Afrika ako celok

Afrika ako celok
Základné informácie:
Rozloha: 30 441 000 km2; druhý najrozsiahlejší kontinent
Pocet obyvatelov: 813 000 000 v roku 2001
Priemerná nadmorská výška: 650 m n. m.
Pohoria a vysociny: Sudánska vysocina, Východoafrická, Etiópska (najrozsiahlejšia),
Adamauská, pohorie Malý a Velký Atlas, Ahagar, Atakora, Mandara, Foutsa Djallon,
Ninba, Dracie hory
Plošiny a nížiny: Matabele, Tademaitská, Východoafrická náhorná plošina, Horno a
dolno guinejská, nížiny Sokoto, Bornu
Najväcší sopecný masív: Kilimandžáro
Najvyšší vrch: Kilimandžáro - Kibo 5895 m n. m. Najnižšie miesto: Asalská preliacenina
–155 m n. m.
Najväcšie štáty: Sudán, Alžírsko, Konžská republika
Najnavštevovanejšie národné parky: Goron Goro, Savo, Kalahari, Griger national park,
Shaba, Krugerov
Najsevernejší bod: Biely Mys (Ras Ben Sekka ) 37o 21´
Najjužnejší bod: Strelkový mys (Cap agulhas) 34o 52´
Najvýchodnejší bod: Mys Hafun (Ras Hafun) 51o 23´
Najzápadnejší bod: Zelený mys (Pointe des Almadies) 17o 38´
Pocet štátov: 53 + Západná Sahara
Oceány: Atlantický oceán, Indický oceán
Moria: Stredozemné more, Cervené more
Zálivy: Guinejský záliv, Malá a Velká Syrta, Tadžurský záliv, Adenský záliv
Prielivy: Mozambický, Gibraltársky, Báb el-Manbed,
Prieplavy: Suezský
Polostrovy: Jediný vacší polostrov -. Somálsky (r. 850 000km2) - vybieha do Indického
oceánu, sinajský poloostrov,
Ostrovy: v Stredozemnom mori Djebra; v Indickom oceáne Madagaskar (rozloha 587
041 km2) štvrtý najväcší ostrov Zeme, Pempa, Zanzibar, Maskarény, Mafia, Komorské
ostrovy, Seyschely, Sokorta, Maurícius; v Atlantickom oceáne Kanárske ostrovy
(rozloha 7273 km2), Azory, Madeira, Capeverdy; v Guinejskom zálive Bioko, Ostrov Sv.
Tomáša, Anóbov ostrov, Princov ostrov; ....
Teplé prúdy: Guinejský, Mozambický, Madagaskarský
Studené prúdy: Kanársky, Somálsky, Benguelsky, Južný rovníkový
Najnižšia teplota: v Atlase -15oC.
Najvyššia teplota: Lýbia 58oC, Etiópia 34,4oC
Púšte: Sahara, Líbyjská, Arabská, Guara, Múbijská púšt. Rieky: Níl, Kongo, Zambezi,
Niger, Oranje, Kagero, Gambia, Volta, Okavango, Limpopo,
Jazerá: Najvacšie je jazero Ukerewe (Viktóriino jazero (68 800 km2); Najhlbšie
Tanganika (1435m, jeho dno leží 662m pod úrovnou mora) a zároven 2.
najhlbšie na svete po Bajkalskom; Reliktné bezodtokové je Cadské jazero; Rudolfovo
/Turkana/ jazero, Ekwardovo jazero; Kiwu jazero; Albertovo jazero; Tana; Malawi
/Nasa/
Vodopády: Viktóriine vodopády, Vodopády Inga, Murchinsonove vodopády,
Livingstonove vodopády
Nádrže: Asuánska vodná nádrž, Volta, Kariba, Cabora Bassa, Kainji, Sadd -DI - Ali
Najdaždivejšie miesto: C.Debunsha (Kamerun)
Najsuchšie miesto: Asuán (Egypt)
Organizácie: Africkú úniu (AÚ) - nahradila Organizáciu Africkej jednoty; Liga arabských
štátov - nadregionálna r.1945, politická spolupráca, kultúra 12 štátov Azie a 9 Afrika
(Alžírsko, Monako, Egypt); Hospodárske spolocenstvo stredoafrických štátov – r.1983,
bezcolná bariéra, spolupráca – ekonomika, nerastné suroviny, budovanie železníc,
priemysel.
