Vojtech Mihalik
Narodil sa 30. marca 1926 v Dolnej Strede v robotnickej rodine. Do zakladnej skoly chodil v Seredi, do gymnazia v Trnave, kde roku 1945 aj zmaturoval. V rokoch 19451949 studoval slovencinu a filozofiu na FF UK v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskych studii bol rok redaktorom vydavatelstva Kniha a dva roky redaktorom vydavatelstva Slovensky spisovatel. Na vojencine posobil ako redaktor casopisu Ceskoslovensky vojak, kde dva roky pracoval aj po jej skonceni. V rokoch 19541959 bol tajomnikom Zvazu slovenskych spisovatelov, v rokoch 19601964 sefredaktorom vydavatelstva Slovensky spisovatel, v rokoch 19651967 predsedom Zvazu slovenskych spisovatelov. Udalosti rokov 19681969 ho zastihli na tvorivej dovolenke, z ktorej sa predcasne vratil do povodnej funkcie, aby sa vzapati stal predsedom Snemovne narodov Federalneho zhromazdenia v Prahe (19691971) a potom poradcom vlady CSSR ( 19711973). V rokoch 19741977 bol na dlhodobej tvorivej dovolenke. Od roku 1977 az do odchodu na dochodok roku 1985 bol riaditelom vydavatelstva Slovensky spisovatel.
Prve verse publikoval ako stredoskolsky student v casopisoch Plamen, Rozvoj, Novy svet a Elan. Debutoval teistickospiritualistickou basnickou zbierkou Anjeli (1947). V druhej basnickej zbierke Plebejska kosela (1950) sa prezentoval ako basnik silneho socialneho citenia. V poeme Spievajuce srdce (1952) sa prihlasil k novemu spolocenskemu poriadku a jeho ideologii. Nasledujuca zbierka Ozbrojena laska (1953) je vyjadrenim basnikovho odporu voci hrozbe vojnoveho konfliktu. V zbierkach Neumriem na slame (1955), Archimedove kruhy (1960) a poeme Vzbureny Job (1960) rozvinul basnicky program obciansky angazovaneho basnika do filozofickomeditativnych poloh. Zbierka Trpky (1963) je basnickou kritikou negativnych spolocenskych javov, ktore sa nedarilo odstranit ani spolocnosti volajucej po socialnej rovnosti. Basnicka skladba Appassionata (1964) je hladanim rovnovahy vo vztahu muza a zeny a pricin jeho napatia. Tento zakladny motiv rozvinul i v nasledujucej zbierke Utek za Orfeom (1965), v ktorej konfrontoval motivy z antickej mytologie s nastupujucou prizemnostou konzumnej spolocnosti, a tiez v zbierke Sonety pre tvoju samotu (1966). Po bibliofilsky vydanej basni Rekviem (1968), ktorou reagoval na vstup spojeneckych vojsk do Ceskoslovenska, vydal zbierku obciansky angazovanej lyriky Cierna jesen (1969). Basnickou bilanciou je zbierka Trinasta komnata (1975). Intimnym a lubostnym vibraciam dava priestor v zbierke Posledna prva laska (1978, 1989). Vo vybranom subore vysla Mihalikova lubostna poezia pod nazvom Erotikon (1981).
Na niektore spolocenske problemy 80. rokov reagoval v zbierke politickoreflexivnej poezie Ucast (1983). Na vysoke podlazia poetickeho tvorenia sa dostal aj v zbierkach Basne a vyznania (1985) a Slnecny cas (1986). Basnicke pasmo Narek (1987) je intimnou lyrickou vypovedou, ktora prerasta do filozofujucich meditacii nad udelom cloveka v priestore zivota. Kniha Impertinencie a ine smutky (1989) je zbierkou satirickej poezie na aktualne dobove temy. Podobny charakter ma aj zbierka lyrizovanych sentencii Paklucova dierka (1989). Basnicky i obciansky hold bardovi slovenskej poezie Janovi Hollemu vzdal v monotematicky komponovanej zbierke Velebny pan z Madunic (1990). Poctou Mozartovi je basnicka skladba C. k. musicus Mozart (1992). Ku korenom domova a mladosti sa vratil v knihe Rodisko (1996). Nateraz poslednou Mihalikovu zbierkou su Bajky na podvecer, cize Maly zivocichopis (1998). Vybery z basnickej tvorby Vojtecha Mihalika vysli vo vyse dvadsiatich knihach, niektore basnicke zbierky vo viacerych reediciach.
Vojtech Mihalik je aj autorom zbierky poezie pre najmensich citatelov Kym ja spinkam (1962) a knihy studii a uvah, kritik a polemik, teorie a publicistiky z rokov 19621972 Clovek proti slepote (1973).
Rovnocennou sucastou literarnych zaujmov Vojtecha Mihalika je prekladatelska tvorba, a to najma z antickej, greckej a rimskej literatury (Sofokles, Aristofanes, Ovidius), a tiez z polskej klasickej i novodobej poezie (Slowacki, Tuwim, Lec, Szymborska a i.). Vyber z jeho prekladatelskej tvorby vysiel pod nazvom Preklady (1979).