Pojem priestupku a druhy priestupkov
Administratívno-právna zodpovednosť spadá do odvetvia správneho práva v rámci tzv. priestupkového práva a vyvodzujú ju kompetentné orgány štátnej správy. Takto zodpovednou je osoba, ktorá dovŕšila 15. rok života a je psychicky uvedomelá o svojom konaní.
Priestupok je každé zavinené (i z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebný úmysel) konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti, ak však nejde o iný správny delikt (správny disciplinárny alebo poriadkový delikt) alebo o trestný čin (priestupok má nižší stupeň nebezpečnosti).
Priestupky sú najrozšírenejšími správnymi deliktmi v praxi. Možno ich spáchať aktívnym konaním (komisívne) alebo opomenutím (omisívne).
Platí pravidlo retroaktivity zákona.
Za priestupok možno uložiť sankcie (nie tresty). Prihliada sa na závažnosť priestupku a na jeho následky; na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia a pohnútky.
Pokarhanie (najmiernejšia sankcia) je prostriedkom výchovného pôsobenia a realizuje sa oznámením rozhodnutia páchateľovi.
Pokutu (najfrekventovanejšia sankcia) možno uložiť za každý priestupok.
Zákaz činnosti (ktorou páchateľ spáchal priestupok) možno uložiť na max. 2 roky (pri trestnom čine až 10 rokov).
Sankciu prepadnutia veci možno uložiť u veci, ktorá bola použitá pri spáchaní priestupku alebo ním bola nadobudnutá.
Okrem sankcií sa pri priestupku môžu použiť i ochranné opatrenia, ktoré majú skôr preventívny charakter - obmedzujúce (zákaz návštev určitých zariadení) alebo zhabanie veci. Pri ich nedodržaní opäť dôjde k priestupku. Nemožno ich udeliť hocikedy, používajú sa viac-menej pri alkoholizme, narkománii, a protiverejnom správaní.
Dôvody zániku zodpovednosti za priestupok sú uplynutie času a amnestia. Prekluzívnou lehotou je jeden rok.
Zo zodpovednosti za priestupok sú vyňatí poslanci, osoby požívajúce diplomatickú imunitu, sudcovia, vojaci z povolania, policajti, strážcovia väzníc (plynie im disciplinárna kárna zodpovednosť, ktorú vznáša nadriadený orgán).
Druhy priestupkov
priestupky proti poriadku v štátnej správe (§21 - §46; úmyselné uvedenie neúplných údajov, zatajenie, neoprávnené používanie titulov, poškodenie značiek; priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) - rozhodujú príslušné policajné orgány; priestupky na úseku zdravotníctva, alkoholizmu (predaj alkoholu mladistvým, podnapitým alebo vodičom), školstva a výchovy, všeobecnej vnútornej správy (úmyselné zneužitie, zneváženie štátneho znaku, občianskeho preukazu)
priestupky na úseku podnikania - poškodenie na cene, akosti, množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo služieb; neoprávnená obchodná, výrobná alebo iná zárobková činnosť; úmyselné vyzradenie obchodného alebo bankového tajomstva či skutočnosti
priestupky na úseku hospodárenia s bytmi a nebytovými priestormi - protiprávne získanie, obsadenie či užívanie byt a nebytových priestorov
priestupky na úseku práce a sociálnych vecí - cudzinec zamestnaný v SR bez pracovného povolenia; neoprávnené sprostredkovávanie práce
priestupky na úseku vodného hospodárstva - neoprávnená manipulácia s povrchovou alebo podzemnou vodou (znečistenie, vypustenie odpadovej vody)
priestupky na úseku poľnohospodárstva - neoprávnené použitie chemikálie alebo biologického prípravku, znečistenie pôdy
priestupky proti majetku - úmyselné spôsobenie škody na cudzom majetku (krádež, podvod, poškodenie; ak táto škoda neprevyšuje dvojnásobok najnižšej mesačnej mzdy) alebo ak sa o takéto pokúsi (max. do 10 000,-- Sk) - riešia kompetentné obvodné úrady alebo špeciálne úrady (colnice, daňové úrady)
priestupky proti verejnému poriadku - neuposlúchnutie verejného činiteľa, rušenie nočného pokoja, budenie verejného pohoršenia, znečisťovanie verejných priestranstiev - riešenie je v kompetencii obce
priestupky proti občianskemu spolunažívaniu - ublíženie na cti, vystavenie na posmech, ublíženie na zdraví z nedbanlivosti, vyhrážanie ublíženia na zdraví, nepravdivé obvinenia, rôzne schválnosti alebo iné hrubé správanie - riešia sa len z podnetu poškodeného (podnetové priestupky) nie z úradnej povinnosti, prejednávajú miestne orgány (obvodné) alebo policajné orgány
Konanie o priestupkoch
Ak nie je v priestupkovom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Priestupky prejednávajú obvodné (miestne) úrady štátnej správy, orgány Policajného zboru (len objasňujú, nerozhodujú; výnimkou sú priestupky proti pravidlám cestnej premávky), orgány Železničnej polície SR (v blokovom konaní), orgány Vojenskej polície SR (priestupky vojakov v službe), orgány zboru väzenskej polície a justičnej stráže (priestupky spáchané v priestoroch súdu, počas eskortovania obvineného); prípadne daňové orgány, colnice.
