aids

Úvod

V dejinách ľudstva sa náhle a opakovane objavujú rozličné epidémie nákazlivých ochorení. Ako napríklad mor, malomocenstvo, čierne kiahne, syfilis, epidémiu cholery, španielskej chrípky a ďalšie. Očkovacie látky a antibiotiká zažehnali hrúzu z infekcií a ľudstvo nadobudlo istotu, že sa už nikdy nemôžu opakovať tak desivé dôsledky akejkoľvek infekčnej choroby. Bohužiaľ okolo roku 1980 bolo nutné pričítať k týmto závažným ochoreniam ešte jednu devastujúcu chorobu vyvolanú retrovírusmi.

AIDS predstavuje pandémiu, ktorej rozsah prekračuje doterajšie epidémie. Prvé prípady u dospelých osôb sa opísali roku 1981 v Los Angeles, u detí roku 1983. Keďže sa príznaky choroby zjavovali u homosexuálov, hemofilikov, narkomanov a väčšina chorých pochádzala z Haiti, odborníci označovali toto ochorenie krátky čas ako choroba H4.
Retrovírusy

Názov tohto rodu retrovírusov charakterizuje ich hlavnú vlastnosť, a to pomalý účinok vyvolávajúci pomaly postupujúce ochorenie s dlhou inkubačnou dobou (lente – pomaly ).

Medzi lentivírusy sa zaraďujú pôvodcovia niektorých dávnejšie známych ochorení zvierat, najmä oviec a kôz ( visna, maedi). Ide o pomaly postupujúce zápalové deštruktívne ochorenie CNS a pľúc s dlhou inkubačnou dobou. Predtým sa tieto vírusy označovali ako pomalé vírusy ( slow viruses).

Z ľudských vírusov patria do rodu lentivírusov vírusy ľudskej imunodeficiencie – HIV (Human Immunodeficiency Viruses), vyvolávajúce syndróm získanej imunodeficiencie AIDS (Acquired Immunodeficiencie Syndrome). Doteraz sú známe 2 typy vírusov ľudskej imunodeficiencie : HIV-1 a HIV-2.
Vírus HIV

Vírus HIV sa dostane prakticky do všetkých častí tela. Predovšetkým sa nachádza v krvi, spermiách a v pošvovom sekréte. Aj sliny, slzy a pot obsahujú HIV.

Vírus HIV je mimo ľudského tela veľmi citlivý, predovšetkým na bežné dezinfekčné prostriedky typu chloramínových prípravkov, peroxidu vodíka, persterilu a ďalších. Tieto prípravky ničia HIV bezpečne v priebehu 2 až 3 minút. HIV je vysoko citlivý na teplo a sucho. Aj sterilizácia a pasterizácia ho ničí. Ohriatie tekutiny, ktorá obsahuje HIV, na 60 stupňov Celzia počas 30 minút stačí na jeho likvidáciu.

Životný cyklus HIV vo vnímavej bunke si vyžaduje v priemere necelé dva dni pre svoju kompletizáciu.
Dá sa rozdeliť do viacerých etáp, za sebou nasledujúcich:

a./ Preniknutie HIV do vnímavej bunky. Odstránenie obalu vírusu.

b./ Reverzná transkripcia genetickej informácie z genómovej RNA do DNA

c./ Integrácia vírusovej DNA do DNA jadra hostiteľskej bunky ( chromozómových
štruktúr, v ktorých po neurčitú dobu ostáva uložená ako „ provírus“.

d./ Po aktivácii provírus používa bunkové transkripčné mechanizmy pre expresiu
genómovej RNA a vírusových mRNA. Vírusová RNA slúži ako genómová RNA.

e./ Po expresii provírusu dochádza k syntéze štrukturálnych a ďalších potrebných
komponentov potomstva HIV hostiteľskou bunkou. Vírusový enzým preteináza
hrá dôležitú úlohu. Následne dochádza k ich „ poskladaniu “ do formy budúcich
viriónov HIV.

