Afrika ako kontinent

Afrika ako kontinent
Afrika
Základné informácie
Rozloha: 30 319 000 km2
Pocet obyvatelov: 740 000 000
Najsevernejší bod: Biely Mys (Ras Ben Sekka ) 37o 21´
Najjužnejší bod: Strelkový mys (Cap agulhas) 34o 52´
Najvýchodnejší bod: Mys Hafun (Ras Hafun) 51o 23´
Najzápadnejší bod: Zelený mys (Pointe des Almadies) 17o 38´
Prírodné podmienky:
Podnebie: Afrikou prechádza rovník – okolo neho sa rozprestiera rovníkové pásmo a
vo východnej Afrike tropická vlhká pasátová oblast. Okolo tejto oblasti (poludníky ) sa
nachádza tropická suchá oblast. Na najsevernejších a najjužnejších výbežkoch sa
nachádza subtropická oblast. Nad pevninou prevládajú tlakové výše. Teplotný rovník
na severnej hranici tropickej vlhkej oblasti. Teplé prúdy: Guinejský, Mozambický,
Madagaskarský
Studené prúdy: Kanársky, Somálsky, Bengálsky, Južný rovníkový
Najviac zrážok: Brazaville
Najnižšia teplota:
Najvyššia teplota: Dato
Najvyššia priemerná teplota:Chartún
Poloha:
-pobrežie -
Afrika leží z 2/3 severne od rovníka a z 1/3 južne.Málo clenité pobrežie, zvacša rovné a
vyrovnané naplaveninami, najma pri ústiach velkých riek, meria asi 30 500 km.
Svahy Atlasu na SZ klesajú prudko do mora. Aj pobrežie južnej Afriky a Somálskeho
polostrova je strmé a pusté. Pobrežie Guinejského zálivu pokrývajú mociare, ktoré
stažujú prístup.
Oceány: Atlantický(Z), Indický(V)
Moria: Stredozemné(S), Cervené (SV)
Zálivy: Guinejský, Velká Lyrta
Prielivy: Mozambický, Gibraltársky
Prieplavy: Suezský
Polostrovy:
Jediný vacší polostrov -. Somálsky (r. 850 000km2) - vybieha do Indického oceánu.
Ostrovy: Madagaskar (rozloha 587 041 km2) Kanárske ostrovy (rozloha
7273 km2)
Sokorta (r. 3579 km2) Capeverdy (rozloha 4033
km2)
Réunion (r. 2510 km2) Malé Maskarény (rozloha
4555km2)
Bioko (r. 2017 km2)
Tenerife (r. 1946 km2) Azorské ostrovy,
Maurítius (r. 1865 km2) Ostrov sv. Heleny
Fuerteventura (r. 1722 km2) Ostrov sv. Denisa
Zanzibar (r. 1658 km2) Maurítius,
Grand Canaria (r. 1376 km2) Ostrov princa Eduarda,
Grande Comore (r.
1148 km2) Komory
Djerba (r. 1050 km2)
Sao Tiago (r. 991 km2)
Pemba (r. 984 km2)
Dahlak Kebir (r. 900 km2)
Sao Tomé (r. 836 km2)
Povrch:
Geologicky tvorí Afrika rozsiahly štít prahorného veku, tektonicky rozlámaný na panvy
a klenby. K nemu sa na juhu primykajú hercýnske Kapské hory a na severe tretohorné
alpínske pohorie Atlas. Typickým rysom rovrchu Afriky je prevaha rozsiahlych rovín a
náhorných plošín, na severe a západe s priemernými nadmorskými výškami 200-500
m, na juhu a východe s výškami 1500-2000m.
Horopisne je Afrika rozdelená na 3 základné oblasti:
Atlas , tabulová Afrika a Východoafrická vysocina
Atlas vyplnuje severozápad Afriky v dlžke 2000km (najvyšší je Dž.Tubkal 4165m),
uzaviera náhornú plošinu šotov so slanými jazerami. Južne od Atlasu vyplnajú svetadiel
rozsiahle územia Saharsko-sudánskej roviny a plošiny (v priemere 200-500 vysokej).Tu
je najvacšia púšt sveta - Sahara (7 750 000 km2 so skalnatým (hamada),štrkovým
(reg, serir) a predovšetkým piesocným povrchom, (s presypami - ergami), v ktorej
centre vystupujú pusté pohoria Ahaggar (3005m), Tibesti (3415m), Air (Azbine,
2310m) a Dárfúr (3088m). Južne od západnej Sahary leží Hornoguinejská vysocina
(1947m) a Adamauská vysocina(2679m).