Objasňovanie sa začína na základe podnetu poškodeného a nemá trvať dlhšie ako mesiac.
Existuje možnosť odovzdania, odloženia veci (ak sa do mesiaca nezistí páchateľ) alebo postúpenia veci iným orgánom (daňový úrad, úrad práce) na ďalšie konanie (ex offo; z úradnej povinnosti)
Správu o výsledku objasňovania podáva príslušný orgán orgánu v prvom stupni (úrad miestnej samosprávy).
Skrátené formy konania o priestupkoch
blokové - nemožné odvolanie
rozkazné konanie - možné podanie odporu v lehote 15 dní; potom sa automatický ruší rozkaz, nasleduje prejednávanie priestupku
Priestupky na úseku podnikania
Ide o priestupky pri výkone podnikateľskej činnosti, ako napríklad poškodzovanie záujmov spotrebiteľa (zavádzanie na cene, akosti, množstve - pri predaji tovaru a poskytovaní služieb). Vyšetrujú ich orgány obchodnej inšpekcie prostredníctvom inšpektorov.
Priestupky pri spracúvaní alebo predaji tovaru drahých kovov (neopuncovaný tovar, sfalšovanie značky) rozhoduje živnostenský úrad, ktorý môže uložiť zákaz činnosti.
Patrí sem i neoprávnené vykonávanie obchodnej, výrobnej alebo inej zárobkovej činnosti; úmyselné vyzradenie bankového alebo obchodného tajomstva, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti.
Správne konanie a účastníci konania
Správne konanie je procesná forma realizácie práva v oblasti štátnej správy, v ktorej rozhodujú správne orgány (ústredné orgány štátnej správy (ministerstvá; Protimonopolný úrad SR); iné úrady štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou (Ústredné daňové riaditeľstvo SR); miestne úrady štátnej správy (obecné, okresné, krajské úrady; kataster nehnuteľností).
Správne orgány konajú na princípe miestnej príslušnosti (priestupok spravuje orgán v mieste jeho spáchania; v mieste trvalého bydliska FO, sídla PO) a funkčnej príslušnosti (koná orgán, ktorý má právomoc vo veci konať a rozhodnúť).
Zásady (pravidlá) konania - zákonnosť, rýchlosť a hospodárnosť, oficialita, voľné hodnotenie dôkazov, dispozičnosť, rovnosť účastníkov, koncentrácia, dvojstupňovosť, materiálna pravda, úzka súčinnosť s účastníkmi
Účastníkom správneho konania je FO/PO, voči ktorej sa realizuje rozhodovacia činnosť správneho orgánu. Správny orgán zisťuje, či účastníci konania majú procesnú spôsobilosť, ak nie, zastupuje ich v konaní ich zákonný zástupca (opatrovník), resp. splnomocnený advokát, komerčný právnik.
Účastníci musia byť vyrozumení o začatí konania, majú právo aktívne vystupovať správnom konaní, vyjadrovať sa k prejednávaným veciam, nazerať do spisov, klásť otázky znalcom a svedkom, odvolať sa proti rozhodnutiam (ktoré dostávajú do vlastných rúk). Sú povinní predkladať listiny na ozrejmenie predmetnej veci, dostaviť sa prejednávanie veci, strpieť prehliadku a dodržiavať lehoty.
Priebeh správneho konania
Správne konanie sa riadi sa správnym poriadkom. Konanie môže začať na podnet účastníka konania (zásada dispozičná) alebo správneho orgánu (zásada oficiality). Dňom začatia konania je deň, keď písomné podanie účastníka došlo na príslušný správny orgán, resp. deň, keď správny orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
Konanie prebieha tak v ústnej, ako aj v písomnej forme. Ústne pojednávanie je spravidla neverejné, v prípade potreby ohliadky sa koná na jej mieste. *Niekedy platí zásada koncentrácie - účastník konania musí svoje námietky a pripomienky uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní.
O ústnom pojednávaní sa spíše zápisnica, ktorú musia podpísať všetky zúčastnené osoby.
Dôvodom prerušenia konania sú prekážky, v dôsledku ktorých nemožno na určitý čas v konaní pokračovať (začalo sa konanie o predbežnej (prejudiciálnej) otázke - jej posúdenie podmieňuje rozhodnutie vo veci samej; účastník odstraňuje nedostatky podania; účastníci konania navrhnú z dôležitých dôvodov prerušenie (na max. 30 dní). Proti rozhodnutiu o prerušení nemožno podať odvolanie!
Správny orgán konanie zastaví, ak účastník stiahol návrh na jeho začatie alebo odpadol dôvod konania (začatého na podnet správneho orgánu); účastníci sa zmierili (urážky na cti).
Trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento orgán; účastník tie svoje tiež znáša sám.
Prípad môže byť postúpený inému orgánu.