Štátna pokladnica

Systémom štátnej pokladnice sa rozumie sústava činností, ktorými sa zabezpečuje centralizácia príjmov štátneho rozpočtu, rozpočtov státnych fondov, rozpočtov štátnach rozpočtových organizácií, rozpočtov verejných vysokých škôl 1) rozpočtu obcí a vyšších územných celkov a nimi riadneých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií (ďalej len „rozpočet územných samospráv“), rozpočtu Sociálnej poisťovne, rozpočtov zdarvotných poisťovní, rozpočtu Národného úradu práce, rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej Republiky, rozpočtu Slovesnkého pozemkového fondu (ďalej len „verejný rozpočet“), realizácia výdavkov štátneho rozpočtu a verejného rozpočtu, správy pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu a denná likvidita štátneho rozpočtu a sústava vzťahov medzi štátnou pokladnicou, ministerstvom, Národnou bankou Slovenska, agentúrou a klientom.

Zriadenie, postavenie a pôsobnosť agentúry je definované v zákone o Štátnej pokladnici Zb. Z. č 291, v odseku 4. A kto je klientom je definované v paragrafe 2 a 12.

Štátna pokladnica predstavuje vzájomné prepojený integrovaný informačný systém s konzistentným, inštitucionálnym usporiadaním, ktorý zabezpečuje centralizovanú správu inkasa príjmov a realizáciu výdavkou štátu, komplexné vedenie účtovníctva štátu, kontrolu príjmov a výdavkov štátu a racionálne operácie s prostriedkami štátu na finačnom trhu.

Okrem štátnej pokladnice existujú:
 2 štátne účelové fondy a to fond likvidácie atómového odpadu a fond na rozvoj bývania
 agentúra, ktorá sa zaoberá financovaním rezortu poľnohospodárstva
 fondy zdravotných poisťovní, sociálnych poisťovní atď., ktoré hospodária sssamostatne a sú závislé od štátneho rozpočtu na rozdiel od fondov národného majetku
 rozpočty samospráv

Funkcie štátnej pokladnice

Systém štátnej pokladnice na vrcholovej úrovni môžeme štruktúrovať jeho základnými funkciami, ktoré môžeme rozdeliť na :
 kľúčové (centralizácia príjmov, riadenie výdavkov, správa aktív, správa hotovosti, správa dlhu) a
 podporné (finančné plánovanie, platobný styk, účtovníctvo, finančná kontrola).

Všetky funkcie musia byť podporované informačným systémom. Informačný systém štátnej pokladnice ešte môžme inak nazvať aj cantrála štátnej pokladnice, ktorou funkcie vo všeobecnosti sú:

 kontrola finančného plánu na schváleny rozpočet a limity
 kontrola na finančný plán a rozpočet
 kontrola na odsúhlasený záväzok- rozpočet
 výpis z účtu
 schvaľuje zaplatenie faktúry, záväzku a realizuje platby
 informuje výdavkové jdnotky o realizácii platieb
 informuje výdavkové jednotky o prijatých platbách apod.

Tok informácií o rozpočte výdavkových jednotiek ( čiže všetky organizácie financované zo štátneho rozpočtu SR) a jeho zmenách plynie z Ministerstva Financií SR.

Cieľe systému štátnej pokladnice SR

1) Zabezpečovať komplexný manažment verejných financií. Vláda prostredníctvom systému štátnej pokladnice uskutočňuje správu finančných zdrojov verejenj správy. Cieľom je zabezpečiť dostatok zdrojov na plnenie záväzkov při minimálnych nákladoch požičiávania.
2) Podporovať ciele fiškálnej politiky prostredníctvom finančného plánovania, riadenia aktív, dlhu, likvidity, prispievať k udržaniu vývoja príjmov a výdavkov v rámci stanovených zámerov finančnej politiky.
3) Udržiavať likviditu štátu pri minimálnych nákladoch zabezpečovaním krátkodobého financovania tak, aby verejná správa využívala najvýhodnejšie podmienky na finačnom trhu. Zabezpečiť najvyššie výnosy z krátkodobých finančných investícií, optimálnu štruktúru dlhu a dobu jeho splatnosti.
4) Zabezpečovať platby verejnej správy tj. platobný styk, účtovníctvo, zber, uchovávanie a poskytovanie rozhodujúcich informácií na centsralizovanej úrovni.
5) Zabezpečovanie štátnych aktív a pasív t.j. štátna pokladnica vedie evidenciu hmotného majetku štátu a úplný register akcionárskych podielov štátnych podnikov a štátnych akciových spoločnostiach.
6) Ovplyvňovať proces prípravy rozpočtu za oblasť výdavkov na nasledujúci rok
7) Zdokonalovať proces realizácie štátneho rozpočtu. Predpokladom dosiahnutia efektívneho informačného systému umožňujúceho analyzovať výdavky jednotlivých rozpočtových organizácií.
8) Vytvárať nástroje vytvárania finančného a kapitálového trhu. Štátna pokladnica má zohrávať aktívnu úlohu na využívaní uvedených finančných nástrojov na propagáciu domáceho finančného trhu.
9) Zabezpečovať presné výkazníctvo a včasné podávanie správy.


