Výroba, peniaze, kapitál

Slovo ekonómia má grécky pôvod a znamená oikos – dom, nomos – zákon. Aristoteles ním označil náuku o domácom hospodárstve. Ekonómia ako veda vznikla v roku 1776, keď Adam Smith vydal dielo s ekonomickým obsahom Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov.

Potreby a statky:

Potreba je pocit uvedomeného alebo neuvedomeného nedostatku. Rozdeľuje sa:
- primárne (bývanie, stravovanie, odievanie...)
- sekundárne ( vznikli v socializačnom procese, potreba komunikovať, vzdelávať sa)
Ďalšie členenie:
- individuálne ( potreby jednotlivca)
- kolektívne = spoločenské (zdravotníctvo, školstvo...)

Statky sú predmety, prostredníctvom ktorých sa uspokojujú ľudské potreby. Členenie:
A) dostupnosť - voľné (napr. čučoriedky, huby...)
- ekonomické (na ich získanie je potrebné vynaložiť isté úsilie – vyrobiť
ich: zemiaky, pitná voda..)
B) forma - hmotné (veci)
- nehmotné (myšlienky, umelecké diela..)
C) účel - spotrebné (drevo alebo palivo)
- výrobné (drevo ako surovina na ďalšie spracovanie)
D) vlastníctvo - súkromné (patria jednotlivcovi alebo skupine)
- verejné ( celospoločenské, štátne)

Výroba:

Výroba je premena výrobných faktorov na výrobky (hmotné statky) a služby (nehmotné statky). Každá spoločnosť musí riešiť tri základné, vzájomne súvisiace ekonomické problémy:
- ČO vyrábať, aké tovary a služby produkovať,
- AKO vyrábať tieto statky v závislosti od technologických možností
- PRE KOHO vyrábať
Riešenie základných ekonomických problémov sa týka vzťahu medzi vstupmi do výroby (teda ide o výrobné faktory: prírodné zdroje, práca, kapitál) a výstupmi výroby (výrobky alebo služby).
Výrobky a služby, ktoré sú získané prostredníctvom trhu, sa nazývajú tovary. Spôsob, akým sa tovary vymieňali, prešiel v dejinách viacerými etapami:
• naturálna výmena – tovar za tovar
• peňažná výmena – tovar za peniaze

Vstupy:
práca a ľudský kapitál – práca je cieľavedomá a účelná ľudská činnosť, jej nositeľom je človek disponujúci fyzickými a duševnými schopnosťami. Dopyt po práci je odvodeným dopytom, závisí od dopytu po výsledkoch práce, dopyt závisí aj od použite technológie práce (napr: ručná – mechanizovaná), ponuka závisí od počtu práceschopných obyvateľov, od odpracovaných hodín za rok, od kvality a kvantity práce.
Nezamestnanosť – v trhovej ekonomike nemajú všetci práceschopní prácu. Obyvateľstvo môžeme rozdeliť na tých, ktorí majú prácu a na ľudí, ktorí nemajú prácu (hľadajú si ju, alebo nemajú záujem si ju nájsť). Nezamestnanosť delíme na:
a) DOBROVOĽNÚ – počet nez. < alebo = počet voľných prac. miest (frikčná, štrukturálna, cyklická = sezónna),
b) NEDOBROVOĽNÚ – počet nez. > počet voľných prac. miest.
Miera nezamestnanosti:
u = U x 100% U – počet nezamestnaných
L L – počet prac. síl
Mzda – je cena práce. Rozoznávame:
1. časovú (podľa odpracovaných hodín) <–––> úkolovú (úloha, výkon)
2. minimálna (garantovaná zákonom) <–––> maximálna
3. nominálna (vyjadrená len číselne) <–––> reálna (predstavuje množstvo výrobkov, ktoré si možno za nominálnu cenu kúpiť, závisí od nominálnej mzdy a od ceny tovarov).

pôda a prírodné zdroje – je darom prírody, nie je však voľným statkom, jej množstvo je obmedzené. Slúži na výrobu zákl. potravín, na nej sa budujú ďalšie dôležité statky, poskytuje zákl. pre ďalšie prír. odvetvia – suroviny.
Dopyt je odvodený, závisí od dopytu po produktoch pestovaných na pôde, ponuka je konštantná , nemožno ju zväčšovať. Zmena dopytu nevyvolá zvýšenie ponuky ale zvýši cenu pôdy.
Cena pôdy: = renta bx 100%
úroková miera

