Základné metódy skúmania ekonómie

Základné metódy skúmania ekonómie


- aj v ekonómii sa pri aplikácii vedeckých metód skúmania vychádza z niekoľkých fáz

Uplatnenie vedeckej metódy zahŕňa v ekonómii tieto na seba nadväzujúce fázy:
a) proces pozorovania
b) formovanie hypotéz
c) testovanie hypotéz a ich interpretácia
d) syntéza ako základ ekonomickej teórie

Pozorovanie
- v tejto fáze skúmame súčasné a aj historické javy, ktoré opisujeme a triedime
- pozorovať môžeme skutočnú ekonomickú realitu, ale taktiež môžeme vychádzať zo štatistických údajov
- pozorovanie ekonomických javov (predovšetkým z hľadiska ich genézy) sa zaraďuje medzi primárne zdroje ekonomických poznatkov
- na pozorovanie obsahovo nadväzuje analýza

Analýza a formovanie hypotéz
- len čisté fakty nepostačujú, ale musia sa usporiadať do súvislostí
- vedci sa k významným súvislostiam medzi javmi dostanú pomocou metódy abstrakcie
- potom sú súvislosti usporiadané do teórie (ktorá je zatiaľ iba hypotézou, pretože je neoverená) a táto hypotéza sa musí overiť, otestovať, aby sme mohli sformulovať čiastkový teoretický poznatok a napokon aj teóriu
- na to, aby sme mohli určitú hypotézu sformulovať, použijeme analýzu

Používané metódy
- metodológia je v podstate súhrnom používaných metód
- medzi klasické metódy sa zaraďujú:
o analýza
o syntéza
o dedukcia
o indukcia

ekonomická analýza
- rozklad celku na jeho jednotlivé časti a prvky s cieľom dokonalejšieho poznania subčastí systému
- môžeme uplatniť dve metódy: dedukciu a indukciu

štatistická analýza
- má osobitné miesto v ekonomických analýzach
- jej podstata spočíva v tom, že ekonomické subjekty tvoria veľké množstvo údajov, ktoré spracúvame štatisticky

ekonomická syntéza
- prostredníctvom syntézy sa skúma jav ako celok, a to pomocou skladby častí a prvkov celku

dedukcia
- analýza pri formovaní hypotéz vychádza z dedukcie, čo je postup od všeobecného k jednotlivému
- na základe poznatkov a tvrdení, ktoré sa považujú za objektívne, sa logicky vyvodzuje pravdivý záver

indukcia
- indukcia je postupom od jednotlivého k všeobecnému (opak dedukcie)
- uplatnili by sme ju, ak by sme na základe poznatkov, ktoré sme získali pozorovaním, vytvorili predbežné hypotézy

Testovanie hypotéz
- táto fáza je potrebná na to, aby sme od čistej hypotézy (neoverenej teórie) mohli pokročiť k vedecky overenej teórii

Hypotézy testujeme:
a) formou experimentu
- robiť experiment v ekonomických vedách je zložité, pretože prispôsobiť ekonomickú realitu laboratórnym podmienkam je veľmi ťažké
- v ekonómii ide o tzv. riadený experiment - ľudia sa rozdelia do viacerých skupín a s výnimkou jedného faktora sa k nim budeme správať rovnako
- problémom je, že ľudia sa v experimentálnych situáciách často nesprávajú prirodzene
- ekonómia tento problém vyriešila tým, že skúma reakcie ľudí za hypotetických podmienok, ktoré sa robia napr. formou ankiet

b) použitím komparatívnych metód (metód analógie)
- javy porovnávame v čase a priestore a na zákl. toho identifikujeme ich spoločné, resp. rozdielne stránky

c) s využitím matematiky, ktorá vyúsťuje do ekonomických modelov

d) ekonometriou
- na skúmanie ekonom. javov využíva matematické a štatistické postupy

Sformovanie teórie
- v tomto záverečnom štádiu dochádza k syntéze

ekonomická syntéza
- je to spájanie čiastkových poznatkov a vytvorenie ekonomickej teórie
- ekonomické javy a procesy tu už nerozdrobujeme na menšie časti (ako pri syntéze), ale ich spájame do celku
- syntézu vytvárame na základe analýzy

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

Lisý, J. a kol.: Ekonómia: Všeobecná ekonomická teória. Iura Edition, Bratislava 2000