Najdôležitejšie letiská: Káhira, Johannesburg, Alžír, Durban, Casablanca
Cestovný ruch: JAR, Maroko, Tunisko, Lesotho, Komory, Seychely, Maurícius,
Najvyspelejšie štáty HDP – nad 2 500 USD/1 obyvatel: Lýbia 6200, Rovníková Guinea 2
934, Gabon 4 010, Botswana 3 020, JAR 2 882, Seychely 7 870, Maurícius 3694,
Najzaostalejšie štáty HDP do 250 USD/1 obyvatel: Mali 212, Niger 169, Cad 183,
Etiópia 101, Madagaskar 250, Malawi 165, Mozambik 212, Eritrea 166, Somálsko 177,
Rwanda 236, Burundi 108, Sierra Leone 144, Burkina 194, Kongo 110
Štáty Afriky sa na základe spolocných ci odlišných znakov spájajú do regiónov a oblastí.
Afrika sa clení na tri oblasti – Severná Afrika; Východná Afrika; Južná Afrika. Na západe
Afriku obmýva Atlantický oceán, na severe Stredozemné more, východ kontinentu
Indický oceán, Adenský záliv a Cervené more. Afrika má jednu znajstarších ludských
civilizácií – egyptskú, dávno predpríchodom Európanou existovali Africké ríše, v 16.
storocí zacali Afriku obsadzovat Portugalci a neskôr najjužnejšie casti Afriky kolonizovali
Holandania. Záujem o tento kontinent narastal na zaciatku pre obchod s otrokmi,
neskôr po jeho zrušení v 19. storocí kvôli bohatým surovinovým zdrojom. Koncom 19.
storocia bolo 90% územia Afriky rozdelené medzi Velkú Britániu, Francúzsko, Nemecko,
Belgicko a Taliansko. Samostatné štáty zacali vznikat v 60. rokoch 20. storocia,
nazývaným aj rok oslobodenia Afriky.
Do súcasného zlého stavu priviedli ekonomiku väcšiny Afrických štátov casté štátne
prevraty, obcianske vojny, kmenová a náboženská neznášanlivost. Koloniálne dedicstvo
zanechalo v jednotlivých štátoch málo rozvinutú infraštruktúru a monokultúrne /viac
rokov sa pestuje tá ístá plodina na rovnakom pozemku/ polnohospodárstvo. Tažkosti
spôsobujú prírodné pohromy /sucho, choroby, nebezpecný hmyz/ ako aj
nekvalifikovaná pracovná sila, nedostatok elektrickej energie, koloniálna minulost.
Afrika je pomerne vzdialená od svetových centier hopspodárskehp rozvoja. K európskej
ekonomike majú najbližšie štáty severnej Afriky. Druhá oblast hospodárskeho rozvoja
je južná Afrika – JAR. Bývalý rasistický režim JAR spôsobil výrazné oslabenie jej vplyvu.
Štáty, ktoré boli hospodársky najviac prepojené JAR /Namíbia, Botswana, Zimbabve/,
patria medzi hospodársky rozvinuté v južnej Afrike. Z Afrických štátov patrí k
hospodársky vyspelím krajinám len JAR, ostatné štáty sa zaradujú medzi rozvojové
krajiny. Súcast hospodársky najzaostalejších krajín sveta tvorí 14 afrických štátov. HDP
v nich nedosahuje rocne ani 250 USD na 1 obyvatela. Africké krajiny majú velký
zahranicný dlh. V minulosti jej poskytovali vyspelé krajiny sveta pomoc. Prejavovalo sa
to formou finnancných pôžiciek, nenávratných úverov, prítomnostou rôznych
odborníkov a pod. V súcastnosti táto pomoc klesá. Príciny sú rozlicné, ale najmä pre
neefektívne využívanie financnej pomoci. Ekonomika afrických krajín z velkej casti
závisí od vývozu jednej alebo dvoch hospodárskych plodín a z vývozu nerastných
surovýn, ich ceny sú nízke a urcujú ich vonkajšie vplyvy /pocasie, pohyb cien na
svetových trhoch/.
