po konzultácii s ním vlády členských štátov EÚ.
27. september –
11. október 2004 Vypočúvanie dezignovaných komisárov v príslušných výboroch EP. Ako jediného z kandidátov odmietol 11. októbra výbor EP pre občianske slobody Taliana Rocca Buttiglioneho.
27. október 2004 Hlasovanie v EP o dôvere novej Komisii ako celku. K samotnému hlasovaniu napokon nedošlo, nakoľko Barroso svoj návrh na zloženie Komisie stiahol. Dôvodom boli obavy, že jeho Komisia v EP neprejde.
30. október 2004 Talian Rocco Buttiglione sa vzdal svojej kandidatúry.
4. november 2004 Barroso predstavil druhý návrh Komisie: Taliansko a Lotyšsko nominovali nových eurokomisárov (Franco Frattini a Andris Piebalgs) a Maďar László Kovács dostal iný rezort (dane a clá).
15 – 16. november 2004 Dodatočné vypočúvanie dvoch nových komisárov a tretieho, ktorý dostal nový rezort v EP.
18. november 2004 EP vyslovil novej Komisii dôveru.
22. november 2004 Nová Komisia sa ujala svojho úradu.
24. november 2004 Prvé zasadanie Komisie.
Základné právomoci
Európska komisia je jednou z kľúčových inštitúcií Európskej únie a jej najvyšším výkonným orgánom, vďaka čomu býva často označovaná za „európsku vládu“. Jej úloha a právomoci ju spolu s Radou ministrov a Európskym parlamentom stavajú do centra rozhodovacieho procesu únie. Skôr, než Rada a Parlament schvália legislatívu, potrebujú návrh vypracovaný Komisiou. Znamená to, že Komisia má v tomto smere právo legislatívnej iniciatívy. Jej úlohou je tiež kontrolovať členské štáty a ostatné inštitúcie EÚ, či dodržujú európske právo. Veľmi silnú právomoc má v oblasti politiky hospodárskej súťaže, kde je hlavným kontrolným orgánom, ktorý má právo ukladať peňažné sankcie súkromným subjektom.
Komisia ďalej zabezpečuje integritu jednotného vnútorného trhu EÚ, riadi a ďalej rozvíja politiky ES (napríklad spoločnú poľnohospodársku politiku, regionálnu politiku, politiku ochrany spotrebiteľa, vzdelávaciu politiku atď.) a kontroluje využívanie väčšiny prostriedkov z rozpočtu ES. Komisia reprezentuje EÚ navonok. Má tiež na starosti rozvojovú spoluprácu s krajinami Afriky, Karibiku a Pacifiku. V neposlednom rade je hlavným iniciátorom a koordinátorom programov na podporu rozvoja vedy a techniky.
Hlavné priority Barrosovej Komisie
Komisia Josého Barrosa si kladie za cieľ byť „nestrannou, nezávislou a transparentnou inštitúciou, v ktorej všetci členovia Komisie budú napĺňať tie najvyššie etické kritéria“. Základná agenda novej Komisie (2004 - 2009) je založená na ekonomických a sociálnych cieľoch. Prvoradou prioritou Barrosovho tímu, zloženom z konzervatívcov, sociálnych demokratov a liberálov a z doposiaľ najväčšieho počtu žien, aký kedy Komisia mala, je plnenie cieľov Lisabonskej stratégie.
Súdny dvor
Podobne, ako každý právny systém, aj EÚ potrebuje systém právnej ochrany. Jeho efektívnosť zabezpečuje nezávislé súdnictvo. V Európskej únii túto úlohu plní Súdny dvor. Súdny dvor zabezpečuje, aby sa právo Spoločenstva neinterpretovalo rozdielne v rôznych členských krajinách, a takisto aby členské krajiny a inštitúcie EÚ plnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv.