PRÍKLADY FUNGOVANIA SYSTÉMU ŠTÁTNEJ POKLADNICE


Pre názornosť sú tu uvedené príklady v modelových situáciách.

Realizácia kapitálového výdavku rozpočtovou organizáciou

Rozpočtová organizácia má záujem kúpiť automobil v hodnote 1.800.000,- Sk. V nasledujúcich odstavcoch je popísaný spôsob komunikácie medzi rozpočtovou organizáciou a štátnou pokladnicou v procese realizácie výdavku.

 Rozpočtovanie výdavku - RO
Rozpočtová organizácia si uvedený kapitálový výdavok zahrnula do rozpočtu príslušného roku a ten jej bol aj odsúhlasený. Z toho dôvodu sa výdavok dostáva v rámci limitu do informačného systému štátnej pokladnice ako základný riadiaci mechanizmus na kontrolu výdavkov.


 Plánovanie výdavku – RO
Za účelom zlepšenia predikcie hotovostných tokov štátneho rozpočtu, rozpočtová organizácia bude mať za úlohu naplánovať realizáciu výdavku v rámci štvrťročného obdobia. Z tohto dôvodu 15 dní pred prvým dňom štvrťroka bude každá rozpočtová organizácia povinná zasielať do štátnej pokladnice informácie o pláne čerpania prostriedkov na nasledovný štvrťrok. Rozpočtová organizácia zašle finančný plán obsahujúci v oblasti kapitálových výdavkov nákup automobilu.

 Odsúhlasenie finančného plánu – ŠP
Po obdržaní finančného plánu na nasledujúci štvrťrok informačný systém štátnej pokladnice zrealizuje kontrolu plánu výlučne na odsúhlasený rozpočet berúc do úvahy všetky rozpočtové opatrenia. V prípade odsúhlasenia finančného plánu ako aj zistenia nezrovnalostí s rozpočtom bude rozpočtová organizácia upovedomená a vzniknuté rozdiely vyjasnené.

 Vstup do zmluvného vzťahu – RO
Pred vstupom do záväzného zmluvného vzťahu bude rozpočtová organizácia povinná o tejto skutočnosti informovať štátnu pokladnicu. Z tohto dôvodu zašle informácie o type kapitálového výdavku, výške, platobných podmienkach a predpokladanej dobe realizácie úhrady, o realizovanom verejnom obstarávaní atď.:

Výdavok- úžitkový automobil
Špecifikácia – podľa objednávky
Cena vrátane DPH – 1.796.415,- Sk
Termín dodávky: 5.5.2002
Termín splatnosti faktúry: 19.5.2002
Typ verejného obstarávania: verejná súťaž
Dátum zverejnenia oznámenia: 25.2.2002
Dátum úspešného vyhodnotenia: 25.4.2002

 Odsúhlasenie záväzku – ŠP
Štátna pokladnica po vykonaní kontroly účelu (rozpočtovaný bol automobil, RO plánuje vstúpiť do záväzku na kúpu automobilu), výšky záväzku na finačný plán a rozpočový limit, povolí rozpočtovej organizácií vstúpiť do zmluvného vzťahu. Záväzku bolo pridelené interné číslo 1415/2002/1. Štátna pokladnica nevstupuje do rozhodovacieho procesu o vecnom obsahu budúceho záväzku, nepreveruje proces verejného obstarávania ani nerozhoduje RO o víťaznej ponuke. Zodpovednosť za dodržanie platnej legislatívy ponecháva na štatutárneho zástupcu RO.

 Realizácia dodávky – RO
Po odsúhlasení záväzku štátnou pokladnicou môže rozpočtová organizácia objednať resp. podpísať zmluvu na dodávku automobilu. Po dodaní a prevzatí automobilu, vystaví dodávateľ faktúru (platobné podmienky môžu vyplynúť aj zo zmluvy) a rozpočtová organizácia zašle do štátnej pokladnice špecifikáciu platby:

Interné číslo záväzku: 1415/2002/1
Cena vrátane DPH: 1.857.493,- Sk
Termín dodávky: 8.5.2002
Termín splatnosti faktúry: 22.5.2002

 Kontrola faktúry – realizácia platobného príkazu – ŠP
Rozpočtová organizácia informuje štátnu pokladnicu o klauzule v zmluve, ktorá oprávňuje dodávateľa faktúrovať vyššiu cenu v prípade devalvácie slovenskej koruny oproti Euro o viac ako 1%. Keďže slovenská koruna devalvovala oproti Euro medzi odsúhlasením záväzku a dodaním sanitky o 3,4%, faktúrovaná čiastka bola adekvátne vyššia.


 Kontrola faktúry – realizácia platobného príkazu – ŠP
Štátna pokladnica po obdržaní opravnej informácie o dodaní automobilu spolu s konečnými údajmi o výške ceny, splatnosti faktúry a platobnými symbolmi zaradí uvedenú platbu do platobného kalendára a deň splatnosti sa uhradí z výdavkového účtu rozpočtovej organizácie resp. z jedného účtu štátnej pokladnice.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE

Zbierka zákonov číslo 291 z roku 2002, Zákon o štátnej pokladnici,
Ministerstvo financií Slovenskej Republiky, Stratégia budovania systému štátnej pokladnice do roku 2002, verzia: 1.43, máj 2002,