f./ Procesom označovaným ako „ pučanie “ sa dostávajú na jej povrch, ktorý potom opúšťajú ako zrelé, plne funkčné, t.j. infekčné častice. Počas prestupu cez
cytoplazmatickú membránu sa finalizuje obal vírusu. Na jeho skladbe sa
podstatným spôsobom podieľa lipidická dvojvrstva, pochádzajúca z materiálu
cytoplazmatickej membrány hostiteľskej bunky.
Spôsob prenosu HIV
K prenosu HIV dochádza v základe troma cestami:
1. Krvná cesta

v prvých rokoch epidémie sa prenášal HIV transfúziami krvi od infikovaných darcov, resp. podávaním rozličných krvných derivátov – ak boli vyrobené z infikovanej krvi – pri liečení rôznych chorôb. Dnes však vďaka testom darcov krvi a zmenenej technológii výroby krvných derivátov k takémuto prenosu HIV nemôže dôjsť. Zostáva tu však veľké nebezpečenstvo u narkomanov, ktorí si vpichujú drogu do žíl a požičiavajú si injekčné striekačky a ihly od svojich druhov, ktorí sú alebo môžu byť infikovaný HIV. Veľa narkomanov získalo HIV týmto spôsobom.
2. Pohlavná cesta

každý spôsob pohlavného styku s infikovaným jedincom je rizikový. Treba pripomenúť, že prenos HIV nemusí nastať pri každom nechránenom pohlavnom styku, avšak spoliehať sa pri takom nebezpečnom a smrteľnom ochorení na náhodu je veľké riziko. Najrizikovejším je nechránený análny styk tak u homosexuálov, ako aj u heterosexuálov. Zistilo sa, že prenos z muža na ženu je efektívnejší, než prenos zo ženy na muža. Posledný spôsob pohlavného styku je orogenitálny. Niektorý odborníci zastávajú názor, že HIV pravdepodobne prechádza cez niektoré druhy porušenej sliznice a to vysvetľuje rastúci počet heterosexuálnych prenosov. Veľa ľudí sa stále domnieva, že pri orogenitálnom styku nehrozí, najmä mužom riziko prenosu od infikovaných žien.
3. Prenos z infikovanej tehotnej ženy

ak HIV infikovaná žena príde do druhého stavu, je veľká pravdepodobnosť, že sa HIV prenesie na plod v priebehu tehotenstva, pri pôrode alebo pri dojčení. Objektívne však treba uviesť, že sa tak nestane v každom prípade.

HIV sa neprenáša: kašľaním, kýchaním, uhryznutím, bozkávaním, uštipnutím hmyzom, používaním spoločných vecí ( príborov, tanierov atď.), kúpaním sa v spoločných bazénoch, spoločným používaním WC a spŕch, od domácich zvierat, bežným osobným stykom (objímaním, hladkaním a pod.). Neodporúča sa používanie spoločných osobných potrieb ako je zubná kefka, holiace potreby, prípadne ďalšie, ktoré môžu prísť do styku s krvou infikovaného človeka. Možno konštatovať, že pri dodržiavaní základných hygienických zásad sa nemusíme obávať možnosti prenosu HIV. Neprejde neporušenou kožou.
Štádiá AIDS

Infekcia vyvolaná vírusom ľudskej imunodeficiencie má široké spektrum klinických obrazov. Keď sa HIV dostane do organizmu, napáda alebo zabíja súčasť nášho imunitného systému, ktorý nás chráni pred najrozličnejšími infekciami. Mnohé z týchto infekcií nás za normálnych okolností neohrozujú, ale keď HIV oslabí našu schopnosť brániť sa, aj tieto infekcie sa môžu stať smrteľnými.

Klasický priebeh ochorenia vyvolaného vírusom ľudskej imunodeficiencie môžeme rozdeliť na niekoľko etáp:

1. štádium akútnej infekcie
2. štádium asymptomatického nosičstva
3. štádium generalizovaného (všeobecného) spuchnutia miazgových uzlín
4. štádium ARC ( AIDS related complex)
5. štádium rozvinutého ochorenia – AIDS
1. Štádium akútnej infekcie

Ak je človek infikovaný HIV, nastane obyčajne do 6 týždňov akútna infekcia. Toto štádium, označované ako žľazová horúčka, sa môže prejaviť týmito príznakmi:

teplotou, celkovou únavou, bolesťami kĺbov a svalov, opuchnutím najčastejšie krčných miazgových uzlín, bolesťami v hrdle, niekedy aj zväčšením pečene a sleziny. Na koži niektorých ľudí sa zjavia nestále, prechodné vyrážky, zriedka sa môžu objaviť aj najrozličnejšie neurologické príznaky. Tieto príznaky väčšinou doznejú v priebehu týždňa a pacient býva úplne bez problémov. U niektorých ľudí sa štádium akútnej infekcie vôbec nemusí klinicky prejaviť.
2. Štádium asymptomatického nosičstva