Osobitný právny systém, ktorý vytvorila EÚ, vo všeobecnosti platí iba v rámci Európskeho spoločenstva, teda iba v rámci prvého (a zároveň najdôležitejšieho) z troch tzv. „pilierov“ EÚ. Hovorí sa o ňom teda ako o „práve Spoločenstva“, niekedy aj ako o „práve EÚ“.
Úloha a zodpovednosť
Aby Súdny dvor mohol plniť svoju úlohu, má právomoc riešiť spory medzi členskými krajinami, inštitúciami EÚ, podnikmi alebo jednotlivcami. Rozhoduje o tom, či členská krajina dodržala svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, či inštitúcia prekročila svoje právomoci alebo nedodržala správne postupy. Takisto musí zabezpečiť, aby národné orgány a súdy členských krajín jednotne vykladali a aplikovali právo Spoločenstva.
Súdny dvor tak zabezpečuje plnenie úloh, ktoré by v členských krajinách patrili do kompetencií niekoľkých rôznych súdov ako napr. ústavných súdov, správnych súdov či súdov všeobecnej jurisdikcie.
Môže sa zaoberať spormi medzi členskými krajinami a inštitúciami alebo medzi rôznymi inštitúciami, ako sú napr. Európsky parlament a Rada, týkajúcimi sa rozsahu ich právomocí vyplývajúcich zo zmlúv, ak zistí, že členská krajina nesplnila svoje povinnosti a nepodriadila sa jeho predchádzajúcemu rozhodnutiu, môže členskej krajine uložiť finančnú pokutu, môže rozhodnúť o nároku na náhradu škody vyplývajúcu z konania inštitúcií. Proti rozhodnutiam Súdneho dvora nemožno podať odvolanie. Pre súdy členských krajín, ktoré požiadali o interpretáciu práva Spoločenstva, je interpretácia Súdneho dvora záväzná.
Zloženie Súdneho dvora
Súdny dvor sa skladá z 25 sudcov, ktorým pomáha 9 generálnych advokátov. Sudcovia aj generálni advokáti sú menovaní na základe spoločnej dohody vlád členských krajín na obdobie 6 rokov, pričom je možné ich opätovné zvolenie. Každé 3 roky dochádza k čiastočnému novému obsadzovaniu mandátov. Podobne aj sudcovia volia zo svojho stredu každé tri roky predsedu Súdneho dvora. Slovenskú republiku zastupuje v Súdnom dvore Ján Kľučka
Európsky dvor audítorov
Poslaním Európskeho dvora audítorov je nezávisle kontrolovať príjmy a výdavky finančných prostriedkov Európskej únie a hodnotiť spôsob, akým európske inštitúcie plnia svoje povinnosti pri hospodárení s rozpočtovými prostriedkami.
Dvor audítorov preveruje, či boli finančné operácie riadne zaúčtované, legálne a správne vykonané a riadené za účelom dosiahnutia hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.
Publikuje výsledky svojej práce formou príslušných správ, ktoré sú objektívne a včasné.
Dvor audítorov sa svojou prácou usiluje o skvalitňovanie finančného riadenia prostriedkov Európske únie na všetkých úrovniach s cieľom garantovať občanom únie maximálnu hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť pri hospodárení s ich peniazmi. Slovenskú republiku zastupuje Julius Molnár.
Európsky ombudsman
Európskym ombudsmanom je P. Nikiforos Diamandouros, bývalý grécky národný ombudsman. Bol zvolený Európskym parlamentom a funkciu vykonáva od 1. apríla 2003. Parlament zvolil prvého Európskeho ombudsmana v roku 1995.
Európsky ombudsman vedie vyšetrovanie sťažností týkajúcich sa nesprávneho konania inštitúcii a orgánov Európskej únie Do jeho pôsobnosti nespadá iba Súdny dvor a Súd prvého stupňa v prípadoch, keď vykonávajú svoju súdnu právomoc.
Ombudsman obvykle pristúpi k vyšetrovaniu na základe sťažnosti, ale začať vyšetrovanie môže i z vlastnej iniciatívy.
