Chary sú makroskopické, až 1 m veľké zelené riasy, ktoré vzhľadom a tvarovo rozlíšenou stielkou pripomínajúcou stonku, listy (konáriky) a korienky sa ponášajú na prasličky. Stielka je vzpriamená a prichytená o podklad rozkonáreným apochlorickým rizoidom. Pabyľka je pravidelne delená na veľmi dlhé články - medziuzlia (internódiá) a krátke uzly (nódy), na ktorých vyrastá praslen konárikov (palístky). Bočné konáriky pri rozkonárených stielkach majú obmedzený rast, po utvorení 3 až 15 praslenov prestávajú rásť. Internódiá sú zložené z jednej veľkej bunky, ktorá je pokrytá buď jednovrstvovou kôrou pozdĺžne vedľa seba uložených buniek, alebo sú bez kôrovitého obalu, preto je ich pabyľka mäkká a ohybná. Kôrové bunky sú buď rovnako dlhé, pretiahnuté, rúrkovité, alebo sú medzi ne vložené guľovité alebo hranaté bunky, na ktorých pri niektorých druhoch vyrastá jeden alebo viac jednobunkových ostňov podobných palístkom. V rode Chara pod praslenom palístkov vyrastá jednoradový, dvojradový alebo trojradový veniec jazýčkovitých, ihlicovitých až drobných bradavičkovitých buniek (stipulárny veniec buniek). Bočné konáriky majú podobnú stavbu ako pabyľka. Rast stielky je vrcholový, delia sa iba vrcholové bunky, ktoré sú vždy jednojadrové a bez vakuol, kým ostatné bunky stielky sú viacjadrové a s veľkou centrálnou vakuolou. Bunková stena je hrubá, dvojvrstvová; pevná fibrilárna časť je zložená podobne ako pri vyšších rastlinách z kryštalickej celulózy. Vonkajšia vrstva niektorých druhov je často preniknutá uhličitanom vápenatým, preto tieto chary sú na hmat drsné. V prístennej časti protoplastu sú mnohé drobné diskovité chloroplasty bez pyrenoidov. Stred bunky vypĺňa veľká vakuola. Protoplast v blízkosti centrálnej vakuoly prúdi dvoma protismernými prúdmi oddelenými tenkým prúžkom (brázdou).
Rozmnožovanie
Chary sa rozmnožujú iba vegetatívne a pohlavne. Vegetatívne rozmnožovacie útvary sú bezfarebné guľovité hľúzky vznikajúce v praslene rizoidov alebo premenou nadzemného praslenu pabyľky. Hľúzky sú jednobunkové, bohaté na škrob, schopné prezimovať a na jar vyklíčiť na novú rastlinku. Iným typom vegetatívneho rozmnožovania sú sekundárne prochary tvoriace sa na palístkoch, ktoré vyrástli z uzlov prezimovanej chary. Nepohlavný spôsob rozmnožovania zoospórami chýba.
Pohlavné rozmnožovanie je oogamiou celkom osobitného typu. Pohlavné orgány vznikajú v uzloch palístkov buď obidva blízko seba na tej istej rastlinke (jednodomé riasy) alebo každý na inej rastlinke (dvojdomé riasy).
Dorastené anterídiá sú guľovité až mierne sploštené, 200-100 um v priemere, oranžové až červené, na povrchu charakteristicky ryhované alebo zúbkované. Stena anterídia sa skladá z 8 sploštených terčíkovitých buniek. V strede každej bunky vyrastá smerom dovnútra anterídia valcovitá bunka - rukoväť (manubrium), z ktorej na voľnom konci vzniká menšia guľovitá bunka (capitulum). Táto bunka utvorí 4 až 6 drobných buniek (druhotné guľovité bunky) a z nich potom vyrastie 3 až 5 spermatogénnych dlhých vláken zložených z malých buniek. Guľovité bunky a spermatogénne vlákna sú na rozdiel od terčíkovitých buniek a rukoväte bezfarebné. Z každej bunky spermatogénneho vlákna vzniká iba jeden dlhý bezfarebný, skrutkovito stočený spermatozoid s dvoma bičíkmi. Povrch spermatozoidov aj bičíkov je pokrytý malými (0,06-0,075 um) kosoštvorcovitými šupinami rovnakého tvaru ako pri Prasinophyceae. Spermatozoidy majú jedno veľké jadro, pomerne málo cytoplatmy a sú bez vakuol. Pri dozrievaní anterídia sa terčíkovité obalové bunky rozostupujú, spermatogénne vlákna sa tak dostávajú von a spermatozoid otvorom v stene spermatogénnej bunky vypláva do vody. V jednom anterídiu vzniká 30-40 tisíc spermatozoidov.
