Schopnosť využitia konkurenčnej výhody

Konkurenčná výhoda môže vzniknúť len za predpokladu priaznivých okolností, ktoré spôsobujú rozdiely medzi podnikmi. Tam, kde nie je priestor a dôvod na vznik rozdielov, konkurenčná výhoda spravidla nevzniká. Odlišnosti medzi podnikmi spôsobujú vlastnosti ich externého a interného prostredia. Možnosť vytvoriť konkurenčnú výhodu závisí od veľkosti, premenlivosti a zložitosti externej zmeny a od veľkosti rozdielov v kvalite a kvantite interného prostredia podnikov. Čím je vonkajšie prostredie turbulentnejšie, tým väčší bude počet zmien a väčšie rozdiely v zdrojoch a spôsobilostiach podnikov, a teda aj väčší rozptyl ziskovosti v odvetví. V relatívne stabilnom a jednoduchom prostredí s takmer rovnako silnými podnikmi sa spravidla vyskytujú malé alebo žiadne konkurenčné výhody. Obdobne to platí aj pre zložitosť prostredia. Čím je prostredia zložitejšie, tým väčší je počet kombinácií a väzieb, z ktorých sa odvetvie skladá, a tak sa vytvára priestor na získavanie autentickej odlišnosti. Napriek tomu, že externý priestor na vznik konkurenčnej výhody je daný objektívne a nezávisle od vôle podniku, veľké resp. vedúce podniky na základe svojej veľkosti a konkurenčnej sily do istej miery dokážu ovplyvniť vývoj a vzťahy vo svojom okolí. Podmienkou vzniku a existencie konkurenčnej výhody je teda nedokonalosť konkurenčných procesov.
Stabilita a jednoduchosť odvetvového vývoja nedávajú externý priestor na vznik dlhodobo udržateľnej konkurenčnej výhody. Aj vedúce podniky odvetvia v tejto fáze životného cyklu odvetvia využívajú svoju veľkosť a kapitálovú silu na udržanie predstihu len prostredníctvom série krátkodobo udržateľných výhod. V zložitom a dynamickom prostredí sa stáva zložitou a premenlivou aj štruktúra konkurenčnej výhody, a tak sa jej tradičné vnímanie, ktoré zvýrazňuje len niektoré zložky konkurencieschopnosti jednostranným spôsobom, stáva v súčasnosti nevyhovujúcim. Konkurenčná výhoda sa pretvára na fenomén, ktorý je viaczložkový, integrovaný, dynamický a komplementárny. Kým silné stránky a vynikajúce schopnosti sa spravidla týkajú jednotlivých funkčných oblastí podniku, napr. výroby a marketingu, konkurenčná výhoda často vyplýva zo spájania niekoľkých funkčných oblastí. Konkurenčná výhoda vzniká integráciou unikátnych a užitočných zdrojov vo viacerých funkčných oblastiach podniku, ktoré sú navzájom previazané a aktivizované napr. systémom riadenia a podnikovou kultúrou. Kým silná stránka je len predpoklad, vyvinúť, ale aj vyrobiť a predať za výhodnejšie ceny a vo väčšom množstve ako konkurenti. Konkurenčná výhoda znamená získať predstih, pretože na trh sa uvádza výrobok alebo služba, ktoré konkurenti nedokážu vôbec poskytnúť, alebo ich nedokážu poskytnúť s rovnocennými parametrami.
Agregovaným kritériom vzniku konkurenčnej výhody je zisk. Na rozdiel od podmienok a predpokladov je reálnym výsledkom v konkrétnej forme. Konkurenčná výhoda sa teda prejavuje navonok a jej dôsledkom je vyššia miera zisku alebo vyšší ziskový potenciál, než dosahujú konkurenčné podniky. Podpriemerný hospodársky výsledok signalizuje, že podnik je v konkurenčnej nevýhode, priemerná miera zisku je známkou konkurenčnej rovnosti, až nadpriemerný zisk je prejavom dočasnej konkurenčnej výhody a výnimočná miera zisku je dôkazom udržateľnej konkurenčnej výhody.

Úroveň Podiel podnikov Bodovacia škála Výhoda vs. Nevýhoda
Výnimočný 6% 7bodov Výhoda
Nadpriemerný 19% 6 bodov Výhoda
Priemerný 47% 5 bodov Rovnosť
Podpriemerný 9% 4 body Nevýhoda
Vyrovnaný 4% 3 body Nevýhoda
Mierna strata 9% 2 body Nevýhoda
Výrazná strata 6% 1 bod Nevýhoda
Ako je zrejmé z tabuľky, len štvrtina skúmaných podnikov dosahuje konkurenčnú výhodu podľa kritéria hospodársky výsledok, takmer polovica podnikov sa len vyrovnáva svojim súperom a 28% podnikov je v konkurenčnej nevýhode. Z toho vyplýva, že konkurenčná výhoda nie je masový jav a udržateľnou konkurenčnou výhodou disponuje iba zlomok podnikov. Toto tvrdenie vyvracia mnoho mýtov o konkurenčnej výhode. Slovenskí manažéri nezriedka prehlasujú, že ich konkurenčnou výhodou je schopnosť udržať sa v odvetví a zohrať v ňom akú takú vyrovnanú hru so súpermi. Mýlia si pritom konkurenčnú výhodu s konkurenčnou rovnosťou, a dokonca s nevýhodou, pretože konkurenčnú výhodu stotožňujú len s niektorými zložkami, alebo zamieňajú predpoklady s možnými, ale nerealizovateľnými výsledkami.