Vnútorné prostredie cestovného ruchu

Vnútorné prostredie charakterizuje súbor údajov bezprostredne súvisiacich s cestovným ruchom. Ide o charakteristiku účastníka cestovného ruchu z hľadiska jeho výdavkov, motivácie, organizácie dovolenky a výberu ubytovacieho zariadenia. Ďalej sa týka ponuky služieb, infraštruktúry odvetvia, investícií a zamestnanosti v odvetví.

Účastník cestovného ruchu

Domáci cestovný ruch sa vyvíjal predovšetkým v závislosti od zmien v hospodárstve Slovenska. V roku 1998 sa zúčastnilo cestovného ruchu 68,7% obyvateľov, čo je 2716 tis. osôb s 38,7 mil. ciest. Medziročne to bol pokles až o 10,9% ( tab. 2 ).

Účasť obyvateľov SR na cestovnom ruchu Tabuľka 2
Ukazovateľ / Rok 1996 1997 1998
Priemerný počet ciest obyvateľa SR v DCRPriemerný počet ciest obyvateľa SR v PZCRPriemerný počet ciest obyvateľa SR v DCR a PZCRPodiel obyv. nad 18 rokov zúčastňujúcich sa CR (%) 11,12,914,077,8 13,72,816,579,6 9,82,111,968,7
Zdroj: Cestovný ruch na Slovensku v roku 1996 - 1998. Bratislava: MH SR, 1997, 1998, 1999

Stabilnou vnútornou štruktúrou sa vyznačuje v posledných rokoch motivácia účastníkov domáceho cestovného ruchu. Najsilnejším motívom je pobyt v horách ( 31,6 – 38,1% ) ktorý od roku 1994 do roku 1998 každoročne uprednostňovali účastníci cestovného ruchu. Druhým najsilnejším motívom je pobyt pri vode, nasleduje návšteva príbuzných a známych, kúpeľný pobyt s rastúcim podielom. V sledovanom období sa zaznamenal prudký rast aj pokles pobytu na vidieku. Kolísavý vývoj zaznamenáva motív mestského cestovného ruchu, ktorý mal v roku 1998 len 1,8 % podiel ( tab. 3 ). Zaujímavý je predovšetkým fakt, že pobyt v horách, pri vode a v kúpeľoch uprednostňuje každoročne s výnimkou roku 1996 približne 75 % účastníkov domáceho cestovného ruchu. Uprednostňovanie poobytu pri mori a vode v zahraničí ( vyše 70 % slovenských dovolenkárov ) je odpoveďou, prečo má v domácom cestovnom ruchu také silné postavenie motív pobytu pri vode a zároveň dôkazom, že ťažisko dovoleniek je v lete.
Z hľadiska organizovania dovolenkového pobytu v domácom cestovnom ruchu služby cestovných kancelárií využíva každoročne asi 10 % účastníkov domáceho cestovného ruchu. Od roku 1993 do roku 1998 pritom stúpol počet tých, ktorí si dovolenku na Slovensku organizujú sami o viac ako 15 % na 78,8 % z celkového počtu (tab. 4 ).

Motív dovolenkového pobytu v domácom cestovnom ruchu Tabuľka 3
Motív (v % ) / Rok 1994 1995 1996 1997 1998
Pobyt na horáchPobyt pri vodeNávšteva príbuzných a priateľovKúpeľný pobytKonbinovaný pobytMestský cestovný ruchOkružné cestyIný 37,328,513,56,04,22,71,23,0 37,831,010,77,83,82,31,00,6 31,621,612,310,04,61,90,94,8 33,0322,316,110,24,83,00,81,3 8,127,713,09,42,61,81,00,8

Zdroj: Cestovný ruch na Slovensku v roku 1996 - 1998. Bratislava: MH SR, 1997, 1998, 1999
Spôsob organizovania dovolenkových pobytov občanmi SR na Slovensku Tabuľka 4
Ukazovateľ ( v % ) / Rok 1993 1994 1995 1996 1997 1998
IndividuálneCestovnou kanceláriouInak 63,910,725,4 73,38,718,0 76,012,111,9 76,08,815,2 79,39,111,6 78,89,811,4

