Afrika, africké kultúry

Afrika, africké kultúry
Pri predstave Afriky sa nám pre ocami vynorí obycajne len cast kontinetnu ležiaca
južne od Sahary, najmä stredná a západná Afrika.
Africké umenie je predovšetkým kmenovým umením. Odráža kultúrnu mnohorakost
rôznych spolocenistiev, ktoré sa vyznacujú casto úplne odlišnými hospodárskymi,
náboženskými, politickými a sociálnymi predpokladmi. Tieto spolocenstvá casto
nepestovali nijaké vzájomné styky a uzavierali sa pred vonkajšími vplyvmi
Niekedy bol medzi nimi aj velký casový odstup. Archeologické nálezy – náhodné alebo
získané pri cielených vykopávkach – juhozápadne od Sahary dokázali, že tam
existovala autonómna umelecká tradícia s vlastnými štylistickými a formálnymi
pravidlami a originálnimi tvorivými postupmi. Preto by sa nemalo hovorit o africkom
umení všeobecne, ale skôr o rôznych umeleckých tradíciám.Pretože sa iné umelecké
formy, ktoré u afrických národov zohrávali významnú úlohu / ako napríklad tetovanie,
nástenné malby, malby na drevo, farbenie a výšivky textílií, zhotovovanie opaskov a
ornamentov/, ako aj architektúra ignorovali a umelecká hodnota s priznávala len
sochám, poznáme z iných oblastí iba obmedzený pocet nálezov,.Súvisí to s tým, že
africké národy používali skoro vždy málo trvanilivé materiály ako drevo a hlinu.
Masky
Aj ked s už dnes v krajinách, odkial masky pochádzajú, stratilo mnoho z tradicného
chápania a prístupu k nim, nemení to nic na skuktocnosti, že boli ešte v minulom
storocí velmi dôležitým prvkom kmenovej kultúry.
V niektorých oblastiach Afriky maska predstavovala základnú figuratívnu výrazovú
formu kultu a popri tom mala aj svoju estetickú hodnotu. Neslúžila však predovšetkým
ako ozdoba, ale mala sprostredkovat spojenie medzi viditelnou skutocnostou a casto
nepriatelskými silami neviditelného sveta. Maskou umelec vyjadroval ducha a silu
stvárnenej bytosti, ktorá prechádza prostredníctvom carovania na nositela masky.
Vzhlad masky vždy úzko súvisel s jej funkciou. Podla vonkajšej podoby sa rozoznávalo,
ci sa jej pomocou zaklínali duchovia, hrdinovia alebo predkovia, ci sa podporovali
úmysly, oslavovali rituály a sprevádzali tajomné úkony, alebo ci maska zohrávala urcitú
úlohu pri spolocenských podujatiach, akými boli pohreby alego rituály v
polnohospodárstve.
Aj africká maska bola zväcša vystrúhaná z dreva, mala preliacenú formu,
charakteerisktické jednoduché diery a symbolické prvky. Velmi casto máva zvieraciu
alebo antropomorfnú podobu. Štýl masky jednotlivých kemnov sa odlišuje.
Siaha od vysloveného naturalizmu až ku prísnej štyizácii. Zaciatkom storocia zacal v
Európe narastat záujem o africkú kultúru. Skúmala sa africká hudba a podstatne sa
rozšírili znalosti o africkom umení.
Umellci tvoriaci v duchu kultúry Nok stvárnovali zvieratá, napríklad slony, opice a hady,
velmi realisticky. Ludské tváre sú však, zrejme z náboženských dôvodov, velmi výrazne
štylizované a zložcné z geometrickým útvarov (gule, valca, kužela) Vlasy scesané do
zložitých vrkocov a uzlov pravdepodobne naznacujú sociálne postavenie daanej osoby.
Tieto hlavy majú chyrakteristickú crtu: zrenicky sú vyhlbené a nos, ústa a uši majú
diery. Zvláštne na nich je, že uši umiestnovali casto na zadnú cast hlavy. Vytríbený
dekoratívny vkus tejto kultúry sa prejavuje aj na starostlivo vypracovaných šperkoch.
Náramky na ruky a krúžky na clenky, retaze a opasky, ktorými sa obyvatelstvo v údoli
Nok zdobilo, sa vyrábali zo splietanýchrastlinných vlákien a z kremena. Šperkov a
náradia na ich výrobu sa našlo velké množstvo. Nocké hlinené nádoby sa vyznacujú
velmi jemným vypracovaním. Všetky tieto predmety sa vypalovai nad otvoreným
plamenom. Medzi najstaršie hlinené plastiky patria vodné korytnacky, ryby a hrochy.
Toto dokazuje aký velký význam mala u týchto národov vodná fauna.Neskôr vznikli
figúrky suchozemnských cicavcov.