Vo včasnej fáze infekcie je väčšina pacientov bez akýchkoľvek príznakov ochorenia a cíti sa dobre, celkom bez problémov. Práve v tomto štádiu treba diagnostikovať chorobu. V tejto fáze sa dá úspešne diagnosticky zasiahnuť – spomaliť rozširovanie vírusu v organizme človeka a napádanie ďalších buniek jeho imunitného systému.
3. Štádium generalizovaného spuchnutia uzlín

Po štádiu bezpríznakového nosičstva, ktoré – ak má pacient kvalitnú zdravotnú starostlivosť, môže trvať aj viac ako 10 rokov – prechádza do štádia generalizovaného spuchnutia uzlín – PLG ( Persistent Generalised Lymphadenopathy). Najčastejšie sa zjavujú krčné uzliny, pod pazuchou, za ušnicami alebo aj v brušnej dutine. Asi u tretiny pacientov býva zväčšená aj slezina. Opuchnutie uzlín môže trvať viac ako 3 mesiace.
4. Štádium ARC ( AIDS Related Complex)

Charakterizované je priamym pôsobením HIV na organizmus. Klinické príznaky: teploty trvajúce viac ako mesiac a nemusia byť spojené s inými príznakmi. Strata telesnej hmotnosti o najmenej 10 % v priebehu 3 mesiacov. Hnačka, ktorá trvá viac ako 1 mesiac bez príčiny, výrazná únava, nočné potenie, podráždenosť, zmena osobnosti, poruchy pamäti, neurologické prejavy centrálneho nervového systému alebo periférnych nervov. V tejto fáze býva už postihnutý imunitný systém pacienta, zmeny v krvnom obraze.
5. Štádium rozvinutého ochorenia

Ochorenie na AIDS sa pravdepodobne neobjaví u každého pacienta. Niektoré
štúdie ukazujú, že progresia pri AIDS nastáva asi u 60 % infikovaných ľudí
v období do siedmeho roku. AIDS je charakterizovaný úplným zlyhaním obrannej
schopnosti pacienta. Vírus zničí imunitný systém natoľko, že pacient ochorie na
najrozličnejšie vírusové, bakteriálne, parazitné, či plesňové choroby, ktoré pre HIV
infikovaného pacienta môžu byť smrteľné.
Hlavné klinické prejavy ochorenia AIDS sú dve:

nádory a oportúnne infekcie. Najčastejším nádorom je Kaposiho sarkóm, menej častí je lymfóm, či šupinatý karcinóm v ústach alebo na sliznici konečníka.

Najnebezpečnejšia a najbežnejšia z oportúnnych infekcií je zápal pľúc spôsobený
prvkom Pneumocystis carinii.

Často sa u týchto pacientov stretávame s najrozličnejšími kožnými prejavmi. Pre
týchto chorých je veľmi nepríjemnou komplikáciou výskyt plesní – nielen na koži,
ale aj na slizniciach, najmä v ústnej dutine, pritom ak pacient včas nejde k lekáro-
vi, môžu plesne prerastať ďalej do zažívacích orgánov a spôsobiť veľmi vážne
ťažkosti pri hltaní. U pacientov s AIDS sú neurologické komplikácie bežné a majú
veľmi široké spektrum klinických obrazov – od bolesti hlavy, straty pamäti, zmeny
osobnosti až po pohybové poruchy a stratu vedomia. Postihnutie mozgu alebo
nervov môže vyvolať alebo priame pôsobenie vírusu. Bežnou komplikáciou najmä
u homosexuálnych mužov je zápal sietnice vyvolaní cytomegalovírusom, ktorý
môže spôsobiť až oslepnutie.

Priemerný čas do rozvoja klinického AIDS je v Európe a v USA dlhší ako na afric-
kom kontinente, to súvisí s úrovňou zdravotnej starostlivosti a celkovou ekono –
mickou a životnou úrovňou. AIDS a deti.

AIDS u detí bol prvý raz opísaný v roku 1983. Počet infikovaných a chorých detí vo svete výrazne stúpa. Zdrojom nákazy detí je predovšetkým matka.