V strednej Afrike rozsiahla tektonická zníženina vytvorila Konžskú panvu(3mil.km2) s
povrchom v strede panvy o výške 300-500 m a okrajoch 500-1000m. Na jej západnom
okraji vystupuje Dolnoguinejská vrchovina (2620m). Južne od plošiny Luanda-Katanga
leží synklinálna Kalaharská panva s rovinatým povrchom (priemer 950m) a na západe
pozdlž pobrežia 1500km dlhá púšt Namib.Južnú Afriku vyplnajú plošina Karoo,
Kapské hory (2326m) a najvyššie Dracie vrchy (thabana-Ntlenyana 3482m).Etiópska
vysocina s priemernou výškou 2000-3000m je východným pokracovaním
Saharsko-arabskej tabule (najvyšší Ras Dašan, 4620m). V Afarskej panve nedaleko
Cerveného mora leží tektonicky vytvorená Assalská preliacina (Assalské jazero)- 176m
pod hladinou mora - najnižšie miesto Afriky. Tvarovo najpestrejšou castou afriky je
Východoafrická náhorná plošina s typickými tektonickými priekopami (napr.Rift Valley),
horskými hrástami (Ruwenzori s h. Ngaliema 5119m), sopecnými masívmi, krátermi
(Ngorongoro, 3648m) a plošinami. Tu vystupuje najvyššia hora afriky - sopecný masív
Kilimandžáro s tromi kuželami - najvyšší Uluru (5895m).
+ púšte :Líbyjská, Arabská, Guara, Múbijská púšt. Vodstvo:
Charakteristickým rysom riecnej siete Afriky je mladé štádium vývoja. Tvar riecnej
siete a odtokový režim sú znacne nepravidelné. Objem priemerného rocného prietoku
je 4657km3. Takmer 1/3 rozlohy Afriky zaujímajú bezodtokové oblasti, predoveštkým
Sahara. do atlantického oceánu je odvodnovaná viac ako 1/3 Afriky s najvodnatejšou
riekou Kongo (Zaire,4835km, povodie 3 822 000 km2, priemerný rocný prietok 41 400
m3/s).Do Giunejského zálivu ústi deltou Niger (4160 km, povodie 2 092 000km2,
priemerný rocný prietok 7000m3/s).Najdlhšia rieka Afriky Níl (6671 km, povodie 2 881
000 km2, priemerný rocný prietok 1600 m3/s), ústi rozlahlou deltou (25 000 km2) do
Stredozemného mora. Najvacšou riekou južnej Afriky-ústi do Indického oceánu- je
Zambezi (priem.rocný prietok 16 000 m3/s).
Vacšina velkých afrických jazier je tektonického pôvodu. Najvacšie je j.Ukerewe(
Viktóriino jazero (68 800 km2)) a najhlbšie Tanganika (1435m, jeho dno leží 662m pod
úrovnou mora).Reliktné bezodtokové je Cadské jazero.
Rieky: Níl(Str.m.), Kongo(Atl.o.), Niger(Atl.o.), Zambezi(Ind.o.), Oranje(Alt.o.)
Jazerá: Cadské, Tanganika, Rudolfovo, Ukerewe, Malawi
Vodopády: Viktóriine
Nádrže: Asuánska, Volta, Kariba, Cabora Bassa
Podnebie:
Afrika je vzhladom na svoju polohu najteplejším svetadielom. Podnebné rozdiely oblastí
sú podmienené tlakovými systémami na pevnie a v susedných oceánoch. Rozlišujú sa
tu 4 klimatické pásma :
- rovníkové pásmo (Konžská panva a pobrežie Guinejského zálivu) má celorocne
horúce a vlhké podnebie.
- pásmo rovníkových monzúnov zaberá 1/3 Afriky ( k 15oSŠ a k 18oJŠ), má horúce
vlhké leto a teplú suchú zimu
- pásmo tropických pasátov (Sahara a okolie) na severe a juhu kontinentu má
extrémnu suchost
- subtropické pásmo (stredomorské) s teplým a suchým letom a miernou daždivou
zimou.
Najvyššiu absolútnu teplotu má Azzíja(Lýbia)58oC najvyššiu priemernú rocnú teplotu
Dalol(Etiópia)34,4oC,najnižšia teplota bola nameraná v Atlase -15oC.Najdaždivejšim
miestom Afriky je C.Debunsha (Kamerun) 10 470 mm.
Najsuchším miestom je Asuán (Egypt)0,5 mm.