V súcastnosti Afrika vyváža asi 90% vytažených surovín a dováža hotové výrobky.
Prírodné podmienky:
Podnebie: Afrika je vzhladom na svoju polohu najteplejším svetadielom. Podnebné
rozdiely oblastí sú podmienené tlakovými systémami na pevnine a v susedných
oceánoch. Rozlišujú sa tu 4 klimatické pásma :
- rovníkové pásmo (Konžská panva a pobrežie Guinejského zálivu) má celorocne
horúce a vlhké podnebie.
- pásmo rovníkových monzúnov zaberá 1/3 Afriky, má horúce vlhké leto a teplú suchú
zimu
- pásmo tropických pasátov (Sahara a okolie) na severe a juhu kontinentu má
extrémnu suchost
- subtropické pásmo (stredomorské) s teplým a suchým letom a miernou daždivou
zimou.
Poloha: Afrika leží z 2/3 severne od rovníka a z 1/3 južne.Málo clenité pobrežie, zvacša
rovné a vyrovnané naplaveninami, najma pri ústiach velkých riek, meria asi 30 500
km.
Svahy Atlasu na SZ klesajú prudko do mora. Aj pobrežie južnej Afriky a Somálskeho
polostrova je strmé a pusté. Pobrežie Guinejského zálivu pokrývajú mociare, ktoré
stažujú prístup.
Povrch: Pred výstavbou Suezkého prieplavu 1869 súvisela s Áziou na 120km. Najmenej
clenité pobrežie zo všetkých kontinentov. Geologicky tvorí Afrika rozsiahly štít
prahorného veku, tektonicky rozlámaný na panvy a klenby. K nemu sa na juhu
primykajú hercýnske Kapské hory a na severe tretohorné alpínske pohorie Atlas.
Typickým rysom povrchu Afriky je prevaha rozsiahlych rovín a náhorných plošín.
Tropické, vždy zelené pralesy v najvlhších oblastich obklopujú na severe, východe a
juhu typické trávnaté savany (zaberajú 35% povrchu) s galériovými lesmi v riecnych
údoliach, trávnato-krovinaté polopúšte a púšte (xerofity,sukulenty). Sever vyplnujú
stredomorské vždy zelené krovinaté porasty a suché lesy. Kapská oblast má príbuznú
kvetenu juhozápadnej Austrálii.
Povrch Afriky možno rozdelit:
1. „Nízka Afrika“ – na severozápade ju lemuje sústava Atlaských pohorí v dlžke 2
000km (najvyšší je Dž.Tubkal 4 165m), uzaviera náhornú plošinu šotov so slanými
jazerami. Južne od Atlasu vyplnajú svetadiel rozsiahle územia Saharsko-sudánskej
roviny a plošiny. Tu je najvacšia púšt sveta - Sahara (7 750 000 km2 so skalnatým
(hamada), štrkovým (reg, serir) a predovšetkým piesocným povrchom, (s presypami -
ergami), v ktorej centre vystupujú pusté pohoria Ahaggar, Tibesti, Air (Azbine) a
Dárfúr. V strednej Afrike rozsiahla tektonická zníženina vytvorila Konžskú panvu
(3mil.km2). Južne od plošiny Luanda-Katanga leží synklinálna Kalaharská panva s
rovinatým povrchom a na západe pozdlž pobrežia 1 500 km dlhá púšt Namib.
V Afarskej panve nedaleko Cerveného mora leží tektonicky vytvorená Assalská
preliacina (Assalské jazero)- 176m pod hladinou mora - najnižšie miesto Afriky.
2. „Vysoká Afrika“ - Etiópska vysocina je východným pokracovaním Saharsko-arabskej
tabule. Tvarovo najpestrejšou castou afriky je Východoafrická náhorná plošina s
typickými tektonickými priekopami, horskými hrástami, sopecnými masívmi, krátermi a
plošinami. Tu vystupuje najvyššia hora afriky - sopecný masív Kilimandžáro s tromi
kuželami - najvyšší Uluru (5895m). Na západnom okraji vystupuje Dolnoguinejská
vrchovina. Južne od západnej Sahary leží Hornoguinejská vysocina a Adamauská
vysocina. Južnú Afriku vyplnajú plošina Karoo, Kapské hory (2326m) a najvyššie Dracie
vrchy (3482m).