Zdroj: Cestovný ruch na Slovensku v roku 1996 - 1998. Bratislava: MH SR, 1997, 1998, 1999
V posledných rokoch sa zmenila aj vnútorná štruktúra dopytu účastníkov domáceho cestovného ruchu po službách ubytovacích zariadení na Slovensku. V ubytovacích zariadeniach vzrástol síce podiel domácich hostí z 55 % roku 1993 na 66 % roku 1998, ich dopyt sa však preniesol do lacnejších ubytovacích zariadení nižších kategórií a tried ( tab. 5 ). Pritom je zreteľný trend, že čím jednoduchšie ubytovacie zariadenie, tým vyšší je podiel domácich hostí. Tieto údaje sú ešte výraznejšie, ak ich posudzujeme z hľadiska počtu prenocovaní účastníkov domáceho cestovného ruchu. Ide tu o jednoznačný prejav poklesu kúpyschopnosti obyvateľstva v podobe hľadania jednoduchých a lacných spôsobov ubytovania. Tento vývoj spôsobil, že z hľadiska podielu jednotlivých ubytovacích zariadení na trhu hodnotenom podľa domácich hostí a počtu ich prenocovaní stratili hotely v obidvovh ukazovateľoch od roku 1993 do roku 1998 viac ako 13 % svojho podielu v prospech jednoduchších ubytovacích zariadení ( tab. 6 ).

Podiel domácich a zahraničných hostí v ubytovacích zariadeniach (v % ) Tabuľka 5

Ukazovateľ / Rok 1993 1994 1995 1996 1997 1998
Domáci hostiaZahraniční hostia 5545 5446 5743 6040 6337 6634

Zdroj: Prepočty na základe údajov z predchádzajúceho zdroja

Podiel ubytovacích zariadení na trhu podľa počtu ubytovaných domácich hostí Tabuľka 6
Ukazovateľ ( % ) 1993 1994 1995 1996 1997 1998
Hotely spoluPenziónyIné ubyt. zariadenia 67,992,4429,57 7,692,2327,08 73,422,6928,76 67,593,732,68 62,864,7432,40 54,667,3038,04

Zdroj: Prepočty na základe údajov z predchádzajúceho zdroja

Vývoj aktívneho zahraničného cestovného ruchu nie je možné hodnotiť jednoznačne. Na slovensko prichádzalo každoročne niekoľko miliónov zahraničných návštevníkov, pričom ich počet kulminoval v roku 1996. Ak však tieto údaje očistíme od tranzitných ( podľa štatistiky WTO sa do cestovného ruchu nezahŕňajú ) a jednodňových návštevníkov ( výletníkov ), dostaneme reálny počet účastníkov zahraničného cestovného ruchu, ktorý v roku 1998 dosiahol 14,7 mil. osôb. Z toho je možné odvodiť podiel Sloenska na trhu medzinárodného cestovného ruchu ( tab. 7 ), ktorý bol v roku 1998 iba 4 % a od roku 1996 zaznamenáva pokles.



Postavenie Slovenska v medzinárodnom cestovnom ruchu Tabuľka 7

Ukazovateľ / Rok 1993 1994 1995 1996 1997 1998
Účastníci (v tis. os )Podiel na medzinár. CR vo svete (%)Podiel na medzinár. CR v Európe (%) 5,81,91,1 9,83,01,8 12,33,72,2 14,84,32,5 15,14,22,5 14,74,02,4

Zdroj: Prepočty na základe údajov z predchádzajúceho zdroja a na základe štatistiky WTO

Priemerné výdavky zahraničných návštevníkov na Slovensku na osobu a deň boli najvyššie v roku 1996, a to 34,10 USD. Po poklese v roku 1997 zaznamenali v roku 1998 opätovný nárast, ale len na hodnotu 30,76 USD ( tab. 8 ).

Priemerné výdavky zahraničných návštevíkov na osobu a deň v USD Tabuľka 8
Ukazovateľ / Rok 1995 1996 1997 1998
Priemerné výdavky 26,75 34,10 27,34 30,76

Zdroj: Cestovný ruch na Slovensku v roku 1996 - 1998. Bratislava: MH SR, 1997, 1998, 1999

Najčastejším motívom návštevy účastníkov aktívneho zahraničného cestovného ruchu bola v rokoch 1996 – 1998 návšteva rodiny a priateľov, a to s rastúcim trendom zo 16,4 % na 18,5 %. Negatívny je pokles podielu rekreácie zo 16,1 na 10,8 % v motivácii. Najviac návštevníkov na Slovensku od roku 1996 pochádzalo z Českej republiky, keď ich podiel na trhu v roku 1998 dosiahol 30,6 %. Druhé je Nemecko ( podiel sa stabilne drží nad 16 % ), nasleduje Maďarsko, Poľsko, Rakúsko a Ukrajina. Podiel návštevníkov z týchto šiestich štátov tak predstavuje na Slovensku okolo 90 % z celkového počtu ( tab. 9 ). Slovensko pritom navštevujú prevažne mladší ľudia, aj keď ich podiel menej klesá.