Rastlinstvo a živocíšstvo:
Rastlinstvo:
Afrika má 2 oblasti: holoarktickú (S a na Sahare) a vacšiu paleotropickú (na juhu od
Sahary)
Tropické, vždy zelené pralesy v najvlhších oblastich obklopujú na severe, východe a
juhu typické trávnaté savany (zaberajú 35% povrchu) s galériovými lesmi v riecnych
údoliach, trávnato-krovinaté polopúšte a púšte (xerofity,sukulenty).Sever vyplnujú
stredomorské vždy zelené krovinaté porasty a suché lesy. Kapská oblast má príbuznú
kvetenu juhozápadnej Austrálii. Akácie, baobaby, adénie, kakaovníky, mangrovníky,
liany, gardénie, palmy, aloa, duby, cyprusy, figovníky, kozince, kadidlovník, šachory
Živocíšstvo:
Vacšinu Afriky patrí k Etiópskej oblasti. Na savanách žijú nap. antilopy, slony,
žirafy,hrochy,nosorožce,zebry, pakone, levy,atd....Vodné
vtáctvo:plameniaky,pelikány,žeriavy,vola vky
Hmyz:termity,sarance.
V pralesoch: gorily, šimpanzy, maciaky, byvoly
Na Madagaskare (tretohorná fauna): polopice,lemuri, cibetky,vtáky...
Gazely, šakaly, pelikány, chameleóny, mungovia, ibisy, makaky, hyeny, levy, supy,
plameniaky, žirafy, krokodíly, pštrosy, leopardy, slony, antilopy, gepardy, šimpanzy,
gorily, nosorožce, zebry, lemury
obyvatelstvo:
Rozmiestnenie obyvatelov Afriky je velmi nerovnomerné.
V doline a delte Nílu je hustota vyše 800 obyv./km2.
Vo východnej Nigérii vyše 450 obyv./km2,zatial co na polovici územia menej
ako1ob./km2.
Biela rasa - arabsko-berbeské skupiny žijúce na severe apotomkovia európskych
kolonistov
Negroidná rasa - bantuské kmene, sudánsky cernosi, nilótske kmene,
prechodné skupiny - na rozhraní bielej a ciernej rasy tvoria Fulbovia a Hausovia.
- V rovníkových pralesov žijú zvyšky pôvodného obyvatelstva malého vzrastu -
Pigmejovia, Hotentoti
Nerastné suroviny:
Africká pevnina oplýva velkým, ale ešte málo preskúmaným nerastným
bohatstvom.Medzi najvýznamnejšie nerasty patrí zlato - v jeho tažbe sa Juhoafrická
republika zaraduje na prvé miesto medzi štátmi sveta.Taží sa aj platina, diamanty,
urán (Zair, JAR, Niger, Gabun), cín (Nigéria, Uganda, Zair), kobalt
(Zambia,Zair,Uganda, Maroko), chróm (Rodézia, Južná Afrika), fosfáty
(Maroko,Tunisko,Alžírsko,Togo), med (Zambia, Zair),mangán (Gabun,Ghana, Pobrežie
slonoviny,Maroko), železná ruda, olovo,sluda,grafit,cierne uhlie,azbest a mnoho dalšich
nerastov. Taktiež sa tu taží ropa, ktorej náleziská pribúdajú
(Nigéria,Líbya,Alžírsko,Egypt,Gabun).
Polnohospodárstvo:
V Afrike rastie mnoho hospodársky dôležitých tropických a subtropických rastlín s
pomerne vysokými výnosmi.
Hlavnými plodinami sú kávovník, bavlník, palma olejová, kakaovník, cajovník,
datlovník, kokosovník, podzemnica olejná, tropické ovocie, vinic, zelenina, klincek,
vanilka, piepor.
Z obilnín prevažuje durha (druh prosa), ryža.
Tropické pralesy poskytujú rôzne druhy vzácnych drevín (mahagón,teak, eben).
Rozvoj živocíšnej výroby hatí najma mucha tse-tse, ktorá prenáša viaceré zhubné
choroby.Najviac sa chovajú ovce, kozy, tavy.v pobrežných moriach sa lovia ryby.
Hospodárstvo:
Z hospodárskej stránky existujú v Afrike dva odlišné typy hospodárstva :
primitívne naturálne hospodárstvo (vo vacšine štátov) a
vyspelé trohovo orientované hospodárstvo (v menšine štátov, najma v JAR)
- Je to dôsledok koloniálneho panstva, ale najma celkovej ekonomickej zaostalosti
kontinentu
Rozlicný spôsob života obyvatelstva a hospodárstva v jednotlivých castiach Afriky,
spôsobené odlišnými prírodnými podmienkami, vyvolali odlišné úcinky na životné
prostredie.
V oblastiach tažby NS a ich prvotného spracovania je znacne zdevastované prostredie,
najma v JAR, Zaire a Zambii.Tažba dreva spôsobuje úbytok tropických lesov v strednej
a západnej casti Afriky. Nevhodé obrábanie pôdy a kocovný chov dobytka vyvoláva
najma v Saheli rozširovanie polopúští a púští na úkor pôdy.