Sparta

oblasť Lakónie na juhu Peloponézu, v údolí rieky Eurot

- nerastné boharstvo – Fe, Mramor

- poľnohospodárstvo, chov dobytka

- obyvateľstvo – dóry

- na čele Sparty stáli 2 králi, ktorým při správe pomáhala rada starších – Gerúzia, ktorá sa skladala z 30 viac jako 60 –ročných mužov a 5 eforov – úradníkov kolégia

- raz za mesiac sa achádzalo zhromaždenie ľudu

- Sparťania nikdy nepracovali, boli vojakmi

- Perioikovia – platili dane, pracovali, živili Spartu

- Sparťania a Perioikovia sa nazývali Lakedaimoni

- otroci – Helóti, boli bezprávni, vlastníctvo štátu, často sa búrili. Ich vzburi boli potáčané Kriptiami

- Spartská výchova – lakoničná, jasná, zrozumiteľná, smerujúca k jednému cieľu. Častá usmrcovanie malých, chorých detí z milosti. Chlapcov vychovával štát od 7 rokov, dievčatá od 13 r.

- Spartské vojsko – základ tvorili ťažkoodenci – hopliti

- v 8 st. PrKr. sa Sparta snažila o územné zisky a robila výboje, ktorými zjednotila peloponézke štáty do Peloponézkeho spolku

Kultúra v Archaickom období
- Gr. Vzdelanosť = základ európskej kultúry

- písmo – hláskové, prevzaté od Fenície

- zakladanie súkromných škôl

- deti sa učili čítať, písať, počítať, hudbu, tanec, spev, ..

- chlapci navštevovali Gymnasion, kde sa uččili rečníctvo, voj. výcvik, výtv. vých.

- cieľom výchovi bol dokonalý člověk – kalokagatia

(kalos – krásny, agatos – dobrý ), telesne krásny, vzdatný,

mravný a vzdelaný

- rozvoj fylozofie ; Fylozofia – súhrn názorov človeka na

obklopujúci svet tj. na prírodu a spoločnosť. Rozdeľujeme ju na idealistickú a materialistickú. Idea = myšlienka ; Matertiál = hmota. Idealisti tvrdia, že prvotná bola myšlienka, druhotná hmota, materialisti naopak.

- Milétska škola : Tales

- Efezká škola : Herakleitos

- Literatúra Grécka : Homér – Illias a Odysea

- básne sa spievali za sprievodu líry

- báje ( Tézeus, Achylus )

- Divadlo Grécka : div. Hry (drámy, komédie, satiry) sa hrali

v kruhových priestoroch – Amfiteátroch

- Architektúra Grécka : stavali sa chrámy ( najznámejší chrám = bohyne Atény v Akropole, v Efeze, ďalej Hérin chrám v Sonu, Apolónov chrám v Delfách

- v architektúre sa použivali slohy – dórsky, iónsky, korintský

- vázové umenie v Korinte a v Aténach

- Sochárstvo : Kuros – zobrazenie ml. muža

Koré – zobrazenie oblečeného dievčaťa

- zobrazovanie dokonalých ľudských tvarov

- Náboženstvo : Gréci verili v riadenie ich životov bohmi sídliacimi na Olympe

- Bohovia :

Zeus – najvyšší boh, boh jasného neba, prírodných síl,

dažďa a blesku

Héra – manželka Dia (Zeusa), vládkyňa neba,

ochrankyňa rodiny a žien

Poseidon – Diov brat, boh mora a vôd

Hádes – boh podsvetia

Diké – bohyňa spravodlivosti

Helios – boh slnka

Palas Aténa – bohyňa múdrosti, vied, remesiel a výťazných vojen

Apolón – boh svetla

Hefaistos – boh ohňa a kováčstva, Hérin syn

Afrodita – bohyňa krásy a lásky

Áres – boh vojny

Demeter – ochraňkyňa poľnohospodárstva

Dionýz – boh vynohradníctva a vinnej révy

Hermes – boch obchodu, ochranca obcodu, posol bohov

Artenis – bohyňa plodnosti, zvery, mesiaca, prírody

Gaia – bohyňa Zeme a jej plodnosti

Hestia – bohyňa domáceho krbu

Okeános – boh oceánov

- bohov si Gréci predstavovali v podobe ľudí = Antropomorfizmus

- bohovia boli všemohúci, nesmrteľní, ale neuchránení od nešťastia. Vládol nad nimi osud – Moirov

- každý štvrtý rok sa v gréckej Olympii usporadúvali Olympíske hry s tromi druhmi pretekov :

1.Gymnické (telocvičné)

- beh, skok do diaľky, hod diskom, kopiou, zápasenie

2. Hippické – dostihy

3. Múzické – tanec, hudba, básnictvo, rečníctvo

- víťaz v olympiáde získal vavrínový veniec

- v čase olympiád boli prerušené vojny a trvalo posvetné prímerie

- mená víťazov boli prvý krát zpísané v roku 776 PrKr. a od toho rokuzačína grécky letopočet.

Klasické grécke dejiny (500 – 338)
- vojny gréckych štátov s perzkou ríšou

- príčiny : nedanie znakov poddanstva od Atén a Sparty perzkým satrapom. V roku 500 PrKr. Daeros vyslal poslov pre znak poddanstva ( zem a vodu ). Tí ho nedoniesli, na čo vypukli vojny. Okolo r. 500 PrKr. zaútočili na Miletos, tí požiadali o pomoc Atény, ktoré však prišli neskoro – Miletos bolo vypálené. Pomoc Atén bola použitá ako zámienka pre gr. perzké vojny, ktoré trvali od r. 492 PrKr do r. 448 PrKr.