Obr. (1.16.)1: Stavba anterídia a proces spermatogenézy
Oogóniá sú elipsovito vajcovité, zo začiatku zelené, neskoršie zelenooranžové. Obal oogónia sa skladá z 5 dlhých, skrutkovito stočených buniek. Každá z týchto buniek na vrcholovom konci oddelí jednu alebo dve malú bunky tvoriace korunku oogónia. Spermatozoidy sa dostanú do oogónia štrbinkou pod korunkou alebo otvorom, ktorý vznikol odpadnutím korunky. Po oplodnení vajcovej bunky (oosféry) spermatozoidom zrastá vnútorná stena obalových buniek so stenou oosféry a utvorí tuhý obal, na povrchu ryhovaný a zafarbený do tmavočervena, do hneda až do čierna. Pri klíčení oospóry nastáva redukčné delenie jadra (zo 4 utvorených jadier 3 degenerujú), vnútorný obsah oospóry sa rozdelí na dve bunky, z ktorých jedna zostáva vnútri, druhá roztrhne obal a rozdelí sa na dve bunky, z ktorých vzniknú dve vlákna. Jedno vlákno rastie hore a vznikne z neho prvoklík (prochara), druhé smerom dolu a má funkciu rizoidu prvoklíka. Prochara v ďalšom vývine tvorí striedavo článkované a uzlové apochlorické bunky, až sa na konci jednej z uzlových buniek utvorí praslen 8 zelených palístkov, z ktorých sa základná bunka prvého palístka stáva vrcholom vlastnej chary a tá potom segmentuje článkované a uzlové bunky vegetatívnej stielky. Pri niektorých dvojdomých charách sa zistila gynopartenogenéza, t.j. vznik zygoty bez oplodnenia oosféry spermatozoidom. Z takto vzniknutých oospór vyrastú iba samičie rastlinky.
Obr. (1.16.)2: Schéma vývoja oogónia
Výskyt a systém
Chary sú veľmi stará skupina rias. Zvápenatené oospóry (gyronity) sú známe už zo silúru a našli sa aj v neskorších geologických obdobiach.
Chary predstavujú najvyšší vývojový stupeň zelených rias. Niektorí systematici pokladajú chary za samostatné oddelenie Charophyta. Trieda Charophyceae má jeden rad Charales. Recentne žijúce chary sa zaraďujú do jednej čeľade Characeae so 6 rodmi a 315 druhmi.
Zástupcovia rodu Chara majú korunku oogónia zloženú z 5 buniek a pabylku i palístky pokryté obalom kôrových buniek (Chara vulgaris, obr. 3:3; Chara hispida, obr. 3:4). Rody Nitella (Nitella mucronata, obr. 3:2) a Tolypella (Tolypella prolifera, obr. 3:1) majú korunku oogónia zloženú z 10 buniek a pabyľka a palístky sú bez kôry, preto stielka je mäkká a ohybná.
Obr. (1.16.)3: Charophyceae
1 Tolypella prolifera, 1a konárik s oogóniami a anterídiami, 1b oospóra; 2 Nitella mucronata, 2a konce palístkov,
2b oogónium; 3 Chara vulgaris, 3a oospóra; 4 Chara hispida, 4a oogónium a anterídium, 4b kôra pabyľky
so stipulárnym vencom buniek