Európsky ombudsman nemôže vyšetrovať sťažnosti proti štátnym, regionálnym alebo miestnym úradom, a to ani v prípade sťažností týkajúcich sa záležitostí Európskej únie. Ako príklad môžeme uviesť ministerstvá, štátne úrady a miestne zastupiteľstvá. Ombudsman nie je odvolacím orgánom pre rozhodnutia, ktoré prijali súdy alebo ombudsmani jednotlivých štátov. Európsky ombudsman nemôže vyšetrovať sťažnosti proti podnikom alebo súkromným osobám.
Kto môže podať sťažnosť a akým spôsobom?
Sťažnosť k ombudsmanovi môže podať ktorýkoľvek občan Únie alebo fyzická či právnická osoba, ktorá má bydlisko alebo sídlo v niektorom členskom štáte EÚ, a to poštou, faxom alebo elektronickou poštou. Formulár sťažnosti je k dispozícii v kancelárii ombudsmana a môžete si ho stiahnuť z jeho WWW stránok.
euro-ombudsman@europarl.eu.int
Európska centrálna banka
ECB je centrálnou bankou pre jednotnú európsku menu euro. Hlavnou úlohou ECB je udržiavať kúpnu silu eura, a tým cenovú stabilitu v eurozóne. Eurozónu tvorí dvanásť členských štátov Európskej únie, ktoré od roku 1999 zaviedli euro.
Úlohy ESCB a Eurosystému sú zakotvené v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva. Sú stanovené v Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskej centrálnej banky (ECB) v protokole, ktorý je prílohou zmluvy.
Hlavným cieľom ESCB je udržať cenovú stabilitu. Bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita, ESCB podporuje všeobecné hospodárske politiky v spoločenstve so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov spoločenstva.
Základné úlohy
• definovať a vykonávať menovú politiku eurozóny;
• vykonávať devízové operácie,
• viesť a spravovať oficiálne devízové rezervy krajín eurozóny,
• podporovať plynulé fungovanie platobných systémov.
• má výlučné právo povoľovať vydávanie bankoviek v eurozóne.
• ECB za pomoci národných centrálnych bánk zbiera štatistické údaje potrebné na svoju činnosť od príslušných národných orgánov alebo priamo od hospodárskych subjektov.
• ECB v rámci plnenia úloh Eurosystému udržiava pracovné vzťahy s príslušnými inštitúciami, orgánmi a fórami v rámci EÚ i za hranicami EÚ
Európska centrálna banka (ECB) od 1. januára 1999 zodpovedá za výkon menovej politiky v eurozóne - druhej najväčšej ekonomike na svete po Spojených štátoch.
Eurozóna vznikla v januári 1999, keď ECB prebrala zodpovednosť za menovú politiku od národných centrálnych bánk jedenástich členských štátov EÚ. O dva roky neskôr sa dvanástym členom eurozóny stalo Grécko. Vytvorenie eurozóny a novej nadnárodnej inštitúcie, ECB, bolo významným medzníkom v dlhom a zložitom procese európskej integrácie.
Podmienkou členstva v eurozóne je splnenie konvergenčných kritérií Tie stanovujú ekonomické a právne predpoklady úspešnej účasti v hospodárskej a menovej únii.
Európsky systém centrálnych bánk
ESCB pozostáva z ECB a národných centrálnych bánk (NCB) všetkých členských štátov E(bez ohľadu na to, či prijali alebo neprijali euro).
Európska investičná banka (EIB)
Európska investičná banka bola zriadená v r. 1958 na základe Rímskej zmluvy. Pomáha dosahovať ciele Únie financovaním určitých druhov investičných projektov.
Vyberajú sa tie projekty, ktoré podporujú európsku integráciu, rovnomerný rozvoj, ekonomickú a sociálnu kohéziu a hospodárstvo založené na inovačných poznatkoch.