Vodstvo: Charakteristickým rysom riecnej siete Afriky je mladé štádium vývoja. Tvar
riecnej siete a odtokový režim sú znacne nepravidelné. Objem priemerného rocného
prietoku je 4 657km3. Takmer 1/3 rozlohy Afriky zaujímajú bezodtokové oblasti,
predoveštkým Sahara. Do atlantického oceánu je odvodnovaná viac ako 1/3 Afriky.
Vacšina velkých afrických jazier je tektonického pôvodu. V Afrike môžeme rieky
rozdelit:
- rovníkové – s vysokou vodnatostou, pravidelný prietok /rovníková Afrika/
- sudánske – vodnatost riek je tu znacne kolísavá
- saharské – prevažnú cast roka je sucho, iba niektoré úseky sú napájané podzemnou
vodou /Sahara, Južná Afrika/
- stredomorské – rieky sú napájané prevažne daždovou vodou /svahy Atlasu, Kapské
hory/
Najvodnatejšou riekou Kongo /Zaire/ - 4835km, odvodnuje Konžskú panvu, prezezáva
reliéf Dolnoguineskej vrchoviny vodopádmi, vlieva sa do Atlantického oceánu; Do
Giunejského zálivu ústi Niger 4160 km; Najdlhšia rieka Níl - 6671 km odvodnuje cast
jazernej oblast Východoafrickej náhornej plošiny, pri Chartume prijíma Modrý Níl
prameniaci v Etiópskej vysocine, ústi do Stredozemného mora. Najvacšou riekou
južnej Afriky, ktorá ústi do Indického oceánu je Zambezi známa radom vodopádov;
RiekaOranje sa vliva do Atlantického oceánu.
Obyvatelstvo
V Afrike žije desatina svetovej populácie, ale podiela na produkcii a obchode sa podiela
iba 1%. Pocet obyvatelov rastie rocne o 3%, ale HDP na jedného obyvatela klesá.
Rozmiestnenie obyvatelstva je velmi nerovnomerné, k comu prispieva nielen prírodné
podmienky, ale aj historické faktory. Osídlenie kontinentu je v priemere 23 obyvatelov
na 1 km2. Sú na velmi nízkom stupni spolocenského vývoja Hovorí sa tu asi 700
rôznymi jazykmi. Významnú úlohu zohráva náboženstvo – animizmus /viera v
existenciu nadprirodzených síl oživujúcich neživé predmety a prírodu.
Sahara rozdeluje kontinent na 2 casti:
1. Severnú – prevažne obyvatelia bielej pleti /Arabi, Berberi, Tuaregovia/, zvacša
hovoria po arabsky a vyznávajú islam
2. Južná – južne od Sahary je rad etnických skupín /Bantuovia, Sudánci, Niloti, Krováci,
Pygmejovia, Hotentoti
Hospodárstvo
I ked Afrika má velké nerastné bohatstvo nemožno tento kontinent považovat za
bohatý, z ekonomického hladiska patrí k najchudobnejším oblastiam sveta. Z
hospodárskej stránky existujú v Afrike dva odlišné typy hospodárstva: primitívne
naturálne hospodárstvo (vo vacšine štátov) a vyspelé trhovo orientované hospodárstvo
(v menšine štátov, najma v JAR)
Rozlicný spôsob života obyvatelstva a hospodárstva v jednotlivých castiach Afriky,
spôsobené odlišnými prírodnými podmienkami, vyvolali odlišné úcinky na životné
prostredie. V oblastiach tažby nerastných surovín a ich prvotného spracovania je
znacne zdevastované prostredie, najma v JAR, Zaire a Zambii. Tažba dreva spôsobuje
úbytok tropických lesov v strednej a západnej casti Afriky. Nevhodé obrábanie pôdy a
kocovný chov dobytka vyvoláva rozširovanie polopúští a púští na úkor pôdy. Velký
význam má polnohospodárstvo. Rast výroby potravín sa oneskoruje za rastom poctu
obyvatelov. V mnohých štátoch je dlhotrvajúca stagnácia /viaznutie vývinu/ v
polnohospodárstve. Polnohospodárske plodiny sa stali exportným artiklom. Namiesto
bežných potravín sa zacali pestovat plodiny, ktoré boli na zahranicnom trhu žiadané.