- I. výprava – Daeros vyslal vojsko pod vedením Mardónia. Táto výprava bola zničená trátskymi kmeňmi a námorná pechota zlyhala v búrke pri Mis Attos (Chalkidiké)

- II. výprava – Peržania sa vylodili pri Maratóne v r. 490 PrKr. Aténčania nemali priprabenú armádu. Sparta svoje vojsko nestalčila poslať. Pomohlo im malé mesto – Miltiades. Vytvorili disciplinovanú armádu, ktorej nápor gr. armáda nevydržala a odyšla z Gr. Správu o výťaztve doniesol do Atén Diadeon.

- III. výprava – Aténčania posiľnili námorné lodstvo. Perz. Kráľ Xerxes I. v roku 480 PrKr, prekročil Hespont tým, že urobil most z lodí pre pechotu. Tým dosiahol termopilský priesmyk za pomoci zrady. Gréci, ktrorí ho chránili padli. Viedol ich Leonidas.

Dodnes tam stojí pomník s nápisom : „Pútnik oznám Sparťanom, že sme tu čestne zomreli jako nám kázali zákony - Leonidas “.

- Perzké vojsko došlo do Atiky a vyplienilo Atény

- Ďaľšie boje boli pri Salamíne, kde sa v r. 480 PrKr. rozhodlo o víťaztve Grékov nad námorníctvom Perzie, lebo mali ľahšie lode

- Xerxes odchádza a v boji pokračuje Mardónius. Posledné boje boli pri Platai, kde bolo zničené pozemné vojsko Perzie. Boje skončili na Cypre, kde Gréci vyhrali a Peržania sa zriekli hegemónie (nadvlády) nad Gréckom a uznali nezávislosť gr. osád. Tieto vojny opísal vo svojom diele Herodotos.

Vyvrcholenie otrokárskej demokracie
- demokracia – št. Zriadenie, udeľujúce ľudu práva spravovať štát

- Otrokárska demokracia – Atény

- Vojenská demokracia – Sparta

- Po viťaztve nad Perziou vzrástol vplyv Atén a jej námorn. loďstva. V r. 478 PrKr. vznikol Aténsky námorn. spolok. Vďaka tomu vzrastá vplyv remesiel a obchodníkov. Ich oporou boli aj Théti, ktorí slúžili na lodiach. Počas vojen vzrastá právomoc stratégov. Perikles sa v r. 443 – 429 dostal k moci. Za jeho vlády demokracia a námorníctvo dosiahlo svoj vrchol. Vyvinul sa Aténsky štát, ktorý ovládol Egejské more a grécke obce v Malej Ázií. Urobil úpravy v aténskej ústave. Súdnu moc mal porotný súd. Posilnil vplyv Thétov a otrokárskej demokracie, oslabil moc aristokracie. Zabespečil skutočné právo ľudu zastávať úrady –

Diety – zaplatenie toho, že jeho úradovaním stojí úradníkovi práca

- súperenie Atén ( Aténskeho námorn. spolku ) a Sparty ( Peloponézkeho spolku) o vplyv nad celým Gréckom. Vypukla Peloponézka vojna ( 431 – 404 PrKr.)

- vypukla pre obchod – obsadenie obchodných ciest Atén

- bojovalo sa o presadenie svojho zriadenia ( otrokárskej – vojenskej demokracie )

- Atény nemohli vo vojne bojovať, lebo tam vypukol mor a tak Sparta túto vojnu vyhrala. Vojnou sa však Sparta oslabila a nedokázala ovládnuť svoje kolónie ; nedokázala čeliť nepokojom, čo využila Perzká ríša a získala nad Gréckom nadvládu až do

4 st. PrKr. Potom vzrastá vplyv Macedónie.

Vzdelanosť Grécka
- klasické obdobie – Atény

- Fylozofia :

- Demokritos – tvrdí, že svet je zložený z atómov pohybujúcich sa v prázdnom priestore

- Sofisti – učitelia múdrosti ; obsahom ich učenia je rečníctvo ; zhromažďovanie dôkazov o pravdivosti tvrdení ; riešili otázku ľudského poznania

- Sokratos – riešil otázku mravnosti ; otázku dosiahnutia správnosti vedomostí – „ Viem, že nič neviem “

- Platón – riešil otázku poznania ; ľudí rozdelil do 3 tried :

Vládcovia – duše rozumné, sídliace v hlave

Vojaci – duše sídliace v srdci

Otroci – duše žiadostivé, sídliace v tele

- založil fylozofickú školu Akadémiu

- Aristoteles – Platónov žiak v Akadémií. Základ múdrosti videl vo vnímaní zmyslov prírody a spoločnosti. Je zakladateľom logiky a štátovedy. V Aténach založil Peripatetickú školu

- Tukidydes – dejepisec, pokračovateľ Herodota ; tvrdil, že v histórií existuje zákonitosť

- Sofokles, Euripides, Aischiles, Aristopanes – div. Autori

- rozvoj architektúry a výtv. umenia : Feidias – Partemon (Atény)

Mirón – Diskobolos

Praxiteles