Úlohou EIB je investovať do projektov, ktoré podporujú ciele Európskej únie. Je nezisková a zo sporiteľných alebo bežných účtov neberie žiadne peniaze. Nevyužíva ani žiadne prostriedky z rozpočtu EÚ. EIB je namiesto toho financovaná z výpožičiek na finančných trhoch a akcionármi banky - členskými štátmi Európskej únie. Tieto spoločne upisujú jej kapitál, pričom vklad každého štátu odráža jeho ekonomickú váhu v únii.
Európsky hospodársky a sociálny výbor
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), ktorý bol zriadený v r. 1957 na základe Rímskej zmluvy, je poradným orgánom reprezentujúcim zamestnávateľov, odborové zväzy, poľnohospodárov, spotrebiteľov a ďalšie záujmové skupiny, ktoré kolektívne tvoria organizovanú občiansku spoločnosť. Predkladá ich názory a bráni ich záujmy v rokovaniach o politike s Komisiou, Radou a Európskym parlamentom.
EHSV je preto mostom medzi Úniou a jej občanmi. Presadzuje spoločnosť s vyššou účasťou občanov na správe, teda demokratickejšiu spoločnosť v Európe.
Výbor pre regióny
Výbor pre regióny bol založený v r. 1994 na základe Zmluvy o Európskej únii (Maastricht). Je to poradný orgán, ktorý tvoria zástupcovia európskych regionálnych a miestnych orgánov. Zabezpečuje, aby tieto orgány mali svoj hlas pri tvorbe politiky Európskej únie a aby sa rešpektovala regionálna a miestna identita a výhody.
S výborom treba konzultovať záležitosti, ktoré sú dôležité pre miestnu a regionálnu samosprávu, napríklad regionálna politika, životné prostredie, vzdelávanie a doprava.
Nedôveryhodné národné inštitúcie?
Európska mládež dôveruje viac európskym, než národným inštitúciám. Vyplýva to z európskeho projektu, zameraného na mládež a politickú participáciu.
V rámci projektu Euyoupart sa uskutočnilo 8 030 rozhovorov s mladými Európanmi vo veku od 15 do 25 rokov z ôsmich krajín EÚ. Výsledky ukázali, že väčšina mladých ľudí (63%) sa nezaujíma o politiku, a že mladí ľudia dôverujú viac európskym inštitúciám, než príslušným národným inštitúciám vo vlastných krajinách.
Najviac mladých ľudí so záujmom o politiku je v Nemecku (51%) a Taliansku (43%), najmenej vo Veľkej Británii (30%), Estónsku (29%) a na Slovensku (28%). Či už politické dianie sledujú, alebo nie, väčšina respondentov verí, že najefektívnejším prostriedkom politickej participácie sú voľby a takmer rovnako veľký počet svoje právo voliť využíva. Aj napriek nedostatku dôvery v politické strany sa mnohí identifikujú s niektorou stranou, no veria, že práca pre mimovládnu organizáciu (MVO) je efektívnejšia, než práca v politickej strane.
Rada Európy vyhlásila rok 2005 za Európsky rok občianstva prostredníctvom vzdelávania.
Európsky parlament chce vlastnú televíziu
Viac decentralizácie, vzdelávanie a realizačná štúdia o možnosti vytvorenia špeciálneho televízneho kanálu Európskeho parlamentu - to sú hlavné odporúčania správy europoslancov k budcej komunikačnej stratégii EÚ.
Európsky parlament prijal 12. mája z vlastnej iniciatívy správu ku komunikačnej stratégii EÚ. V rezolúcii sa nachádza niekoľko odporúčaní pre budúcu informačnú a komunikačnú stratégiu, ktorú má zodpovedná komisárka Margot Wallström predstaviť v priebehu najbližších mesiacov.
Medzi hlavné návrhy schválené europoslancami patria:
• väčšia potreba decentralizovaného informačného systému s informáciami šitými na mieru užívateľom,
• zlepšenie vzťahov a spolupráce s médiami,
• využitie populárnych programov, ako sú seriály či filmy, a podpora „značky“ EÚ prostredníctvom informácií o „médiách“, „mladých ľuďoch“ a „kultúre“