Rastlinná výroba: Hlavnými plodinami sú káva, bavlna, palma olejová, kakao, cajovník,
datle, kokos, podzemnica olejná, tropické ovocie banány, citrusové plody, kopra, sisal,
zelenina, klincek, vanilka, piepor, cukrová trstina, tabak vo vyšších polohách, olivy,
vinic prímorské oblastina severe a juhu stúpajúca produkcia. V oblasti saván prevažujú
obilniny durha (druh prosa), ryža, kukurica, pšenica, jacmen. Z tradicných hlúznatých
plodín v tropických oblastiach sa pestuje miamok, jam, taro. Rastlinstvo Afriky tvorí:
Akácie, baobaby, adénie, kakaovníky, mangrovníky, liany, gardénie, palmy, aloa, duby,
cyprusy, figovníky, kozince, kadidlovník, šachory, Tropické pralesy poskytujú rôzne
druhy vzácnych drevín (mahagón,teak, eben).
Živocíšna výroba: pre živocíšnu výrobu tu nie sú priaznivé podmienky, na savanách a
stepiach chov hovädzieho dobytka, chov oviec, kôz hlavný zdroj obživy pre kocovné
kmene, velký význam má hydina. Chovajú sa aj ošípané, somáre, muly, ušlachtilé kone
– Maroko, významné postavenie má aj rybolov, klesá chov tiav. Živocíšstvo tvorí:
Vacšina patrí k Etiópskej oblasti. cibetky, gazely, šakaly, pelikány, chameleóny,
mungovia, ibisy, makaky, hyeny, levy, supy, plameniaky, žirafy, krokodíly, pštrosy,
leopardy, slony, antilopy, gepardy, šimpanzy, gorily, nosorožce, zebry, lemury
Priemysel: Zamestnáva iba 2% práceschopného obyvatelstva.
Takmer 80% všetkého priemyslu v Afrike sa sústreduje v JAR, Atlaských štátoch, Lýbii,
Egypte, Sudáne, Nigérii, Pobreží Slonoviny, Kene, Zaire, Zambii. Velký význam má
tažobný priemysel: Africká pevnina oplýva velkým, ale ešte málo preskúmaným
nerastným bohatstvom. Medzi najvýznamnejšie nerasty patrí zlato, diamanty, med -
ich tažba sa znižuje, dalej sa taží platina, urán, cín, kobalt (Zair, JAR, Niger, Gabun,
Zambia, Uganda) naopak rastie tažba fosfáty (Maroko,Tunisko,Alžírsko,Togo),mangán
(Gabun,Ghana, Pobrežie slonoviny,Maroko), železná ruda, bauxit, chróm, olovo, sluda,
grafit, cierne uhlie, azbest a mnoho dalšich nerastov. Taktiež sa tu taží ropa, ktorej
náleziská pribúdajú (Nigéria,Líbya,Alžírsko,Egypt,Gabun). Spracovatelský /spotrebný/
priemysel: Potravinársky predovšetkým mlyny, lisovne olejov, výrobne nápojov,
konzervárne, závody na spracovanie caju, kávy, kakaa;Textilný spracováva
predovšetkým vlastnú balvnu, a vlnu; Strojársky cierna a farebná metalurgia, šrot;
Chemický výroba umelých hnohív; Hutnícky montáž lodí, áut,
Doprava: Dodnes neexistuje v Afrike transkontinentálna pozemná komunikácia ani v
poludníkovom avi v rovnobežkovom smere. Cestná doprava 1 500 000 km doplna
železnicnú dopravu 80 000 km. Afrika nemá vhodné podmienky pre rozvoj riecnej
dopravy, celková dlžka splavných tokov je asi 40 000 km. Námorná doprava má
transkontinentálny charakter. Dobre rizvinutá je letecká doprava, medznárodné letiská
su vo všetkých hlavných mestách štátov.
________________________________________ __________________________
Zdroje: