Štruktúra operačného systému

Štruktúra operačného systému
Operačný systém - je najdôležitejšou zložkou programového vybavenia počítača. Obsahuje štandardné, výrobcom dodávané programové moduly na ovládanie jednotlivých technických prostriedkov počítača, ich vzájomnej súčinnosti, na komunikáciu užívateľa s počítačom, na riadenie práce prídavných periférnych zariadení, na vykonávanie najčastejšie sa opakujúcich prác, plánujú a spúšťajú úlohy a na postup a riadenie práce počítača počas celej doby jeho zapnutia.

Príkazy operačného systému rozoznávame dvojakého typu : interné a externé.

Interné príkazy sú súčasťou v pamäti rezidentného operačného systému a sú užívateľovi vždy k dispozícii. Nahrajú sa do pamäti pri štarte systému a ostávajú tam až do vypnutia počítača.

Externé príkazy sa nachádzajú na systémovom disku ako programové súbory typu .com alebo .exe, pred vykonaním sa nahrajú z disku do pamäti, ako každý iný program. Ak ich chceme použiť, musia sa nachádzať v aktuálnom adresári.

Aktuálna disková jednotka je jednotka, na ktorej hľadá systém všetky zadané súbory a ktorej sa týkajú všetky príkazy, ak nešpecifikujeme inak (zadaním mena jednotky a dvojbodky). Prvá jednotka pevného disku je vždy označovaná písmenom C.

Adresár (Directory) je tabuľka, obsahujúca zoznam súborov, nachádzajúcich sa na disku. Obsahuje mená súborov, ich veľkosť, dátum poslednej modifikácie a ďalšie dôležité údaje. Adresár môže obsahovať aj ďalšie podadresáre. ROOT- hlavný

Súbor (File) je súhrn súvisiacich informácií, uložený spravidla na určitom disku. Súbor môže obsahovať program, dáta na spracovanie, textové údaje a pod.

Názov súboru (Filename) sa skladá z mena súboru, z bodky a z typovej prípony:

.

Meno súboru môže mať 1 až 8 znakov, typ 1 až 3 znaky, pričom použitie bodky a typovej prípony je nepovinné. Platnými znakmi, ktoré možno použiť v názve súboru, sú písmená, číslice a znak podčiarknutia. Nemožno použiť znaky: | / \ + { } [ ] ! ? " ^ : ; , *.

Ako meno súboru nesmieme tiež použiť niektoré z rezervovaných slov pre periferné zariadenia ako sú : AUX, CON, PRN, NUL, COM1, COM2, LPT1, LPT2, LPT3, alebo LST.

Typová prípona býva určená pri vytváraní súboru tým ktorým programovým systémom implicitne, alebo si ju zvolí užívateľ.

Štandardné používané typové rozlíšenia súborov sú :

COM - program v binárnom kóde volateľný priamo menom

EXE - program volateľný priamo menom

BAT - dávkový príkazový súbor volateľný menom

SYS - systémový súbor

BAK - záložná kópia súboru

TXT - textový súbor

OVL - prekrývacie segmenty programu

BAS - zdrojový text v jazyku BASIC

PAS - zdrojový text v jazyku PASCAL

DBF - databázový súbor v DBASE

PIC - obrázok

HLP - help

MNU - obsahuje používateľské menu programu

INI - obsahuje parametre pre aplikácie Windows

FON - nastavenie fontov - typov písma pre rôzne editory

DST - pokyny pre nastavenie tlačiarne

DOC - dokument pre vysvetlenie činnosti aplikácie

ZIP, ARC, ARJ, RAR - vznikli kompresiou

BMP, JPG, GIF, WMF... - grafické súbory

WAV, MP3... - zvukové súbory

Názvy súborov môžeme ako aj všetky príkazy pre operačný systém písať malými alebo veľkými písmenami alebo aj ich kombináciou.



Globálne znaky - v niektorých prípadoch môžeme použiť pri zadávaní príkazov globálne znaky ? a *.

? - nahradzuje v názve jeden ľubovolný znak.

* - nahradzuje ľubovolnú skupinu znakov ( napr. *.* značí všetky súbory ).

Súbory v operačnom systéme môžu mať pridelené nasledovné atribúty :

A - archívny súbor

S - systémový súbor

H - skrytý súbor ( nezobrazuje sa v adreasári )

R - súbor je možné len čítať, nie však prepísať alebo zmazať



Príkazy MS DOS-u

1. Na zistenie obsahu disku:

TREE [d:] [cesta] [/F] - zobrazí štruktúru adresárov, ktorá začína v adresári popísanom cestou. Parameter /F zobrazí aj súbory

DIR [d:] [cesta] [/p] [/w] - vypíše súbory v adresári. Parameter /p stránkuje, /w dáva iba mená súborov.

MORE - zabezpečí stránkovanie výpisu akéhokoľvek príkazu, pred ním predchádza znak „|„



2.Práca so súbormi

DEL (ERASE) [d:] [cesta] meno - zmaže súbor

COPY [d:] [cesta] meno [d:] [cesta] [nové] [/v] - kopíruje súbor. Parameter /v overí správnosť akcie

XCOPY - kopíruje celý adresár, /s - kopíruje všetky adresáre a súbory, prázdne adresáre vynecháva, /e - to isté, ale kopíruje aj prázdne adresáre, /w - čaká na vloženie diskety do mechaniky, /d:mm-dd-rr - kopíruje všetky súbory zmenené od určitého dátumu

TYPE špecifikácia - zobrazí obsah súboru

REN [d:] [cesta] staré nové - premenuje súbor



3.Práca s adresármi

CD [d:] cesta - zmení pracovný adresár

CD\ - presunie nás na hlavný adresár

CD.. - presunie nás o jeden adresár vyššie

RD [d:] cesta - zruší adresár

MD [d:] [cesta] meno adresára - vytvorí nový adresár



4.Obslužné príkazy

TIME - zistí alebo zmení čas

DATE - zistí alebo zmení dátum

CLS - zmaže obrazovku

VER - zistí číslo verzie MS DOS-u

PROMPT [text] [parameter] - zmení tvar nápovednej správy

FORMAT disk: - formátuje diskety, /S (umiestni na disketu súbory OS, ktoré sú potrebné pre spustenie systému z diskety po zapnutí počítača), /F:kapacita (naformátuje disketu na želanú kapacitu), /Q (rýchle formátovanie diskety, ktorá už predtým bola niekedy formátovaná)

LABEL - pomenovanie disku

PATH [cesta]; [cesta]; [cesta]… - určí cesty, na ktorých sa majú hľadať vykonateľné súbory, ktoré neboli nájdené v pracovnom adresári



Medzi interné príkazy patria :

BREAK, CHDIR(CD), CHCP, CLS, COPY, CTTY, DATE, DEL(ERASE), DIR, EXIT, MKDIR(MD), PATH, PROMPT, REN(RENAME), RMDIR(RD), SET, TIME, TYPE, VER, VERIFY, VOL.



Medzi externé príkazy patria :

APPEND, ASSIGN, ATTRIB, BACKUP, CHKDSK, COMP, COMMAND, DISKCOMP, DISKCOPY, FASTOPEN, EXE2BIN, FC, FDISK, FIND, FORMAT, GRAFTABL, GRAPHICS, HDISK, JOIN, KEYB XX, LABEL, MODE, MORE, NLSFUNC, PRINT,RECOVER, REPLACE, RESTORE, SELECT, SHARE, SORT, SUBST, SYS, TREE, XCOPY.