RENTA – dôchodok plynúci z vlastníctva pôdy (nie nájomné), poznáme rentu:
- absolútnu (dosahuje ju každý)
- diferenciálnu (je spôsobená rozličnou úrodnosťou pôdy)
- polohovú (výhodnosť miest – pri komunikácii, vodnom zdroji)
- dočasnú
Renta závisí od: ponuky a dopytu po pôde, úrodnosti pôdy, podnikavosti a schopnosti majiteľa, rastu populácie.
Hospodárenie na pôde podlieha 3 zákonom:
A: Zákon klesajúcej výnosnosti pôdy (ak zvýšime náklady na obrábanie pôdy, výnosy by neboli priamo úmerné vkladu a dosiahli by sme len istú hranicu).
B: Zákon rastu relatívnych nákladov (zvýšenie produkcie jedného výrobku ide na úkor ostatných produktov)
C: Zákon minimový (aj reťaz je taká silná, ako je najslabšie ohnivko)

kapitál - ide o statky, ktoré sú výsledkom výroby, no neslúžia na spotrebu, ale na ďalšiu výrobu statkov. Môžu mať podobu:
a) peňažnú: ide o vklady občanov do banky, ktoré sa používajú na ďalší rozvoj výroby
b) fyzický kapitál: haly, budovy, suroviny, zdroje
c) technológie, patenty, „know-how“

V trhovej ekonomike existuje dopyt po kapitály, ktorý je odvodeným dopytom. Na druhej strane je ponuka, ktorá závisí od výšky úspor obyvateľstva a schopnosti šetriť, a od úrokovej miery. Ak kapitál požičiavame, vzniká úverový vzťah:
u´ = u x 100% u´- úroková miera k – suma peňazí
k u – úrok
Peniaze:

Deľbou práce sa objavuje potreba výmenného prostriedku, ktorý by umožňoval výmenu rôznych tovarov. Takýmto univerzálnym platidlom sa stali rôzne predmety, ako napr.: plátno alebo kožušiny. Neskôr ich nahradili drahé kovy, pretože boli stále, malé množstvo znamenalo veľkú hodnotu, boli deliteľné (pričom sa neznehodnotili), praktickejšie a dali sa ľahšie prenášať.

Neskôr boli časti drahých kovov opatrené pečaťou, takto vznikli prvé mince. Ďalej prišli ľudia na to, že používaním mincí z drahých kovov sa znižuje obsah zlata alebo striebra v minciach, ale ich hodnota bola rovnaká ako hodnota nových mincí. A tak vznikli papierové peniaze. Mali tieto výhody:
1) dajú sa tlačiť s rôznymi hodnotami
2) ľahko sa prenášajú, skladujú
3) možno ich tlačiť v neobmedzenom množstve
V súčasnosti existujú nasledovné formy peňazí:
• papierové peniaze: do obehu ich vydáva centrálna banka.
Súčasná podoba papierových peňazí: 20,- Pribina
50,- Cyril a Metod
100,- Madona majstra Pavla
500,- Ľudovít Štúr
1000,- Andrej Hlinka

• mince
• bankové depozitné peniaze: využívajú sa pri bezhotovostnej platbe
• skoro peniaze: úročené vklady s výpovednou lehotou alebo sú to štátne obligácie
V každej ekonomike peniaze plnia základné funkcie:
1. prostriedok výmeny (uľahčenie)
2. zúčtovacia jednotka (určujeme nimi cenu tovarov)
3. nositeľ hodnôt
Znehodnotenie peňažnej meny nazývame inflácia. Ide o nerovnovážny jav a znamená nadmernú emisiu peňazí v obehu. Vypočítavame ju podľa vzorca:
ISCx – ISCx-1 x 100% x – určitý rok
ISCx-1
ISC – index spotrebiteľských cien predstavuje súhrn cien, tovaru, služieb (ich priemerných hodnôt). Ide o tovary: potraviny, elektrina, plyn, benzín, odev, obuv...
Podľa toho, ako rastú ceny, hovoríme o inflácii: miernej inflácii (1 – 9 %), cválajúcej inflácii (10 – 1000%), hyper inflácii (nad 1000%).
Dôsledky:
- pokles príjmov obyvateľstva, znížená kúpyschopnosť
- znehodnotenie peňazí, úsporou
- mení štruktúru spotreby
- znevýhodňuje majiteľov peňazí
- výhody majiteľom tovarov, dlžníkom
Deflácia je opačný jav ako inflácia – pokles cien.

Devalvácia – menové opatrenie štátu zamerané na stabilizáciu meny, spočíva v znížení oficiálneho kurzu meny voči ostatným menám. Devalvácia podnecuje vývoz a spomaľuje dovoz.