Teritoriálna štruktúra aktívneho zahraničného cestovného ruchu SR v % Tabuľka 9
Ukazovateľ / Rok 1995 1996 1997
Česká republikaNemeckoMaďarskoPoľskoRakúskoUkr ajinaOstatné štáty 21,918,015,811,99,97,814,7 30,519,312,911,97,56,711,2 30,616,515,012,47,48,69,5

Poklesol aj počet zahraničných návštevníkov, ktorí k nám prišli prostredníctvom slovenských cestovných kancelárií. Kým do roku 1995 tento ukazovateľ úspešne rástol a dosiahol viac ako dvojnásobok stavu z roku 1993, od roku 1995 do roku 1998 poklesol takmer o 20 %. Menej nepriaznivo sa vyvíjal počet pobytových dní zahraničných návštevníkov prostredníctvom cestovných kancelárií, čo zabránilo prudkému poklesu priemernej doby Pobytu ( tab. 9 ). Zároveň sa nepriaznivo vyvíjal podiel tržieb z aktívneho zahraničného cestovného ruchu na celkových výkonoch cestovných kancelárií, ktorých v rokoch 1993 – 1998 klesol z 15,5 na 9,8 %.

Aktívny zahr. cestovný ruch organizovaný prostredníctvom cest. kancelárií Tabuľka 10
Ukazovateľ / Rok 1993 1994 1995 1996 1997 1998
Počet návštevníkovPočet pobytových nocíPriem. doba pobytuTržby z AZCRPodiel tržieb z AZCR na celk. tržbách (%) 82 889390 9034,7155 52115,52 112 846386 1303,4234 17913,56 174 595685 0553,9287 10513,63 146 019508 9693,5271 8368,05 143 558662 1214,6579 28411,0 141 696593 3344,2609 3759,76

Zdroj: Cestovný ruch na Slovensku v roku 1996 - 1998. Bratislava: MH SR, 1997, 1998, 1999

Privatizácia veľkých cestovných kancelárií tak síce napomohla vzniku konkurenčného prostredia, nepomohla však rastu konkurencieshopnosti na zahraničných trhoch. Chýbal jej strategický rozmer. Na danom stave má svoj podiel aj slabá spolupráca s ubytovacími zariadeniami na Slovensku. Z hľadiska štruktúry dopytu môžeme vychádzať z počtu zahraničných hostí v ubytovacích zariadeniach . Kým počet domácich hostí sa od roku 1993 do roku 1998 viac ako zdvojnásobil, počet zahraničných hostí vzrástol ani nie o 50 %. V konečnom dôsledku ich podiel na celkovom počte ubytovaných hostí klesol zo 45 % na 34 % ( tab. 4 ).
Analýza vnútornej štruktúry počtu ubytovaných hostí pritom poukázala na skutočnosť, že zahraniční hostia považujú kategóriu a triedu ubytovacieho zariadenia za významný znak kvality, podľa ktorého orientujú svoje kúpne správanie. Svoj podiel z hľadiska počtu ubytovaných osôb si udržali iba v hoteloch **** a hoteloch ***, kde sústredili svoj dopyt. Vo všetkých ostatných druhoch zariadení došlo k poklesu ich podielu na využívaní ubytovacích kapacít pri nerovnomernom vývoji z hľadiska počtu osôb. Podobne je možné hodnotiť situáciu v počte prenocovaní zahraničných hostí v ubytovacích zariadeniach kde došlo vo väčšine kategórií a tried k ešte väčšiemu zhoršeniu. Tu je rovnako možné hľadať príčiny poklesu príjmov z aktívneho zahraničného cestovného ruchu.
Údaje o teritoriálnej štruktúre zahraničných návštevníkov potvrdzujú aj údaje o zahraničných hosťoch v ubytovacích zariadeniach. Podiel hostí z prvých šiestich štátov z celkového počtu hostí predstavuje až 70 %, z hľadiska počtu prenocovaní 75 %. Rozdiely sú v porovnaní vnútornej štruktúry tohto dopytu účastníkov aktívneho zahraničného cestovného ruchu. Česká republika má síe najväčšie zastúpenie na celkovom počte ubytovaných hostí, nie však z hľadiska počtu prenocovaní, kde ju predbehlo Nemecko. U hostí z Čiech v ubytovacích zariadeniach sa priemerná doba pobytu skracuje, u Nemcov mierne predlžuje. Negatívne je možné hodnotiť fakt, že Slovensku sa vôbec nedarí získavať nové trhy a je zvislé najmä od tradičných vysielajúcich štátov. Od roku 1993 sa ani počtom hostí, ani počtom prenocovaní výraznejšie nevyprofiloval žiadny nový segment trhu. V prípade nečakaného výpadku hostí z ktoréhokoľvek z týchto štátov predstavujúcich kľúčový incomingový trh, môže dôjsť k vážnym problémom